Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 30. kapitola

11.01.2013 (14:00) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1966×

„Bella... Prosím, neodchádzaj,“ šepol sklamane. Moje telo si robilo, čo chcelo. Vybehla som z domu a nastúpila do toho čierneho auta pred domom. Dupla som na plyn a autom som sa rýchlo vzdiaľovala od domu. Len teraz nehavarovať. Lesnou cestou som sa dostala na diaľnicu. Nesledovala som okolité autá, ktoré na mňa trúbili, keď som sa medzi ne vopchala. Nemala som ani zapnutý pás. Ručička tachometra sa približovala k 170 km/h.  Obiehala som všetky autá. Asi som prekročila rýchlosť. No bolo mi to jedno. Chcela som byť od toho domu čo najďalej. Tachometer hlásil, že sa približujem k dvesto kilometrov za hodinu.

Nevnímala som čas a o chvíľu som bola vo Fairbankse. Musela som spomaliť na 60 km/h. Išla som na druhý koniec mesta. Hľadala som tam nejaký hotel. Našťastie som tam našla jeden štvorhviezdičkový. Zaparkovala som pred ním na malé parkovisko, ktoré bolo takmer plné. Chvíľu som ešte sedela v aute. Obliekla som si bundu. Vystúpila som z auta a vybrala som malý kufor. S ním som vošla do toho hotela. Bol luxusne zariadený. Steny boli béžové. Prešla som k recepcii.

„Dobrý deň. Chcela by som sa ubytovať. Máte ešte voľnú izbu?“ opýtala som sa.

„Máme voľný už iba apartmán,“ povedal chlapík.

„Dobre, beriem ho,“ povedala som.

„Na koľko dní chcete byť ubytovaná?“ spýtal sa.

„Asi tri dni,“ šepla som. Nemala som potuchy, ako dlho tu zostanem. Tri dni tu zostanem a potom... Neviem. Možno pôjdem za otcom alebo mamou. Neviem...

„Tu máte kľúče od apartmánu. Je na štvrtom poschodí na konci chodby. Pri odchode budete platiť,“ povedal a podal mi kľúče.

„Ďakujem.“ Vybrala som sa k výťahu. Stlačila som gombík pri výťahu a o chvíľu bol tu. Vošla som a stlačila gombík s číslom štyri. O chvíľu som tam bola. Vyšla som z výťahu a išla na koniec chodby. Kľúčom som otvorila izbu. Vošla som dnu a zamkla sa. Apartmán bol luxusne zariadený. Obrovská posteľ, veľká plazmová televízia, gauč, obrovská kúpeľňa s vaňou a balkón. Všetko spolu farebne ladilo. Jedna vec čo ma prekvapila, je, že tam bol počítač. Vyzula som si čižmy a sadla si na posteľ. Dúfam, že nepôjdu za mnou a nebudú ma hľadať. Nejako ma premohol spánok.

Zobudila som sa. Všade bola tma. Zasvietila som lampičku na nočnom stolíku. Pozrela som sa na hodiny. Boli dve hodiny ráno. Zažala som hlavné svetlo v izbe. Rovno som zapla všetky svetlá v apartmáne. Otvorila som malý kufor a vybrala som pyžamo. Obliekla som si ho. Tašku aj kufor som dala na posteľ. Sadla som si do tureckého sedu na posteľ. Z tašky som vytiahla mobil. Dvadsať zmeškaných hovorov. Edward. Od koho iného. Pri jeho mene mi prebehli zimomriavky na chrbte. Pohľad mi padol na Búrlivé výšiny na kufri. Natiahla som sa za knihou a položila som ju na nočný stolík. Pritiahla som si kolená k hrudi a snažila si utriediť myšlienky.

Edward:

Prečo? Keby som jej nepovedal, že som upír, bola by tu. No nemohol som jej stále klamať. A teraz neviem kde je. Volal som jej aspoň dvadsaťkrát. Nedvíhala. Nemohol som ju držať nasilu. V jej očiach som videl strach. Bála by sa ma ešte viac. Možno to časom vstrebe.

O pol hodinu po Bellinom odchode prišla Alice pešo. Bella sa vraj rozhodla ubytovať v nejakom hoteli vo Fairbankse. Alice bola mojou oporou. Aj ona sa jej pokúšala dovolať, no márne. Písala jej aj smsky. Neodpovedala. Alice stále hovorila, že sa vráti, aj keď to nevidela.

Večer prišla rodina. Alice im namiesto mňa všetko povedala. Ja som zatiaľ zobral Nessie do jej izbičky.

„Kde je mamka?“ spýtala sa smutne Nessie, keď sme si sadli na jej posteľ. Čo jej mám povedať? Edward, premýšľaj!

„Mamka... Potrebuje byť chvíľu sama,“ povedal som.

„Kedy sa vráti?“

„Neviem,“ šepol som. Smutne si povzdychla. „Myslím, že si už dosť veľká.“ Vyzerala na tri a pol roka. Upírskou rýchlosťou som vošiel do mojej izby, z nočného stolíka som vybral malú krabičku a vrátil sa k Nessie. Podal som jej ju. Otvorila ju a v nej bol biely dotykový mobil.

