Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ochranca upíra - 21. Kapitola


Ja viem, už to tu raz bolo, ale nejako sa mi to vymazalo po tom, ako tu boli menšie problémy.. tak vám to sem pridávam ešte raz... :)

21.kapitola

 

Bola som na ceste domov, keď som si opäť spomenula na dnešný večer.

„Keď si pri mne ty, tak viac tá posteľ,“ priznala som a pozrela sa mu do očí. Nežne sa na mňa usmial a znovu ma pohladil po tvári. Len tak- tak som odolala slastnému zapradeniu.

„Ty nie si normálna,“ pokazil tento krásny moment svojou poznámkou.

„Teraz si to hovoriť nemusel,“ napomenula som ho, na čo sa začal pobavene smiať.

„Takže priznávaš, že nie si normálna?“ začal sa chichotať ešte viac.

 

S ním sa človek skutočne nenudí. Prišla som domov a v predsieni ma už čakal Jasper. Bol nervózny, no nič mi nechcel povedať, len ma chytil za rukáv a ťahal ma do svoje izby. Nechcela som to veľmi priznávať, ale mala som skutočne strach. Bola som si vedomá toho, že mi nič neurobí, ale pocit je pocit.

 

„Ty mu veríš viac ako nám,“ karhal ma tesne po tom, čo so mnou v pätách vošiel do izby.

„Ono ide len o to,“ snažila som sa mu to nejako vysvetliť, ale prerušil ma jeho smiech.

„Nemusíš mi nič vysvetľovať, ja to chápem. Som rád, že si šťastná, ale o tom som hovoriť nechcel.“

„Tak povedz, čo máš na srdci,“ povzbudila som ho.

„Pýtala si sa ma, čo som mal za víziu, pamätáš sa?“ Len som sa na neho zaškľabila – upír a zabudnúť?

„No dobre, to bola hlúpa otázka.“

„To teda áno,“ neodpustila som si poznámku, no potom som ho nechala pokračovať.

„Do mesta príde upírka, bude vedieť čítať myšlienky, ale vôbec neviem, čo sa stane potom. Nie je to tak, že nevidím našu budúcnosť, ale môžem sa zamerať len na základné veci, ako napríklad, čí budeme žiť a to budeme.“

„A čo si tým chcel povedať?“ nechápala som.

„Ja ju budem mať rád! Chápeš to? Alice,“ hovoril nadšene a jej meno akosi zasnene zašeptal.

„Máš ju rád už teraz,“ prerušila som ho.

„Asi áno,“ usmial sa. „A ešte niečo. Bude chodiť do školy. Potom vidím, ako ju adoptujeme a spoločne ideme do Volterri. A časť vízie mi ukázala, ako sa upírka sťažuje, že nevie Rose čítať myšlienky. Bude to hneď po jej príchode.“

Zamyslela som sa nad jeho slovami. Rose budem mať schopnosť, to je dobré vedieť. Hoci si to nikdy nepriznala nahlas, celkom jej vadilo, že my máme schopnosti, ktoré sú dosť užitočné, pričom ona má len svoju krásu a svalnatého Emmetta.

 

„Mali by sme to oznámiť všetkým,“ navrhla som, ale zdalo sa mi to ako samozrejmosť. „Vieš ešte niečo?“

„Edwardovi za chvíľu otec povie, že si kúpila dom neďaleko od nás a že nám je celkom podobná. Viac nevidím, ale je to anjel. Má čierne vlasy a krásne zlaté oči.“

„Poďme dolu,“ uzavrela som debatu skôr, ako by sa mohol začať tento oživlý kameň rozpúšťať.

 

Spolu s Jasperom sme zavolali zvyšných členov rodiny. Rose sa postavila kúsok odo mňa a z jej postoja som vycítila, že by mi rada niečo povedala.

„Takže, keď sme všetci tu, chcel by som vám niečo povedať. Do Forks príde upírka, ktorá vie číta myšlienky,“ začal rozprávať Jasper. Len čo dokončil vetu, ujala som sa slova ja.

„A tá ho pripraví o rozum,“ rýpla som si. Emmett môj vtip – prekvapivo – pochopil a začal si Jaspera doberať. Esme sa začala matersky usmievať a Carlisle chvíľu váhal, či to bol skutočne len vtip. Nakoniec však všetci pochopili o čo šlo – najme preto, že Jasper zahanbene sklopil oči a sledoval svoje topánky.

Zvyšok večera prebehol v uvoľnenejšej atmosfére. Celej rodine sme vysvetlili všetko, čo o tej upírke vieme.

 

„Ideš sa so mnou prejsť?“ pýtala sa ma Rose. Len som prikývla a nasledovala som ju do lesa. Po chvíli sa zastavila a otočila sa ku mne.

„Len som nechcela, aby nás niekto počúval. Vieš, v prvom rade mi je ľúto, že sme sa tak dlho nerozprávali. Nikdy som ti nepovedala, že si pre mňa ako dcéra. Si síce staršia, ale vzhľadom nie a ja už deti nikdy mať nebudem...“

Pristúpila som k nej a objala som ju. Ona sa o mňa vždy starala. To, že ku mne neprechováva sesterský cit som pochopila takmer okamžite, ale nič som nepovedala. Nevadilo mi to.

