Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 5. kapitola


Láska nikdy neumiera - 5. kapitolaEdward oznámi Carlisleovi, že pôjde do Denali. Bella sa vyberie do lesa premýšľať. Prosím, zanechajte komentár. Vaša Alexa

Nessie už nedočkavo čakala na Edwarda - a možno aj mňa - na gauči. Hneď ako nás uvidela, široko sa usmiala. Natiahla rúčky smerom k nemu. Edward ju zodvihol a objal. Dotkla sa jeho tváre. Pravdepodobne mu ukazovala, čo robila, kým sme boli preč.

O sekundu pred ním stála Rose. Natiahla k Nessie ruky a Edward jej ju podal. Rose s Nessie hneď zmizli. Edward sa vybral hore schodmi. Išla som za ním ako jeho tieň.

Tento dom má asi tri poschodia. Viem, že na treťom je Edwardova a Renesmina izba a Carlisleova pracovňa - tam, kde som zomrela. Na druhom poschodí je Esmina a Carlisleova izba a Rosaliina a Emmettova izba. A na prvom je Alicina a Jasperova izba a ešte jedna miestnosť, do ktorej práve Edward vchádzal. Bola to obrovská miestnosť, v ktorej bolo strašne veľa kníh. Toľko určite nemajú ani v knižnici alebo kníhkupectve. Bol tam písací stôl a pri ňom otáčacie kreslo z jednej strany a stolička z druhej strany. V tom kresle sedel Carlisle a pred sebou mal nejakú knihu. Zodvihol pohľad od knihy a pozrel sa na Edwarda. Zavrel knihu a položil ju na bok.

„Sadni si,“ povedal Carlisle a kývol rukou na stoličku oproti nemu. Edward si sadol a ja som sa postavila k nemu. „Ako si sa rozhodol?“ opýtal sa.

„Pôjdem tam,“ odpovedal Edward.

„Renesmee im musíš pomaly ukázať a vysvetliť im, že nie je nesmrteľné dieťa, ale poloupír. A nezabudni sa spýtať, či nepoznajú niekoho, ako je ona, alebo či nepoznajú niekoho, kto by o niekom takom vedel,“ vysvetlil mu.

„Dobre.“

„Kedy vyrazíš?“

„Zajtra poobede.“ Carlisle prikývol. Edward vstal a spolu so mnou odišiel. Prišli sme do obývačky a sadli si na gauč. Tento krát mi to vyšlo na prvý pokus. Edward zapol televíziu. Zobral ovládač a pomaly prepínal programy. Pravdepodobne som mu mala povedať, ktorý má nechať. Zrazu prepol na program, kde práve išiel môj obľúbený seriál.

„Simpsonovci!“ vykríkla som. Položil ovládač a začali sme pozerať. Išiel nejaký špeciálny čarodejnícky diel. Tie mám najradšej.

Pri tejto časti som sa veľa nasmiala. Edward sa tiež občas zasmial. Keď sa táto časť skončila, nasledovala ďalšia. Práve ako začínala druhá, prišli sem Nessie, Emmett a Jasper. Keď sa skončila, išla som niečo skúsiť. Vybrala som sa do Nessiinej izby. Mala tam veľa plyšákov. Začula som úvodnú znelku Griffinovcov.

Vošla som do izby. Hľadala som vhodnú hračku. Zrazu som na stolíku uvidela malú ružovú loptičku. Podišla som ku stolíku a jemne privrela oči tak, aby som videla loptičku. Plne som sa sústredila. Natiahla som sa za ňou a pokúsila sa ju chytiť. Nepodarilo sa. Skúsila som znova. Opäť sa nepodarilo. Skúsila som to poslednýkrát. Podarilo sa! Držala som malú gumenú loptičku. Cítila som jej povrch. Chcela som ju stlačiť, no vtom mi spadla.

Naštvala som sa a chcela päsťou udrieť do stolíka. Vedela som, že sa mi to nepodarí, ale aj tak som to skúsila. Nejakým zázrakom dopadla moja päsť na stolík a ozval sa rachot. Určite to všetci počuli. Neviem, čo mi to napadlo, ale proste som sa rozbehla a skočila cez okno. Zrazu som sa ocitla vonku. Stála som pred domom. Potrebovala som sa odreagovať.

