Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Niet ruže bez tŕnia - 18. kapitola

27.09.2012 (07:15) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2980×

Bella:

„Emmett, no tak. Predsa chceš, aby tvoja najmilšia sestrička bola šťastná,“ klipkala som očami a hádzala som nevinný kukuč na môjho najmilšieho bračeka.

„Nie a nie. Ty jedna nemravnica nemravná. Chceš, aby som vzal tvoje deti spolu s Rose, aby ty si tu mohla skopičiť s mojím nepodareným bratom?“ Vyzeral, že sa snaží byť vážny, ale ja som vedela, že mi nič neodoprie a preto som to musela využiť. Po asi pol hodinovom presviedčaní si aj tak stál za svojím. Fajn, prejdeme k plánu B.

„Roseee,“ zakričala som a prihnala sa ku mne ako tornádo.

„Tvoj manžel mi nechce dopriať krásny večer s Edwardom,“ zafňukala som. Vedela som, že ak ho nepresvedčím ja, tak to dokáže jedine ona. Otočila sa na Emmetta a ja som mu vyplazila jazyk.

„Ako si to predstavuješ? Dobre vieš, čím si, chudinka, musela prejsť a ako veľmi trpela. Mal by si jej to dopriať. Ak nie, tak ti hovorím, že si dobrý pol rok nevrzneš,“ povedala rázne a teraz som nefňukala ja, ale Emm. Bolo mi do smiechu, ale snažila som sa zdržať.

„Zlatko moje, Rosinka, to by si neurobila svojmu super Emmettkovi. Však nie? Pokojne vezmem tie deti na ako dlho budeš chcieť, len toto mi nerob. Prosím,“ prosíkal a pritom kľačal na kolenách. Áno. Bella opäť skóruje.

Objala som Rose a aj Emmetta. Už mi ostáva len Alice, Jasper, Esme a Carlisle. Najťažšie to bude vysvetliť práve Esme a Carlisleovi. Ako mám povedať, že chcem s ich synom robiť techle, mechtle. No nič. Najťažšie nakoniec.  Alice a Jasper sa nenechali dlho prosiť. Stálo ma to síce peniaze, ale aspoň som vedela, že to zaberie. Stačia dva lístky na najväčšiu módnu prehliadku a spomenúť, že sa koná výstava starodávnych zbraní a v priebehu pol hodiny sú z domu preč aj s kuframi. A teraz mám ísť akože za kým? Carlisle? Nie, to neprichádza do úvahy. Esme to pochopí určite skôr.

„Esme? Smiem ťa na chvíľku vyrušiť?“ spýtala som sa chvejúcim hlasom. Usmiala sa na mňa tak, ako stále.

„Samozrejme. Dcérka, ako ti pomôžem?“ Tuší niečo? Viem, že majú skvelý sluch, ale nebola doma, aby vedela, čo sa chystá. Či?

„No.. Vieš... Ja...“ koktala som a ona sa smiala. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše.

„Vieš, skúšam to dať s Edwardom naspäť do starých koľají. Zatiaľ je všetko pekné a vychádza, tak ako má.“ Snažila som sa ísť na ňu opatrne. Usmievala sa, keď počula, že sa nám darí. Ona z toho mala asi takú radosť ako aj ja.

„No a vec, ktorú od teba žiadam je tá, že by som s ním chcela byť sama dnes večer. Vieš všetci idú preč, deti budú s Rose a Emmettom.“ Červená som bola ako rak. A ona sa na tom dobre zabávala.

„Rozumiem a Carlislea dostanem z domu. Neboj sa. Len mi sľúb, že si večer poriadne užijete,“ povedala s toľkým pochopením, že som ju od radosti objala. Takže, toto by sme mali a mohla som utekať sa pripraviť na večer. Dala som si asi hodinovú sprchu a potom som sa ešte navoňala. Pred odchodom všetkých som sa s nimi rozlúčila a čakala či mám ísť za ním alebo príde on. Nad tým som nejako nepremýšľala. Vyrušila ma smska.

„Choď po lupeňoch a za hlasom svojho srdca. Teším sa na teba. E.“ Po lupeňoch? Vyšla som z izby a celá chodba bola posiata červenými lupeňmi. Pripadala som si ako televízna hviezda, ktorá kráča po červenom koberci.

