Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 4. kapitola


Láska nikdy neumiera - 4. kapitolaRenesmee tiež vidí a počuje Bellu. Edward a Bella sa vyberú na prechádzku. Prajem pekné čítanie. Alexa

Renesmee sa práve zobúdzala. Prišli sme k jej postieľke. Zdala sa mi, že od včerajška veľmi vyrástla. Pozrela sa na Edwarda a široko sa usmiala. Potom pohľad uprela na mňa. Aspoň sa mi zdalo, že sa na mňa pozerá. Vtom som si uvedomila, že mňa vidí len Edward. Či?

Potom sa zas pozrela na Edwarda a natiahla k nemu rúčky. Edward si ju zobral do náručia a Renesmee sa dotkla jeho tváre. Pravdepodobne mu niečo ukazovala. Renesmee odtiahla od neho rúčku a usmiala sa. Edward sa na mňa šokovane pozrel.

„Čo?“ opýtala som sa ho. Nechápala som, prečo sa na mňa tak pozerá.

„Aj ona ťa... vidí,“ povedal šokovane. Čože? Aj ona ma vidí? „A aj počuje,“ dopovedal. Čo? Ona ma nielen vidí, ale aj počuje? Wow! To je presne tak, ako v tom seriáli. Najprv ma Edward počuje, potom aj vidí. Vidno ma v zrkadle. Vidia a počujú ma deti. No zatiaľ iba Renesmee. Ale ako sa dostanem do svetla? Kde ho mám vôbec hľadať? Kašlem na to. Edward a Nessie ma počujú a vidia. Nessie? Dobrá prezývka. Naklonila som sa k Nessie.

„Ahoj, Nessie,“ šepla som jej a usmiala sa na ňu. Ústa sa jej roztiahli do nádherného úsmevu. Bola zlatá. Asi sa jej to meno páčilo.

„Nessie?“ opýtal sa Edward nadšene.

„Áno. Napadlo mi to ako prezývka. Páči sa ti?“ Nebola som si istá, či sa mu páči, alebo sa mu to zdá iba smiešne.

„Áno,“ odpovedal a usmial sa. Nessie sa ho opäť dotkla tváre. „Aj jej sa páči. A je... smädná,“ povedal, akoby som sa toho mala báť. Veď som duch. Nič ma nemôže zabiť, lebo som už mŕtva. Išli sme do kuchyne a Edward vybral fľašu s krvou.

Zamračila som sa. Je zvieracia či ľudská? Hypnotizovala som fľašu, akoby som tým mohla zistiť, aká je v nej krv. Edward si všimol ako na ňu civiem.

„Je zvieracia,“ povedal. Odkráčal do obývačky. Išla som za ním, ako jeho tieň. Nessie položil na zem, otvoril fľašu a podal jej ju. Nessie začala piť o stošesť, ako keby nepila celú večnosť.

Edward si sadol na gauč. Prešla som okolo neho a chcela som si tiež sadnúť. Ako náhle som si sadla, prepadla som sa cez gauč, čiže z neho trčala hlava. Edward musel tlmiť záchvat smiechu. Zabudla som, že som duch.

„Ha, ha, ha,“ povedala som. „Som rada, že som ťa pobavila,“ dodala som a postavila sa.

„A nielen mňa,“ povedal a stále sa celý natriasal, ako zadržoval smiech. Ukázal prstom na Nessie, ktorá sa tiež ticho chichotala. Tiež som sa začala smiať sama zo seba. Je to potvrdené. Som blázon!

Chcela som si sadnúť. Pokúsim sa. Keď som sa dokázala dotknúť Edwarda, dokážem aj toto. Pomaly som si išla sadnúť. Zavrela som oči a plne sa na to sústredila. Sadla som si a ucítila kožený povrch gauča. Otvorila som oči. Jupí! Ja sedím!

Opatrne som sa oprela a stále sa na to sústredila. Vyšlo to. Edward a Nessie sa na mňa s úžasom usmievali. O sekundu obaja začali ticho tlieskať a potom sme sa všetci rozosmiali.

Edward stíchol. Pozrel sa na Nessie a priložil prst na ústa. Po chvíli zakrútil hlavou, že áno. Pravdepodobne mu Nessie poslala nejakú myšlienku. Za chvíľu sa v obývačke zjavila Esme.

„Ahojte,“ pozdravila ich. Najprv sa láskyplne pozrela na Edwarda a potom na Nessie. Podišla k Nessie a zobrala ju do náručia. Vzala jej prázdnu fľašu a obe zmizli v kuchyni.

„Nejdeme sa prejsť?“ opýtala som sa. Sklopila som pohľad. „Len mi dvaja,“ šepotom som dodala. Vzala som odvahu a pozrela sa mu do očí. Na perách sa mu pohrával úsmev. Vstal a zodvihol prst, nech tu počkám. Vytratil sa a za pol minúty bol späť.

„Esme?“ opýtal sa.

„Áno.“ Zrazu stála pri ňom aj s Nessie v náručí.

„Idem sa prejsť. Zatiaľ postráž Renesmee,“ povedal. Esme ho pohladila po líci.

„Dobre. A hlavne sa nezabudni vrátiť,“ povedala a jemne sa usmiala. Úsmev jej opätoval.

„Nezabudnem,“ ubezpečil ju. Ľudskou chôdzou prešiel k dverám. Nasledovala som ho. Vonku bolo prekrásne. Všade bol biely sneh. Vybral sa cestičkou do lesa. Išli sme asi pätnásť minút. Zrazu sme boli na konci lesa. Vyšli sme z neho a pred nami bolo obrovské a nádherné jazero.

„Wow,“ dostala som zo seba. Vyzeralo to tu, ako v rozprávke. Vybrali sme sa na troj kilometrovú prechádzku okolo jazera.

„Je tu pekne. Že?“ snažil sa naviazať konverzáciu.

„Pekne? Je tu nádherne. Ako z rozprávky,“ rozplývala som sa.

„Carlisle premýšľal, že by som mal zájsť za rodinnými priateľmi z Denali. Aby som im oznámil tvoju... smrť. A ukázal im Renesmee,“ povedal. Prečo nie? Možno budú poznať niekoho, ako ona.

„Pôjdeš?“ opýtala som sa.

„Ešte neviem...“

„Bráni ti niečo v tom?“

„Nebude ti to vadiť?“ opýtal sa.

„Malo by?“ odpovedala som otázkou.

„Chodil som predsa s Tanyou.“

„A ty k nej niečo cítiš?“ zľakla som sa. Čo keď ma už nemiluje? Čo keď k nej stále niečo cíti? Prepadol ma strach. Síce by mi to nemalo vadiť. Veď ja som duch a on vdovec s malým dieťaťom. Zastavil sa a otočil smerom ku mne. Hľadel uprene do mojich očí.

„Samozrejme, že nie. Milujem len teba. A samozrejme aj Nessie. Bola si moja jediná láska a navždy aj budeš. City k tebe sa nikdy nezmenia,“ povedal zamatovým hlasom. Topila som sa v jeho zlatých očiach. Tie slová ma zahriali u mŕtveho srdca. Stále ma miluje a nič sa nezmenilo.

„Aj ja ťa milujem,“ povedala som a usmiala sa. Tiež sa usmial. Chcela som sa ho opäť dotknúť. Natiahla som k nemu dlaň. Pochopil to a opatrne sa jeho dlaň približovala k mojej. Plne som sa na to sústredila. Tentoraz som oči nechala otvorené. Dotkol sa mojej dlane. Opäť som cítila jeho pokožku hladkú ako zamat. Bola som šťastím bez seba, že som sa ho mohla znova dotknúť. Pomaly si so mnou preplietol prsty. Stále to fungovalo.

Naše spojené dlane sme nechali spadnúť pozdĺž tela. Držali sme sa za ruky a pokračovali v prechádzke. Zrazu sme sa ocitli pred cestičkou, ktorou sme sem prišli.

„Ideme domov?“ opýtal sa. Iba som prikývla.

Vrátili sme sa domov a pustili naše spojené dlane. Vyzeralo by to čudne, keby členovia rodiny videli, ako Edward drží prázdny vzduch. Nad tou predstavou som sa zachichotala.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 4. kapitola:

 1
1. Roel
08.09.2012 [9:09]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!