„Jéj! Ďakujem,“ povedala nadšene a objala ma. Potom sa s ním začala hrať vyšiel som z izby. Alice mi povedala, že idú na lov a vrátia sa nad ránom. Nessie bola vyčerpaná. Nebola hladná, lebo sa najedla v obchode v nejakej reštaurácii. Osprchovala sa, obliekla si pyžamo a zaliezla do postele.

„Dobrú noc, princezná,“ šepol som a pobozkal ju na čelo.

„Dobrú noc. A oci?“ opýtala sa ma pri odchode.

„Áno?“

„Dáš mi číslo na mamku?“ spýtala sa a zamávala telefónom. Prikývol som a nadiktoval jej Belline číslo. Uložila si ho. Odišiel som z jej izby do svojej a zároveň aj Bellinej. Prešiel som k oknu a hľadel som na mesiac. Tak som si prial, aby sa Bella vrátila.

Bella sa nevrátila ani piatok, ani sobotu. Strácal som nádej, že sa vráti...

Bella:

Celý piatok a sobotu som presedela v posteli. Dvakrát som zašla do reštaurácie v hoteli. Búrlivé výšiny sa mi celkom zapáčili. V nedeľu ráno o jednej som si sadla k počítaču. Nevedela som zaspať. Otvorila som internet a na Googli som dala vyhľadať slovo upír. Našlo mi nejaké stránky. Otvorila som prvú – wikipédiu. Živia sa krvou ľudí. Striaslo ma. Spia v rakve. Chvíľu som si čítala, ale potom som to zavrela.

Pozrela som sa na mobil. Alice som si veľmi obľúbila. Zodvihla som mobil do ruky. V kontaktoch som našla Alicine číslo. Stlačila som volať. Zazvonilo to iba raz a zodvihla.

„Bella?“ začula som jej hlas v telefóne.

„Ahoj, Alice,“ šepla som.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa. Chvíľu som uvažovala. Chcela by som sa s ňou porozprávať. A neublíži mi? Doteraz mi nikto neublížil, tak asi nie.

„Mohla by si prísť?“ opýtala som sa.

„Samozrejme. Za desať minút som tam,“ zaštebotala a zložila. Položila som mobil na posteľ. Ako vie, kde som? Vari ma sledovala? A za desať minút je tu? No Edward bol vtedy neuveriteľne rýchly.

Na sebe som mala rifle, tričko a sveter. V počítači som vymazala históriu, sadla si na posteľ a čakala. Presne o desať minút mi niekto zaklopal na dvere. Odomkla som a otvorila ich. Stála tam Alice, ktorá hneď vošla a zatvorila dvere. Cúvla som k posteli. Odkedy viem, že je upír, mám pred ňou rešpekt.

„Bella,“ šepla a objala ma. „Nemusíš sa ma báť. Nikdy by som ti neublížila. Nikto z rodiny by ti neublížil.“ Povedala by som jej, že sa nebojím, ale ja som sa bála. No keď povedala, že by mi nikto neublížil, trocha som sa upokojila. Sadla som si na posteľ a Alice ku mne.

„Môžem sa niečo spýtať?“ opýtala som sa. Prikývla. „Povieš mi niečo o vás?“ spýtala som sa a nepočujne si zamrmlala: „Na Googli sa toho nedá nájsť veľa.“ Alice sa zasmiala.

„Ty si hľadala na Googli?“ spýtala sa pomedzi smiech.

„Ty... si to počula?“ Ako to mohla počuť?

„Áno. Upíri majú dobrý sluch. Počujeme až na kilometer ďaleko,“ povedala a usmiala sa. Na kilometer ďaleko? Robí si srandu? „Takže. Áno, sme upíri. Pijeme krv, ale nie ľudskú. Zvieraciu. Samozrejme sú aj upíri, ktorí sa živia ľudskou krvou. Tí majú červené oči. Tí čo pijú zvieraciu krv, majú zlaté oči, ako my. No keď je upír smädný, má oči čierne. Sme neuveriteľne rýchly a sme nesmrteľný. Dokáže nás zabiť jedine oheň. Nikdy nespíme. A niektorí upíri majú dar. Ako ja, Edward, Jasper a Nessie,“ rozprávala a ja som na ňu šokovane civela a snažila si usporiadať myšlienky. Nessie ma dar? A čo to vlastne znamená?

„Čo znamená dar? A čo je Nessie zač?“

„Dar je nejaká schopnosť, ktorú získame pri premene. Ja vidím budúcnosť, Edward číta myšlienky, Jasper vie ovplyvňovať nálady ľudí a upírov a Nessie ti vie dotykom dať myšlienky alebo niečo také.“ Edward číta myšlienky? Ona vidí budúcnosť? Bože. V akom svete som sa to ocitla? V svete, kde existujú upíri. Možno existujú aj víly... Alice mi o nich ešte veľa rozprávala. O Edwardovej minulosti, a tak ďalej. Až som zaspala.

Zobudila som sa. Pozrela som sa na hodiny. Bolo pol jednej poobede. Alice tu nebola. Vstala som, osprchovala sa a prezliekla. Vyšla som z izby a zamkla ju. Vybrala som sa do reštaurácie. Bola som hladná. Najedla som sa a vrátila sa späť na izbu. Ľahla som si na gauč a čítala Búrlivé výšiny.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 30. kapitola: