Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ochranca upíra - 22. kapitola

Anti-Twilight :D


Ochranca upíra - 22. kapitolaKonečne pridávam další diel. Je to zase len rekapitulacia 21. kapitoly a musím priznať, že celkom krátka, ale niečo som vám snáď objasnila :D A další diel nás posunie v príbehu na jeden z rozhodujúcich okamihov, teda, ak sa tam dopracujem. Zatiaľ nemám napísané ani slovo, takže skutočne si netrúfam ani hádať, kedy by som niečo mohla pridať. Hlavne sa mi v hlave bije plno nápadov na poviedky, tak sa snažím žiaden nezabudnúť... :D

Ráno som sa zobudil celkom skoro. Nevedel som, čo mám robiť a tak som behal po svojej izbe a upratoval. Kto by to o mne povedal?! Keby ma teraz videla moja mama, tak by mi zakázala ísť do školy, pretože by predpokladala, že som chorý.

Celá izba bola onedlho viac než uprataná a môj budík stále nezvonil. Rozhodol som sa teda učiť na dnešný test z biológie. Zapol som si počítač a pozrel sa na školskú stránku, kde som mal k tomuto učivu prezentáciu. Stránka sa dlho načítavala a čo nevidím? Hodina biológie mi odpadla. Tak som počítač zase vypol, sadol som si na posteľ a uvažoval nad Bellou. Bolo to zvláštne, ale tak mi čas oveľa rýchlejšie ubehol.

 

Len čo budík zazvonil, začal som sa obliekať a potom som prešiel na rannú hygienu a raňajky. Netrvalo mi to tak dlho ako obvykle, ale už som sa nejako zmieril s myšlienkou, že budem v škole skôr. Obliekol som si nepremokavú vetrovku, vzal si tašku a kľúče od auta a vyšiel som von. Zamkol som dvere a odložil som kľúče do kvetináča.

Prekvapením som stuhol len čo som sa otočil. Na príjazdovej ceste som uvidel Bellyine auto. Teda, nie priamo Bell, ale isto patrilo niekomu z jej rodiny.

 

Zadné dvere sa otvorili a z nich vystúpil môj anjel.

„Nechcel by si ísť dnes s nami? Aspoň spoznáš moju rodinu,“ zavolala na mňa. Chvíľu som sa na ňu díval a uisťoval sa, že to nie je len sen. Potom som si uvedomil, že sa práve chystám sadnúť si do auta plného upírov. Preglgol som a s potlačovaným strachom som vliezol do auta za Bellou.

 

Len čo som zavrel dvere, auto sa pohlo. Celá jej rodina ma zdvorilo pozdravila a ja som im rovnako odpovedal. Bella sa nadvihla a sadla si na mňa. Musel som sa usmiať.

„Ahoj,“ šepol som jej.

„Ahoj,“ odpovedala a pohodlne sa o mňa oprela.

 

„Takže, Edward, ako dlho tu budeš bývať?“ spýtala sa ma jej blonďatá sestra. Bola krásna, svojím spôsobom, ale Bella mala v sebe kúzlo a vždy, keď som bol s ňou, mal som pocit, že patríme k sebe.

„Chcel by som tu dokončiť strednú,“ odvetil som a len krátko som sa na Rosalie pozrel.

„A kam pôjdeš potom?“ položila ďalšiu otázku s neskrývaným záujmom.

„Rád by som vyštudoval aj vysokú. Tipujem, že pôjdem na právo, ale podám si viacej prihlášok.“

„To znie dobre,“ usmiala sa na mňa. Opäť som sa na ňu krátko pozrel a potom som sa otočil späť k Bell. Cítil som sa zle, že som jej sestre tak krivdil.

„Je milšia, než sa na prvý pohľad zdalo. Je mi ľúto, že som jej spočiatku krivdil,“ šepkal som a dúfal, že to zvyšní super - ľudia nepočujú.

„Vlastne, Rose je moja druhá mama. Je pravda, že je povrchná, ale rodina je pre ňu všetko. Je ochranárska a tiež starostlivá,“ hovorila so zvláštnou láskou, ktorá sa mi nezdala sesterská. Bolo to, akoby skutočne rozprávala o svojej mame.