„Ja to už dávno viem. Aj mňa mrzí, že sme sa tak dlho nerozprávali, ale celé storočie sa nič nedeje a teraz je toho akosi veľa. Inak, kedy sa vrátia Denalijci a prečo je už Emmett doma?“

„Sľúbila som mu odmenu, už dávnejšie. A Denalijci prídu asi až v sobotu.“

Len som prikývla a odolávala som odtiahnutiu. Vlastne, nebolo to až také ťažké, teraz, keď mi Edward pomohol urobiť prvý krok.

„Máš ho rada, však? Nikdy som ťa nevidela tak šťastnú. Nikdy si sa k nám takto nesprávala. Som z toho veľmi šťastná,“ hovorila precítene. Musela som sa usmiať, Rose bola presne ten človek, ktorý vám nedovalí hneď nahliadnuť úplne dovnútra. Najprv vidíte len dokonalú krásu a jej starostlivosť o seba, ale neskôr si všimnete, ako svoju rodinu chráni. Vidíte, že sa smutne pozerá na mamičky s deťmi.

 

„Ďakujem Rose, milujem ho, ale aj sa bojím. Vieš, je človek a nebude tu stále. Nechcem ho premieňať. Rozmýšľala som, že hneď ako odíde, tak pôjdem za ním.“

„To nemyslíš vážne!“ skríkla.

„Nechápeš to. Skús si predstaviť život bez Emmetta. Predstav si, že je človek a že môže mať normálny život. Nechcem mu to odoprieť. Ja tu pre neho vždy budem, ale ak bude chcieť byť s niekým iným, ja sa stiahnem.“

„Dúfam, že to takto nedopadne. Nechcem, aby sa mi rozpadla rodina,“ šeptala smutne.

„Prepáč,“ ospravedlnila som sa, ale obe sme vedeli, že svoje rozhodnutie nezmením.

 

Na druhý deň ráno sme do školy vyrazili skoro. Rose trvala na tom, že sa zastavíme pre Edwarda. Podľa Jasperovej vízie bude akurát vychádzať z domu, keď mi zastavíme pred jeho domom. Ako predpovedal, tak sa aj stalo.

Otvorila som dvere a vystúpila som so zadného sedadla.

„Nechcel by si ísť dnes s nami? Aspoň spoznáš moju rodinu.“ Chvíľu na mňa nechápavo hľadel, potom prehltol a hneď po mne nastúpil aj on. Ja som sedela v strede a vedľa mňa sedela moja prekrásna sestra. Len čo vstúpil, celá rodina ho zborovo pozdravila, na čo slušne odpovedal.

Len čo sme sa pohli, sadla som si Edwardovi na kolená a oprela sa od neho. Potichu som mu zašepkala pozdrav a on urobil to isté. Nebolo dôležité, že aj tak nás všetci počuli a Emmett sa smial na plné kolo. Rose sa na mňa šťastne pousmiala.

 

„Takže, Edward, ako dlho tu budeš bývať?“ pýtala sa. Pochopila som, že sa o ňom snaží čo najviac dozvedieť. Začne zľahka a potom mu pôjde postupne pod kožu. Tak ďaleko to ale zájsť nenechám.

„Chcel by som tu dokončiť strednú,“ odpovedal okamžite.

„A kam pôjdeš potom?“

„Rád by som vyštudoval aj vysokú. Typujem, že pôjdem na právo, ale podám si viacej prihlášok.“

„To znie dobre,“ uznala.

Pozrel sa na ňu a potom sklonil hlavu k môjmu uchu.

„Je milšia, než sa na prvý pohľad zdalo. Je mi ľúto, že som jej spočiatku krivdil,“ šeptal mi, pričom nevedel, že celé auto ho počuje.

„Vlastne, Rose je moja druhá mama. Je pravda, že je povrchná, ale rodina je pre ňu všetko. Je ochranárska a tiež starostlivá,“ odpovedala som mu polohlasne.

„Ale najlepšia je v posteli,“ neodpustil si poznámku Emmett, čo vyvolalo plno reakcii. Rose mu dala jemne za ucho a vyhrážala sa mu, že ho nepustí do spálne, ale len takým šeptom, že to Edward počuť nemohol. Jasper sa zachichotal a snažil sa to veľmi neriešiť. Edward sa mierne sčervenal a aby to zakryl tak zašeptal: „Vy sa asi dom nenudíte.“

Tá poznámka ma donútila sa usmiať. Otočila som sa k Edwardovi čelom a objala som ho. On svoje zovretie ešte zosilnil a tak sme zostali až kým sme nezastavili pred školou.

