Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Niet ruže bez tŕnia - 17. kapitola

Jacob Black


Niet ruže bez tŕnia - 17. kapitola„Vy spolu frajeríte?“ spýtal sa vážnym hlasom a ručičky mal založené pred sebou. Bella sa zachichúňala.

Edward:

Nikdy nepochopím ženy. Ako dokážu nakupovať celé hodiny. Ale mlčal som a ticho trpel. Hlavné bolo, že som celý deň strávil po boku milujúcej ženy. Všetko bolo tak, ako má byť. Všímal som si jej správanie. Správala sa voči mne milo, nemala žiadne uštipačné poznámky, rozprávali sme sa a veľa sme sa nasmiali. Dokonca sa mi podarilo zistiť, že je žiarlivá. Áno, je to môj malý žiarlivec. Nechápem, ako dokázala žiarliť na takú obludu. Naozaj, tá čašníčka bola škaredá a vôbec sa nemohla rovnať mojej Bellinke. Ani krásou a už vôbec nie povahou.

Bella je milá, láskavá, ochotná. Proste nevinnosť sama. Hovorím, všetko bolo dokonalé, kým som jej nenaznačil, že je jedinou ženou v mojom živote. Vtedy sa len ospravedlnila a utiekla sa vyplakať na toaletu. Nevedel som, či plače od radosti alebo som ju zarmútil. A odvtedy to išlo dole vodou. Prišiel ten zablšený pes a počul som, ako hovorí mojej láske, že sme pijavice a že sa hráme na ľudí. Možno by som to ignoroval, ale jeho myšlienky ma vytáčali.

***

„Ako mohol taký chudák, ako je on, urobiť také krásne deti. Určite nie sú jeho. No, musia byť, keďže chľastajú krv. Ale tá malá. Bože, tá bola taká krásna. Keby nebola dieťa a nebola krv sajúca príšera, tak by som si dal povedať. Deti môže vedieť robiť, ale vždy to bude len nepodarok prírody. Nie je nič. Je len polovičný. Určite mi teraz čumí do hlavy. Len nech sa pozerá. Je to aj tak obyčajný bastard, ktorý nehľadal ženu, ktorá ho milovala a čakala jeho deti. Je to chudák.“

***

Mal som chuť po ňom skočiť. Ako si práve on dovolí súdiť mňa, keď on bol ten, ktorý Bellu opustil? Ja som ani netušil, že žije a vôbec nie, že čaká moje deti. Keby som to vedel, keby sa nestal ten deň...

Keby ma Bella neťahala preč, určite by som ho na mieste zabil. A aj si to s ním vybavím. Ručne-stručne, ale to nemôže byť Bella pri mne. Nech sa mi nechce dostať pod ruku. S týmito myšlienkami som šoféroval po celú cestu domov. Myslel som, že to moje auto neprežije. Pučil som ho tak silno, že bolo počuť pískanie gúm v každej zákrute. Sústredil som sa na cestu a na svoje myšlienky dovtedy, kým Bella neskríkla, aby som zastavil. Dostal som strach, že jej prišlo zle. No ona ma šokovala. Nebolo jej zle, ani najmenší náznak nevoľnosti alebo zloby v jej očiach. Mala tam lásku.

Držala moju tvár vo svojich jemných rúčkach a hladila ma po líci. Privrel som oči a nechal som sa unášať jej dotykom. Bolo mi tak krásne ako v noci, keď ma prepadla v mojej izbe. Dúfal som, že to medzi nami začne byť na dobrej ceste. Už som sa viac nechcel hádať, nechcel som prechádzať okolo nej, akoby som ju nepoznal. Otvoril som oči, aby som sa pozrel na to, ako sa na mňa pozerá. Miloval som jej pohľad, ktorý ma hrial pri mojom srdci. Bola nádherná a úžasná v každom zmysle slova. Nepýtala sa ma na nič, čo si myslel Jacob a bol som za to vďačný.

Pretože aj keby sa ma to spýtala, tak neviem či jej poviem pravdu. Nechcel som, aby vedela, čo si ten idiot myslel. Pozerali sme sa do očí a ona sa ku mne nahla. Pobozkala ma. Bol som taký vykoľajený, že som nič nerobil. Nedokázal som sa pohnúť a ani sa zapojiť. Po hodnej chvíli som sa spamätal a začal som jej bozk oplácať. Bál som sa urobiť niečo, čo by jej mohlo vadiť alebo čo by ju mohlo nahnevať. Nedajbože vystrašiť.

Rukou som ju opatrne hladil po chrbte a keď som cítil, že sa ku mne stále viac a viac nakláňa, tak som si ju opatrne presunul zo strany spolujazdca na svoje kolená. Silno ma objala a zaplietla mi svoje malé prstíky do vlasov. Sem-tam sa na mne pomrvila, ale to nebolo správne. Nie, žeby sa mi to nepáčilo. Práve naopak. Bolo to príjemné až príliš. Cítil som, ako sa malý Edík preberá k životu. Musela si to všimnúť aj ona, pretože prerušila náš spoločný bozk. Tvárila sa smutne. Nechcem, aby si myslela, že som tu s ňou chcel robiť neviem čo. Naozaj som ju len chcel mať pri sebe. 

„Nemôžem,“ povedala tichučko a ja som sa na ňu usmial. Nesmie si myslieť, že mi to vadí. Nevadí, pretože na ňu nemienim tlačiť.

„To je v úplnom poriadku. Nechcel som mať s tebou nič viac.“ Vyvalila na mňa oči. Čo som povedal zle?

„Nechcel? Ani si na to nepomyslel? Aha, fajn. Tak potom to, čo mi skoro prepichlo stehno, bol asi tvoj mobil.“ Prečo zase po mne šteká? Veď som ju chcel len uistiť, že mi nejde len o to ju dostať tu v aute.

„Čo som povedal zlé?“ pýtal som sa, lebo na toto nenájdem odpoveď. 

„Nič. Dohromady nič. Aspoň viem, že so mnou nechceš mať nič viac. Díky, viem na čom som a teraz štartuj. Chcem byť už doma,“ hovorila s toľkým hnevom v hlase až to mňa vytáčalo. Nemám nervy len na psa, ale už aj na poloupíra. 

„Ja že nechcem mať s tebou nič viac? Ja som celý nepätý pri tebe, aby som neurobil niečo, čo by sa ti nepáčilo a ty na mňa vyrukuješ s takou sprostosťou. Ja som ti chcel len povedať, že som nechcel nič viac teraz, tu a teraz. V tomto aute. Chápeš? Keď sa budem chcieť s tebou milovať, tak sa budem niekde inde. Niekde, kde to bude romantické, kde to bude krásne. Aby si na to nikdy v živote nezabudla. Rozumieš tomu, Bella?“ Miestami som zvyšoval hlas, ale keď ja som mal takú zlosť.

Vrhla sa na moje pery. Toto som naozaj nečakal. Ona ma vždy niečím prekvapí a zaskočí. Neváhal som a už som sa zapájal do toho vášnivého bozku. Privrel som oči a teraz som to bol ja, kto si jej pery bral v naliehavých bozkoch. Objímal som ju tak pevne, že miestami som mal pocit, že ju rozdrvím. Nechcel som ísť ďalej, ale chcel som cítiť jej bozky. Mám pocit, akoby sme sa znova spoznávali, akoby sme spolu len začínali chodiť a nie, že už máme dve nádherné deti. Pri nej sa cítim naplnený, cítim sa skvele.

„Bells,“ vzdychol som jej meno a ona celá stuhla. „Ja, stále ťa...“ Priložila ma ukazovák na pery. Vedela, čo sa jej hodlám povedať, ale nechcela to počuť.

„Nehovor to. Prosím ťa, nekaz to, čo práve začína,“ pošepkala a pobozkala ma.

Neviem síce, čo by sa tým mohlo pokaziť, ale rešpektujem jej želanie. Vlastne by som mal byť rád, že sa to takto vyvíja a že sme na tom tak, ako sme. Odpustila mi, aj keď dobre viem, že nezabudla. Nakoniec som prikývol a vyrazili sme domov. Zaparkovali sme, ale tašky sme nechali v aute, aby nikto nevedel, čo dostane. Jedno šťastie, že som jediný, kto číta myšlienky a teraz je dobré aj to, že Alice nevidí nič vďaka Belle.

Vkročili sme do domu ruka v ruke a všetky pohľady spočinuli na nás. V hlave rozmýšľali, čo sa stalo.  Jedine Emmett si myslel, že som ju asi zdrogoval, keď mi odpustila. On si najviac ochraňoval svoju malú sestričku. Nechcel, aby som jej ešte niekedy ublížil. Toho sa však vôbec nemusel obávať. Dvakrát tú istú chybu neurobím. Nedopustil by som sa rovnakého omylu.

„Mamííí.“ Krik našich ratolestí muselo byť počuť až na koniec lesa. Hneď vyobjímali Bellu a potom sa vrhli ku mne. Bol som rád, že svoju pozornosť venovali aj mne. Vybozkával som ich a Emmko si nás meral zvláštnym pohľadom. Našim deťom neujde nič.  Všimli si, že sa držíme za ruky.

„Vy spolu frajeríte?“ spýtal sa vážnym hlasom a ručičky mal založené pred sebou. Bella sa zachichúňala.

„Vieš, Emmko, ja mám vašu mamičku veľmi rád. A ak by ste mi to dovolili, tak by som rád bol mamičkiným frajerom.“ Vážil som každé slovo, aby sa Bella nenahnevala a aby to neznelo, ako vyznanie lásky. Emmkovi sa zablyslo v očiach, ale podložil si bradu a tváril sa, že rozmýšľa. 

„Čo to znamená pre nás?“ Pozrel na svoju sestričku. „Budeš sa s nami hrať?“ Prikývol som. „Budeš nám loviť mačičky?“ Prikývol som. „Budeš našim ockom?“ Chcel som prikývnuť, ale pozrel som na Bellu. Nevedel som, čo na toto povedať. Bella sa usmiala a prikývla, že môžem aj s touto podmienkou súhlasiť. 

„Áno, budem vašim ockom, ale len, ak chcete.“ Prikyvovali a skákali od radosti. Celá rodina sa na nás dobre zabávala.

„Ale len pod jednou podmienkou,“ povedal som a oni ako na povel prestali poskakovať.

„Musíte ma silno objať a vyboškať.“ Zvonivo sa rozosmiali a zvalili ma na zem. Dobre, nemali takú silu, ale bol som práve v podrepe a rozbehli sa rýchlosťou väčšou, ako normálny  človek. Chvíľku sme sa ešte hrali s našimi ratolesťami, až kým sme ich úplne nevyšťavili. Pomohol som Belle uložiť deti do postele a jedným bozkom som sa s ňou rozlúčil a poprial dobrú noc. Ani som sa nevyzliekol, ani som nešiel do sprchy, ale hneď som sa zvalil na svoju posteľ s úsmevom debilka. No čo už. Láska robí zázraky. Zapípal mi mobil. Kto ma otravuje, keď sú všetci doma.

„Klop, klop.“ Keby mi neukázalo meno Belly a jej číslo, asi puknem od nervov. No musel som sa zasmiať.

„Kto tam?“ Rýchlo som odpísal. No stále som sa smial. 

„Nesmej sa. Vidím ťa.“ Bola ďalšia správa. Ako by ma mohla vidieť? Veď je vo svojej izbe. 

„Už som vážny. Kto je tam?“ Zopakoval som svoju otázku. 

„To nie je dôležité. Čo povieš na to, ak ti poviem, že mám na teba chuť? Xixi.“ Že mám aj ja. Nie, nemôžeme. Všetci sú doma. 

„A čo povieš, keď ti poviem, že všetci sú doma.“ Počul som zachichúňanie z izby. To nebol pokus o vtip, ale holá skutočnosť. 