Lupene ma zaviedli až k dverám jeho izby. Dvere boli pootvorené a jediné, čo som videla, boli malé svetielka, ktoré som pripisovala sviečkam. Vošla som dnu a zbadala som, ako Edward stojí chrbtom otočený k dverám a pozoruje hviezdy. Prišla som pomaly k nemu, ale stihla som si obzrieť izbu. Na zemi bolo pár sviečok v tvare srdiečka, posteľ bola posypaná tiež červenými lupeňmi a na stolíku vedľa postele boli dve misky. Podľa vône som vedela, že je tam niečo sladké. Prišla som k nemu a objala som  ho okolo pása. Pomaly sa otočil a venoval mi bozk na čelo.

„Je to krásne. Kedy si to stihol?“ spýtala som sa a stále som nemohla uveriť pohľadu na toľkú krásu a dokonalosť. Bolo to ako z rozprávky. Nie, z rozprávky nie. Bolo to ako z romantického filmu.

„Keď si tak šikovne prehovárala rodinu, aby odišli. Inak, máš dobré presvedčovacie metódy,“ zasmial sa a ja som sa k nemu pridala. Potom mi podal šampanské a pripili sme si spolu. Vzal mi pohár z rúk a nadvihol mi bradu do výšky svojich očí. Nahol sa ku mne po bozk. Najprv jeho ruky blúdili po mojom chrbte.

No potom prechádzal rukami nižšie, kde zajal môj zadoček. Jeho stmavnuté oči sa do mňa vnárali. Uvedomovala som si dosť intenzívne jeho pevné svaly ramien, jeho široký pevný hrudník poskytujúci oporu . Viac, ako kedykoľvek predtým, som vnímala silu jeho pevného tela. Jeho túžbu, túžbu po mne, som mu vyčítala v jeho tmavých očiach. Dych sa mi šialene zrýchlil, celé moje telo horelo v plameňoch šľahajúcich von cez  moju pokožku. Zaklonila som hlavu a oddane som mu ponúkla svoje roztúžené ústa. Nežne sa mi pohrával  vo vlasoch a mne naskakovala husia koža. Aj motýli dotyk stačí na to, aby ma obral o dych a zbavil vedomia. Mala som pocit, akoby zmizol celý svet a v prázdnote sme zostali len mi dvaja v objatí. Chcela som viac a túžila som po ňom viac.                                 

Opatrne ma vzal do náručia a preniesol ma na posteľ. Položil ma tak opatrne, akoby som bola krehká a rozbitná. Pomaly zo mňa stiahol rifle a aj nohavičky. Ostala som pred ním len v tričku. Rukou začal blúdiť po celej dĺžke mojich nôh. Od členkov cez koleno, až k stehnám. Rukou sa zastavil pri mojej jaskynke. Vzrušením som zadržala dych a stuhla som. Bol nežný a každý dotyk bol jemnulinký, akoby neprechádzal rukou, ale vtáčím pierkom. Chvela som sa a rozlievala ma vzrušujúca vlhkosť a ani som si neuvedomila, ako sa moje boky automaticky tlačia k Edwardovi. Odtiahol svoju dlaň a ja som zastonala v snahe prejaviť svoj nesúhlas, ale on sa len zasmial. Potom ma oslobodil aj z trička a podprsenky.

Prišiel až k môjmu krku, ktorý láskal jazykom a nežne mi zubami začal hryzkať ušný lalôčik. Pomaly, bozk za bozkom, prechádzal cez celé moje telo, až sa prešmykol pomedzi moje nohy. Prstom pomaly do mňa vnikol a neubránil sa úsmevu, keď si uvedomil, že moja jaskynka je vlhká. Moje telo zaplavila nová hlbšia horúčava, stále mocnejúca pri jeho vytrvalých pohyboch. Edward si bol dobre vedomý svojej nadvlády, a preto sa neponáhľal ukončiť moje sladké muky.

Netušila som, ako dlho ma takto držal tesne pod vrcholom neskutočnej blaženosti. Zrazu však zmenil rytmus a vyniesol ma do výšok, za hranice všetkého, čo som pred tým poznala. Každý nerv tela spaľoval horúci oheň, jedna vlna za druhou. Moje srdce bilo tak, že som len s ťažkosťami mohla počuť svoj vlastný výkrik. Nakoniec príboj utíchol a zanechal ma slabú.

Edward spomaľoval svoje útoky, až úplne prestal a len tak si ma držal pri sebe. Druhou rukou vzal misku s jahodami, ktorú mal položenú na stolíku vedľa postele. Vzal jednu jahodu a obkreslil mi ňou pery. Pootvorila som ústa a zahryzla som sa do nej. Fascinovane ma pozoroval. Ďalšiu jahodu najprv priblížil k mojím perám, ale nakoniec si to rozmyslel a vložil si ju medzi svoje zuby. Zodvihla som sa na lakťoch a jednou rukou som si ho pritiahla k sebe a zahryzla som sa do druhého konca jahody.