„Ale najlepšia je v posteli,“ neodpustil si poznámku Emmett, čo vyvolalo plno reakcií. Rose mu dala jemne za ucho a potom mu niečo zlostne šepkala. Na nešťastie - alebo šťastie? - to bolo príliš potichu, aby som to počul. Jasper sa zachichotal a snažil sa to veľmi neriešiť. A ja? Bol som v rozpakoch a snažil som sa to nejako zamaskovať.

 „Vy sa asi doma nenudíte,“ poznamenal som a dúfal, že nemám červené líca.

 

Zdalo sa, že ju moja pripomienka pobavila – usúdil som podľa toho, že keď sa otočila, na perách jej pohrával jemný úsmev.  Potom ma objala a tak sme sedeli, až kým auto nezastavilo na jednom z voľných miest.

Ako prvá vystúpila Bell a až po nej ja. Vtedy sa akoby všetok čas zastavil a pohľad každého jedného študenta našej školy sa obrátil ku mne. Bolo to horšie, ako v prvý deň. No, aspoň vidia, že Bella chodí so mnou a nebude si ju privlastňovať niekto iný. Chytil som jej jemnú ruku, preplietol som si s ňou prsty a vykročili sme v ústrety zvedavým spolužiakom. Keď už sa dívajú, tak nech majú na čo. Vlastne, nijak moc sa tieto slová nesnažím naplniť, len chcem, aby im bolo jasné, že my dvaja k sebe patríme.

Zrazu sa Bell zastavila a otočila sa k svojej rodine, akoby hodnotila situáciu. Bola úplne napätá a ostražito sledovala to nízke čiernovlasé dievča, o ktorom som bezpochyby vedel povedať, že je upírka.

Úplne nečakane sa tá upírka pozrela našim smerom a potom k nám aj vykročila. Zdala sa byť veselá a aj milá, no napriek tomu sa Bella postavila medzi mňa a ňu. Vyzeralo to, že ma chce chrániť.

 „Ty to vieš?“ spýtala sa nečakane a pozerala sa na Bells.

„Prepáč, aj keď ma poznáš, predstavím sa. Som Alice, veľmi ma teší,“ hovorila priateľsky a úprimne nadšene.

„Bella a toto je Edward,“ predstavila nás oboch Bella a kvôli jej postaveniu som jej ani nemohol podať ruku.

„Vieš, ako sa cítim,“ povedala nečakane Alice.

„Nevie?“ pýtala sa nechápavo a z jej hlasu bolo cítiť prekvapenie. Bella pokrútila hlavou a ja som pochopil, o čo ide. Ona nevie, že ja o nich viem. Ale ako to môže vedieť Alice? Číta snáď myšlienky.

„V tom prípade sa na mňa môžeš spoľahnúť. Vieš čo by sme mohli urobiť? Ísť na nákupy. Ešte som v miestnom nákupnom stredisku nebola,“ hovorila nadšene, čím odpútala od seba pozornosť, tažke pochybujem, že si niekto všimol, ako na mňa mrkla.

„Máš dobrý odhad,“ poznamenala a zasmiala sa. Hovorila to mne alebo Belle?

 

„Tak čo, pôjdeme?“ pýtala sa opäť po chvíli a s detským nadšením sa otočila okolo svojej osi.

Chvíľu po každom prešla pohľadom a potom nadšene zvýskla. To bol iný maniak. Ona vážne číta myšlienky?

Zrazu sa otočila k Belle.

„Si bystrá a ďakujem. Budeme spolu dobre vychádzať, uvidíš,“ usmiala sa a podskočila od radosti.

„Už teraz ťa mám rada,“ otočila sa znovu na Bell.

„To odvolaj!“ povedala so smiechom a mne to nedávalo žiadny zmyel. Ona sa ani nesnaží zatajiť, čo je a čo vie?

Zrazu som cítil, ako Bella zneistela a pomaly sa ku mne otáča. Omotal som jej ruky okolo pása a zapozeral som sa jej do očí.

„Mali by sme ísť na hodinu,“ spomenul som si. Chápavo prikývla a zasmiala sa. Potom sa otočila na svoju rodinu, obaja sme sa s ňou rozlúčili a vybrali sme sa na prvú hodinu – jedinú spoločnú hodinu, ktorú doobeda máme.

Bol som veľmi smutný, ako rýhlo ubehla, ale to všetko, keď som s Bellou. A prišla ďalšia hodina, na ktorej som sa nudil a nedokázal som myslieť na nič iné, ako na svoju upírsku lásku.

Tretiu hodinu, na ktorej som obvykle sedával sám, som teraz dostal spolusediacu. No kto to asi mohol byť... Jedine trhnutá upírka, ktorá nevie držať jazyk za zubami a vie čítať myšlienky – pomyslel som si, len čo vošla do triedy. Hneď sa na mňa pozrela a vyplazila mi jazyk. Cítil som prekvapenie celej triedy a čiastočne aj závisť.

Alice prešla od profesora ku mne a len čo si sadla, začala na mňa hovoriť. Jeden chalan sa na nás otočil a zo záujmom si Alice prezeral.

„Máš nejaký problém, alebo nerozumieš učivu?“ spýtala sa ho Alice neutrálne, vôbec som nepochopil, čo tým myslela.

„Nerozumiem tomu,“ zaklamal.

Alice poklepala na rameno jeho suseda. Ten sa otočil a prekvapene zamrkal.

„Prosím ťa, rozumieš tomu učivu, čo teraz preberáme?“ spýtala sa koketne. Musím uznať, že bola príťažlivá, nie tak ako pre mňa Bella, ale oni z nej boli zjavne úplne vedľa.

„Ehm, áno, rozumiem,“ zakoktal.

„A mohol by si to vysvetliť svoju spolusediacemu? On sa chudák musí otáčať, aby vedel, o čo sa jedná,“ povedala Alice s hranou ľútosťou.

Teraz som pochopil, kam tým mierila a len ťažko som zabránil smiechu, keď som si všimol ich výrazy. K nezaplateniu.

Tá Alice je vážne číslo, nečudujem sa, že aj Bella ju má rada.

 

„Tak hovor, čo ty a Bell? Máš ju rád, však?“ otočila sa ku mne a pálila na mňa otázky.

Ehm, stačí, ak budem odpovedať v myšlienkach? – spýtal som sa Alice, aby to počula len ona. Nie je nutné pred všetkými priznávať, že by som bez nej už nevedel žiť.

„Ach, si zamĺknutý ako ryba. Vážne Edward, hovor!“

Alice prestaň! Viem, čo si rovnako ako ty! Vieš čítať myšlienky, tak sa teraz nehraj, aj ráno si to robila. – kričal som sa ňu. Keď som videl jej pohľad, uvedomil som si, o čo ide. Obaja vieme, čo je, ale ostatný nie. Už len kvôli nim to treba hrať.

Pozrel som sa na Alice. Pochopil som správne?

Neznateľne prikývla a tak som sa rozhodol, že budem hovoriť tak, aby mi odpovedala na myšlienky a zároveň na to, čo poviem. Alice sa usmiala. Už teraz som vedel, že si budeme rozumieť.

 

Hodina s ňou ubehla rýchlo. Len čo zazvonilo, veci mala zbalené a čakala na mňa.

„Už čoskoro sa všetko zmení. Zajtra musíš Belle povedať, že už o nás vieš, inak sa nedozvieš niečo veľmi dôležité. Nezabudni. Musím ísť, inak ma Bella spáli – teda zabije. Pekný deň prajem!“

 

Išiel som za Bellou, aby som ju odprevadil na ďalšiu hodinu, po ktorej nasledoval obed. Tam sme sa dozvedeli, že nám biológia odpadla. Samozrejme sme sa tomu potešili a zamierili sme von, ale v tom Bella stuhla a pozrela sa smerom, kde stál môj vlčí priateľ s Leah.

***

Kapitola 21. - Zhrnutie - Kapitola 23.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca upíra - 22. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!