„Zajtra. Ty a ja. Čo ty na to?“ Vyskočil som z postele takou rýchlosťou od radosti, že som zvalil vežu zo stola. 

„Nezabi sa, prosím ťa. Nechaj to na mňa.“ Potvorka moja. No dobre. 

„Dobre, ale všetko pripravím ja. Diablik môj.“ Opäť chichot z izby. Toto je fakt čisto pubertálne správanie. Cítim sa, akoby som si dohadoval prvý sex.

„Oki. Tak zajtra. Dobrú noc. Pa,“ rozlúčil som sa a už aj som premýšľal, ako vypoklonkovať všetkých z domu.



Robsten a Mischelle ja už ani neviem, čo by som vám dvom povedala. :D Dochádzajú mi slová a tie, ktoré ešte mám si šetrím na poslednú kapitolku. Je to tak. Už sa nám blíži koniec. Už nás čakajú len tri kapitoly. Preto si vychutnajte posledné, lebo potom na vás čaká moja ďalšia nová poviedka. 

Zbožňujem vás a ďakujem všetkým za komentáre. Ste úžasní. Ľúbim Vás. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Niet ruže bez tŕnia - 17. kapitola:

 1
10.
Smazat | Upravit | 25.09.2012 [13:40]

Omlouvám se že jsem dlouho nekomentovala a tak to tímto napravuji. Emoticon Emoticon
Tahle kapitola byla něco naprosto úžasného! Emoticon Já nemůžu udělat nic jiného než žasnout nad tím jaký máš talent! Emoticon Emoticon Panebože, ani mi neříkej že to bude končit!!! Emoticon Miluju tuhle povídku a ještě ke všemu psanou tak skvělou autorkou jako jsi ty! Emoticon Hrozně moc mně mrzí že bude končit. Emoticon To jsi vůbec ani neměla prozrazovat! Chceš mně snad rozbrečet?! Emoticon
Celá tahle kapča byla překrásná. Emoticon Tuhle povídku jsi snad ani nejde nezamilovat! A já ji doslova zbožňuju! Emoticon ZBOŽŇUJU,ZBOŽŇUJU A JEŠTĚ JENDOU ZBOŽŇUJU!!! Emoticon Malý Emmett je úžasný! Emoticon Takový malý a roztomilý! Emoticon Ale tan konec mně pobavil. Emoticon Jsou fakt jak dva puberťáci! Emoticon Emoticon
Vím že tyhle moje komentáře jsou čím dál kratš a nejspíš i stojí za houby ale ber na vědomí že už mi k tvé povídce dochází slovní zasoba! Emoticon Emoticon Nemůžu se dočkat dalšího dílu a hrozně moc se těším co nového si pro nás přichystáš! Emoticon I když to tak trochu tuším... Emoticon Ale opravdu je mi moc líto toho konce. Emoticon Emoticon Tuhle povídku naprosto miluju! Emoticon TŘIKRÁT HURÁÁÁÁ Emoticon A KLOBOUK DOLŮ!!! Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. martty555
25.09.2012 [0:11]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. AngieCullen
24.09.2012 [17:21]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Lucka
24.09.2012 [15:25]

skvělé Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. BabčaS
24.09.2012 [15:17]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

24.09.2012 [15:05]

RobertKristen Emoticon Emoticon oni su vazne ako pubertiaci Emoticon maly Emmett bol zlatucky Emoticon a Bella odrazu aka zmena Emoticon raz nie a po par hodinach... Emoticon Emoticon a aj mne dost casto dochadzaju slova, ked citam tvoje poviedky Emoticon som zvedava aky koniec si si pre nas pripravila Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. lelus
24.09.2012 [14:59]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. 1ajjka1
24.09.2012 [14:53]

nádhera Emoticon Emoticon Emoticon a ten koniec Emoticon Emoticon ako dvaja pubertiaci Emoticon Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Pegi
24.09.2012 [12:28]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

24.09.2012 [12:00]

Sanasaminááááááááááááááááááááááádhera Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!