 

Keď Edward vystúpil z nášho auta, celá škola na nás hľadela. Zdalo sa, že mu to je nepríjemné, ale zároveň sa tešil. Nevedela som síce prečo to tak je, ale nevadilo mi to. Chytil ma za ruku a ťahal na prvú hodinu. Ale niečo bolo zle. Otočila som sa na svoju rodinu a videla som tú novú upírku pri mojej rodine. Zastavila som a pozerala, čo sa bude diať. Rose mala uvoľnenú pozíciu, to bolo dobré znamenie. Jasper sa vznášal, takého som ho ešte nevidela, som rada, že aj on konečne našiel svoju lásku. A tá Alice, mala radosť. Takže žiadne nebezpečenstvo, dúfam, nehrozí.

Alice sa zrazu pozrela na mňa a veselým krokom prišla ku mne s Edwardom. Rýchlo som sa postavila pred neho. Nepovažovala som ju za nepriateľa, to nie, ale bol to reflex. Aj keď sa zdalo, že zväčša chráni on mňa.

Ale ne, číta myšlienky, úplne som na to zabudla.

„Ty to vieš?“ spýtala sa.

„Prepáč, aj keď ma poznáš, predstavím sa. Som Alice, veľmi ma teší,“ hovorila priateľsky a úprimne nadšene.

„Bella a toto je Edward,“ predstavila som nás oboch no nedovolila jej, aby mu podala ruku.

„Vieš, ako sa cítim,“ povedala.

On nevie, čo sme. Prosím, snaž sa, aby to tak ostalo. – prehovárala som k nej v duchu.

„Nevie?“ pýtala sa pochybovačne. Len som pokrútila hlavou. Zvyšok rodiny sa postavil za ňu a sledoval náš rozhovor.

„V tom prípade sa na mňa môžeš spoľahnúť. Vieš čo by sme mohli urobiť? Ísť na nákupy. Ešte som v miestnom nákupnom stredisku nebola.“ To nadšenie, ktoré z nej sálalo sa nedalo porovnať s ničím. Musím vziať späť, čo som kedysi povedala. Esme nebola nijaký maniak, len sa starala, aby sme mali v čom chodiť do školy. Alice vyzerá ako človek, čo mi kúpi oblečenie na každý deň jedno.

„Máš dobrý odhad,“ poznamenala a zasmiala sa.

„Tak čo, pôjdeme?“ spýtala sa ešte raz a otočila sa s takým elánom, až som neverila, že to je možné. Mala som z nej dobrý pocit. Bola milá a priateľská, každého si hneď omotala okolo prstu.

Nikto ani nestihol zareagovať na otázku, ona hneď radostne zvýskla. Asi už videla odpoveď u každého v hlave. Alebo Jasper mal víziu.

Z ničoho nič sa otočila na mňa.

„Si bystrá a ďakujem. Budeme spolu dobre vychádzať, uvidíš,“ usmiala sa a podskočila od radosti. Jasper ma dobrý vkus, ona bude veľmi príjemné spestrenie do rodiny.

„Už teraz ťa mám rada,“ otočila sa znovu na mňa. Musela som sa zasmiať. Tá všetečnica je vážne hrozná.

„To odvolaj!“ zasmiala sa a ja som si až potom uvedomila, že Edward nás stále počúva.

Otočila som sa na neho a zacítila som jeho ruky na svojom páse. Stále sa na mňa pozeral, zrejme len čakal, kedy si ho všimnem.

 

„Mali by sme ísť na hodinu,“ pripomenul mi. Len som sa usmiala, rozlúčila som sa s rodinou – zvláštne, že do nej beriem aj Alice – a zamierila som do triedy.

Len jednu doobednú hodinu som mala spolu s Edwardom. Nejako mi to pripomenulo jeho prvý deň na tejto škole. Dnes na školu tiež pribudol niekto nový – ďalší člen do rodiny.

Zvyšné hodiny som mala s inými členmi rodiny, jednu dokonca aj s Alice.

„To hádam ani nie je možné, aby si bola aj v myšlienkach taká milá! Ani nevieš, ako ťa mám rada ja. Vlastne vieš, ale budeme dobre vychádzať, že áno? A myslíš si, že sa Jasperovi páčim? Stále si stráži myšlienky a myslí na niečo iné. Občas síce pochytím niečo o mne, ale iba meno alebo niečo s myšlienkami. Ty si na nás myslela ráno. Takže ma má rád? Som taká rada, že si ma vzala ako rodinu,“ hovorila bez prestávky, takže som jej ani nemala možnosť odpovedať.

„Prepáč, som hrozná, ja viem. Ale konečne som stretla nejakého upíra – teda, stretla som aj brata, lenže s ním som ostať nemohla. Tak, hovor prosím,“ vyzvala ma  znovu a ja som jej rada odpovedala. A tak to bolo až do konca hodiny.

 

Na dnešný deň bolo zážitkov až až, ale to som nevedela, že pribudne ešte jeden. Ten sa však ukázal až neskôr. Hodna, ktorú sme s Edwardom mali poobede, odpadla. Sedeli sme na lavičke a rozprávali sme sa, keď ma vyrušil pach mokrého psa.

***

Kapitola 20. -  Zhrnutie  - Kapitola 22



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca upíra - 21. Kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!