Rozbehla som sa naprieč lesom. Vedela som, že nemôžem naraziť do stromu alebo sa potknúť, ako to ja dokážem. Zastavila som. Bola som uprostred lesa a všade boli iba stromy. A hlavne ticho a pokoj. Toto som potrebovala.

Opatrne som si sadla na zem do tureckého sedu. Našťastie ma Edward nemôže nájsť, pretože som duch. Nepočuje moje srdce a ani moje nádychy a výdychy. Nemám srdce a dýchať nepotrebujem.

Pomaly som si ľahla a začala premýšľať. Čo bude ďalej? Bude z nás čudná rodinka? Upír, polo upír a duch? Možno. Čo sa stane s Renesmee, keď vyrastie? Zomrie? Nie! Nesmie! Ako dlho budem ešte duchom? Čo keď už iba dva dni? Čo keď budem duchom večne?

Mala som snáď milión otázok. A najhoršie bolo, že som na ne nemala odpovede. Ani neviem, ako dlho som takto ležala a zrazu bola tma. Síce som duch, ale začínala som sa báť. Nie toho, že by mi niekto ublížil, ale toho, že už nenájdem cestu domov. Začínali mi chýbať Edward a Nessie. Chcela som už vidieť tie jeho zlaté oči, v ktorých som sa roztápala. Chcela som vidieť jeho nádherný úsmev. A hlavne som ho chcela chytiť za ruku a už ju nikdy nepustiť. Sadla som si späť do tureckého sedu.

„Edward?“ Vedela som, že ma nebude počuť, ale malá šanca tu bola. Nič sa neozvalo. Som v koncoch.

„Edward?“ skúsila som to opäť, ale trocha hlasnejšie. Zasa nič. Sedela som tak ešte asi päť minút. Zrazu som niečo začula.

„Bella?“ opýtal sa ma zamatový hlas. Pootočila som hlavu. Tri metre za mnou stál Edward. Našiel ma! Postavila som sa a otočila sa k nemu.

„Edward,“ vydýchla som. Rozbehla som sa k nemu a hodila sa mu okolo krku. Hlavu som si zaborila na jeho hrudník. Tiež ma objal a začal ma hladkať po vlasoch.

„Bella,“ vydýchol trocha šokovane. Zrazu som si to uvedomila.

Moment! Veď ja ho práve teraz objímam! Som duch! Čo sa nám ešte nepodarí? Napríklad ma pobozká a stane sa zo mňa človek, upír alebo žaba. Ale teraz som to nechcela riešiť. Hlavné je, že je pri mne a že ma objíma. Zavrela som oči a užívala som si to.

Asi po piatich minútach som odtiahla hlavu od jeho hrude a pozrela sa mu do jeho zlatých očí. V tom momente sa spojenie stratilo. Teraz už objímal iba prázdny vzduch. Sklopila som pohľad.

„Sakra!“ zamrmlala som si. Pravdepodobne to počul, lebo sa potichu zachechtal. Aha, jasné! Veď upíri počujú všetko!

„Prečo si utiekla?“ opýtal sa, po minúte ticha. Zodvihla som pohľad.

„Neviem... proste som potrebovala chvíľu ticha a samoty,“ povedala som. „Ale nejako som sa stratila,“ dodala som potichu a zahanbene.

„To je celá moja Bella,“ povedal a usmial sa. Úsmev som mu opätovala.

„Nejdeme už domov?“ opýtal sa. Prikývla som. Cestou domov som si všimla, že som bola dosť ďaleko. Keby som sa pokúšala sama vrátiť, dopadlo by to katastrofálne.

„Koľko je vlastne hodín?“ opýtala som sa, keď sme už boli pri dome. Nemala som pojem o čase.

„Za trinásť minút, dvanásť,“ odpovedal s jemným úsmevom.

„Nessie už zaspala?“

„Nechcela spať, lebo si tam nebola ty. Ale potom o deviatej od únavy zaspala.“

„Kvôli mne?“ opýtala som sa zaskočená a zároveň nadšená. Prikývol. Široko som sa usmiala. „Má ma rada,“ šepla som si sama pre seba.

„Samozrejme, že má. A nielen ona.“ Usmial sa svojim šibalským úsmevom. Pochopila som to.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 5. kapitola:

 1
3. verča
11.10.2012 [18:08]

dobrra si alka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. martty555
24.09.2012 [23:42]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. lelus
24.09.2012 [16:11]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!