Začala som z neho vyzliekať nohavice a tričko. Potom sa nahol k druhej miske, ktorá stála vedľa misy s jahodami a lyžičkou nabral čokoládu. Myslela som, že chce do nej namočiť jahody. No o tom som mohla len snívať. Ten diablik v tele anjela si pre mňa pripravil niečo úplne iné. Nahol tú lyžičku a nechal slabý rúd čokolády kvapkať na môj krk, stekajúc na moje prsia. Bradavky sa mi napli a vystúpili k jeho telu, ako sa k nim blížila čokoláda, ktorá sa topila v zlatistom teple. Naplnil ďalšiu lyžičku a sklonil ju k môjmu brušku a stehnám.

Potom sa ľahučko dotkol vnútornej strany mojich stehien, až nebezpečne blízko môjho ostrovčeka. Inštinktívne som sa mu snažila zabrániť a pritiahla som si nohy k jeho bokom. Jeho telo mi v tom však bránilo. Pomaly mi prechádzal prstom ruky v línii vlhkých lalôčikov až k jaskynke. Poslednýkrát nahol lyžičku s poslednými zvyškami čokolády a nalial ich na moju ženskosť. Úplne som znehybnela v kŕči vzrušenia. Tak o tomto sa mi ani v tom najerotickejšom sne nesnívalo. Kde sa v ňom berie toľko fantázie. Po celý čas sme neprehovorili. Vnímala som len svoju túžbu a nedočkavosť. Prečo ma tak trápi? Toto je už týranie. Zavrčala som a on sa len zasmial.

„Nehýb sa, zlatko.“ Prečo? Čo chce ešte urobiť? Vzal jahody a položil jednu do jamky môjho krku, ďalšiu medzi prsia a tak to pokračovalo celým celom, až kým sa nezastavil dole pri mojom lone.

„Nerob to!“ Nie, nie. To nemyslí vážne. Toto neurobí.

„Prečo nie?“ Počula som v jeho hlase, že zadržiava smiech. „Dôveruješ mi?“ spýtal sa a ja som váhala.

„Mala by som?“ odpovedala som otázkou. Verila som mu. Neurobil by nič, čo by nebolo správne a bezpečné.

„Máš moje slovo. Slovo gentlemana, že sa ti nič nestane, nič sa tam nezasekne,“ povedal to skoro spevom. Moje oči sa zúžili, lebo som vedela, že si ma doberá. Vložil teda posledný kúsok medzi moje nohy. Hlasno som zastonala. Zasmial sa mojej reakcii.

„Toto je iba začiatok.“ Nahol sa ponad mňa a opatrne zobral zubami odložené ovocie z jamky na krku a dočista vylízal malé čokoládové jazierko. Bral si kúsky ovocia, bozkával ma, lízal čokoládu. Vychutnávala som si každý záchvev a otras, ktorý mi spôsoboval. Niektoré kúsky zjedol, iné mi vkladal do úst svojimi vlastnými perami. Pomaly sa zmocnil celého môjho tela bozkami. V žilách mi hučala vášeň, vriaca a dožadujúca sa vyslobodenia. Sklonil sa a jazykom vytiahol posledný kúsok jahody.

„Narodil som sa pre teba, láska,“ povedal a ja som to už nevydržala.

Položila som mu ruky na plecia a kým sa stihol spamätať, ležal podo mnou. Začala som sa pohybovať hore, dole po celej jeho dĺžke. Edwardove ruky kĺzali po mojom chrbte a moja vášeň sa stále znásobovala. Pohybovali sme sa spoločne v jednej rytmickej harmónii. Obaja sme boli bližšie a bližšie k vrcholu. Náš dych sa menil na dychčanie, až prerástol do zúfalého lapania po dychu. K vrcholu sme prišli naraz. Oddychovala som na jeho hrudi a on mi hmkal krásnu uspávanku. Posledné, čo som začula bolo, že ma miluje. Bola som unavená, aby som povedala: „Aj ja teba.“ 

Ospravedlňujem sa, ale ja naozaj neviem písať tie milostné scény. Chcela som, aby to bolo trošku iné, aby sa náš Edík ukázal. Ukázal svoju fantáziu, ale neviem, či sa mi to podarilo. Pokojne mi to skritizujte, aby som vedela, v čom sa zlepšiť. 

Ľúbim vás, srdiečka moja :-* ♥

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Niet ruže bez tŕnia - 18. kapitola :