Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luce della Terra - 8. kapitola

27.05.2010 (10:30) • Mellanie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1218×

Rozlúčka

Už z chodby som počula známe melódie salsy. Blížila som sa k dverám, spoza ktorých sa ozývalo klopkanie topánok do rytmu hudby. Ako veľmi mi to chýba. Keby sa to všetko nebolo stalo, pokračovala by som v tancovaní aj naďalej. Ale stalo sa a ja už nie som taká ako pred tým.

Chvíľu som tam stála a váhala, či robím správne, keď ich chcem naposledy vidieť. Nakoniec som tíško zaklopala s tým, že sa im iba ospravedlním, že som odišla tak narýchlo. Budem im musieť oznámiť aj to, že končím, ale neviem, či to dokážem.

Otvorili sa dvere a v nich stála Nataly. Moja bývalá učiteľka tanca. Bolelo ma to slovo „bývalá,“ pretože Naty bola nielen skvelá učiteľka ale aj kamarátka. Mala len 20 rokov a aj napriek tomu mala mnoho skúseností a tanečných cien. Skončila so súťažením, len kvôli tomu, že ju jej tanečný partner opustil, kvôli lepšiemu zisku a ona stratila sebadôveru.

Usmievala sa na mňa: „Ach Bells, už som si myslela, že neprídeš,“ pozdravila ma a vtiahla do miestnosti.

Tancovali tam štyri páry, len Tomas sedel na pohovke v kúte sály. Taktiež sa usmieval, keď ma videl. Ja som sa naopak cítila hrozne. Dnes im oznámim, že končím s profesionálnym tancovaním tak, ako to urobila Naty. Už sa na mňa dívali aj ostatné páry, ale pokračovali v tancovaní. Bude to bolieť. Považujem ich za svoju druhú rodinu a teraz sa mi aj tá rozpadne.

„Musím vám oznámiť niečo dôležité,“ povedala som dostatočne nahlas, aby som prehlušila hudbu. Naty prešla svojim tanečným krokom k veži a vypla ju. Bude lepšie, keď im to poviem hneď teraz, lebo neskôr by som to možno nedokázala.

Keď všetci už stáli pri mne, vyšla som s pravdou von: „Vy to ešte neviete, ale pred týždňom mi zomrela mama. Všetci ste mi ako rodina, viete aké mám vzťahy s otcom. Práve preto som sa rozhodla žiť so svojou starou mamou, ktorej tiež moja mama chýba. Problém je však v tom, že teraz žijem vo Forks, čo je až pri Seattli. Preto sem už nebudem môcť chodiť,“ veľmi ma bolelo vyslovovať tie slová ale bola to pravda.

Chvíľu na mňa nemo pozerali no nakoniec sa ako prvá spamätala práva Nataly: „No tak Bells, to nemôžeš myslieť vážne. Je mi ľúto toho, čo sa stalo tvojej mame, ale tanec by ti pomohol sa z toho dostať, že s tým neprestaneš,“ dopovedala naliehavo a hodila po mne bolestivý pohľad. Vedela som, že vie, o čom hovorí, ona začala tancovať po tom, ako jej staršieho brata prepadli a zabili.

Vlastne my sme tu mali všetci podobné osudy. Možno preto sme si boli takí blízky. Všetci sme mali kopu peňazí, ktoré nás ani na chvíľu nespravili šťastnými, len sme kvôli nim trpeli. A taktiež nás spojovala láska k tancu.

„Pôvodne som chcela skončiť so všetkým, čo ma baví, ale aj moja mama mi napísala, že by som na to nemala myslieť a nijako sa zamestnať. Preto spravím kompromis. S tancovaním v súťažiach končím, ale tancovať budem pre seba,“ dostala som to zo seba trochu pridusene, ale predsa. Vedela som, že ani Naty by odo mňa viac nečakala, veď som len nasledovala jej príklad.

Všetci mi venovali ešte niekoľko bolestivých pohľadov, ktoré som im s opätovala. Nebolo mi ľúti, len to, čo sa mi stalo, ale aj to, že ich teraz opúšťam. Nataly povedala, že musíme využiť to, že som tu a tak sme sa všetci predsa len roztancovali.

Bolo to dosť zvláštne, pretože každý z nás cítil tú smutnú náladu vo vzduchu, ale pri tanci sme všetci zabúdali na všetko, čo sa v našich životoch stalo...

Bolo to úžasné. Tancovali sme asi tri hodiny po tom, ako sme mali končiť, ale nikomu to nevadilo... Po tých troch hodinách museli predsa len niektorý odísť, či už kvôli rodine, alebo škole. Každý ma ku koncu objal.

Tak sa stalo, že sme tam zostali len Naty, Tomas a ja. Sadli sme si do stredu sály a začali sme sa rozprávať o tom, čo všetko nás trápi, čo všetko sme už zažili a čo nás ešte len čaká. No a ku koncu prišla aj jedna z otázok, ktoré ma teda trápili už dosť dlho.

„A ty, Tomas, čo budeš teraz robiť?“ spýtala sa ho Naty.

Po chvíľke je Tom predsa len odpovedal: „ Ja nechcem tancovať s niekým, koho nepoznám a Bellu mi už aj tak nikto nenahradí. Latinsko - americké tance sme spolu tancovali vždy, už od začiatku.“ Povzdychol si.

Dokonale som ho chápala, pretože som sa cítila rovnako, ale aj napriek tomu som sa donútila povedať tie slová: „Ja som nad tým už  premýšľala. Ak by ste mi chceli urobiť radosť, tancovali by ste spolu ako pár aj na súťažiach. Obidvaja ste skvelí a navyše, už ste spolu tancovali a aj sa dobre poznáte.“ Dohovorila som a urobila na nich psie oči, ktorým nikto neodolá.

Naty sa síce bála opäť tancovať preto, že sa už sklamala, ale vedela, že Tomas by jej to nikdy nespravil. A zase Tomas, keď videl, ako mi na tom záleží a pod náporom mojich tmavých očí súhlasil. Mala som z nich radosť, lebo som vedela, že im to bude klapať, alebo som v to aspoň dúfala.

Ešte sme tam chvíľu sedeli a venovali sme si pohľady. V ktorých boli všetky naše pocity. To ticho prerušil až Natalyin mobil.

„Áno, áno, viem, že trochu meškám, ale už som na ceste... Ja nemôžem za to, že sú všade zápchy...“ stále hovorila do telefónu nijaké výhovorky.

Keď skončila, červenajúc sa nám ospravedlnila za to, že jej mama prišla z Francúzka a ona si nemôže ani oddýchnuť a tak nás tam nechala s kľúčikmi od „učebne“ a slovami, že keď budeme odchádzať, máme ich dať do schránky, ktorá je pri vstupe do budovy.

Takže ja by som sa vás naozaj naliehavo chcela spýtať, či máte radšej dlhšie kapitoly, ako je táto, alebo kratšie ako napríklad LDT - 7. kapitola. Veľmi by mi pomohli vaše názory pri písaní ďalších pokračovaní.

Prológ

Predchádzajúca kapitola

Nasledujúca kapitola

Autor: Mellanie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Luce della Terra - 8. kapitola: