Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 25. kapitola

12.07.2012 (17:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 63× • zobrazeno 9871×

Bella:

Som blázon, že som sa vrátila ku Cullenovcom. Toto by žiadny normálny človek neurobil. Ja som však musela. Keď som zastala pred ich domom a zbadala Edwarda, všetky moje inštinkty na mňa revali, aby som nastúpila do taxíka a ušla, no nemohla som. Tak ako ma inštinkty varovali, tak moje srdce pišťalo po malom dievčatku, ktoré nemôže za to, čím je. Prekonala som svoj strach.

Stáli sme pred izbou Renesmee a ja som sa zhlboka nadýchla. Edward siahol na kľučku a otvoril dvere. Vstúpila som a pomaly prešla k veľkej posteli. Nessie ležala na vrchu prikrývky a nepokojne sa prevaľovala. Sadla som si na okraj a pohladila ju po vláskoch. Pomaly otvorila očká a potom ich zas zavrela. Znova ich pomaly otvorila a v sekunde vyskočila do sedu.

„Ty si tu,“ šepla neveriacky.

„Ahoj, princezná,“ povedala som pokojne. Nessie mi skočila okolo krku. Silno ma objala a začala plakať. Vzlykala a pevne ma držala a ja ju. Napriek všetkému som sa teraz cítila dobre. Je zvláštne, ako vaše podvedomie okamžite pozná, že ste tam, kde máte byť. Pohladila som ju po vláskoch a ona sa odtiahla. Pozrela sa mi uprene do tváre.

„Už zostaneš so mnou? Pôjdeš s nami do Ruska?“ opýtala sa s obrovskou nádejou a oddanosťou, akú ma v sebe len nevinné dieťa. Je v nej čistota a tak som verila, že aj v ostatných ju nájdem.

„No, vlastne... Nessie, musím sa ešte pozhovárať s tvojim otcom.“

„Edward... Nie, ocko,“ šepla zanovito a bokom sa na neho pozrela. Edward sklopil pohľad.

„Nie, musím sa pozhovárať s tvojim otcom, s tým jediným, ktorého máš a ktorý sa o teba stará a ľúbi ťa najviac na svete.“ Edward prekvapene zodvihol pohľad.

„Pôjdeš predsa s nami, že?“ dožadovala sa Nessie mojej odpovede.

„Nessie, nie je to také jednoduché. Musím sa pozhovárať s ockom. Do Ruska treba vybaviť víza a potrebujem ešte nejaké veci doriešiť,“ povedala som tej malej. Otočila som sa na Edwarda. „Kedy odchádzate?“ opýtala som sa vážne.

„Zajtra večer.“ Pozrel na Nessie, ktorá už, samozrejme, ronila slzy.

„Nessie, to vieš, že za tebou prídem. Veď som tu a doniesla som si všetky veci,“ povedala som jej rýchlo a pohladila ju.

„Tak sa choďte porozprávať. Rýchlo.“ Nessie zoskočila z postele a šla k dverám. „Idem k Esme a vy sa rozprávajte!“ zavelila a zatvorila za sebou dvere. V Edwardovej prítomnosti som sa trocha chvela. Pod pojmom upír som si predstavovala všeličo. Vtedy vo Francúzsku mi všetko vysvetľoval, ale bola som príliš vydesená, aby som ho plne vnímala. Pozrela som sa na neho a on sa rýchlo postavil a prešiel na druhú stranu izby, k oknu.

„Pôjdeš s nami do Ruska?“ šepol.

„Myslím, že áno,“ pípla som.

„Bella, nedokážeš si predstaviť, aký som ti vďačný za to, že si sa vrátila. Viem, že to chcelo veľa premýšľania a obrovskú odvahu. V žiadnom prípade na teba nebude nikto tlačiť. Kedykoľvek budeš môcť odísť.“ Uprene sa na mňa díval.

„Potrebujem odovzdať byt, odísť z práce a rozlúčiť sa s priateľmi,“ povedala som tichým hláskom. Edward prikývol.

„Poviem Jasperovi, aby ti vybavil víza. Potrebujem tvoj pas. Zariadim to tak, aby ťa letenka čakala na letisku. Najbližší let je o tri dni. Stihneš to dovtedy?“ Edward pôsobil hádam rovnako neisto ako ja. Keď si spomeniem, ako ma pred tými dlhými mesiacmi nechcel a teraz ma prosí, aby som šla s nimi. Prikývla som.

„Dnes zariadim ten byt a prácu a zajtra pôjdem za Mariannou,“ šepla som.

„Všetko by som vedel zariadiť ja, ak by si chcela. Môžem tu s tebou zostať a odletíme spolu.“ Uprene sa mi díval do očí.

„Nie. Radšej by som...“

„Chápem. Samozrejme.“

Snažila som sa všetko vybaviť a zabezpečiť. Bola som takmer do tretej mimo domu. Keď som sa vrátila, akurát nakladali batožinu do auta. Nessie sedela na schodoch a keď som vystúpila z taxíka, pribehla ku mne.

„Sľubuješ, že za nami prídeš?“

„Iste. Sľubujem.“ Usmiala som sa.

„Prídeme ťa počkať na letisko. Ľúbim ťa,“ šepla.

„Aj ja teba.“

Keď už mali všetko v autách, postavil sa ku mne Carlisle.

„Napozajtra okolo šiestej prídu prevziať dom. Letí ti to o desiatej. Ak by bol nejaký problém, zavolaj.“ Povzbudivo ma potľapkal po pleci a ja som, samozrejme, prikyvovala. Nessie ma ešte dlho objala, potom kratučko Rose a Alice s Esme. Ostatní mi len zakývali a potom prišiel na rad Edward.

„Sľubuješ, že prídeš?“ opýtal sa ako pred chvíľou Nessie.

„Prídem,“ pípla som a cítila sa nesvoja, lebo už všetci sedeli v autách a dívali sa na nás.

„Bella, mám ťa rád. Nič sa nezmenilo.“ Sklonil hlavu a šiel smerom k autám. Myslím, že som mala niečo povedať, ale nedokázala som to.

Ak by som nesedela na hebkých sedadlách prvej triedy, asi by som z toho lietadla nudou vyskočila. Bol to nekonečný let a letušky do mňa liali šampanské za šampanským a obskakovali ma ako princeznú. Keď ma po hádam sto rokoch prišla letuška požiadať, aby som si zapla pás, bola som šťastím bez seba. Tešila som sa na Nessie a vlastne aj na Edwarda a rodinu. Vedela som, že to bude ťažké, ale moja radosť z toho, že ich uvidím, bola dobrým znamením. Vystúpila som z lietadla a prešla k colnej kontrole. Vysoký, statný colník sa chvíľu díval do pasu a potom na mňa. Cítila som sa zvláštne, ako pod mikroskopom. Povedal niečo kolegovi a on mu nakukol cez rameno.

„Da, Sergej,“ povedal mu na to ten chlapík a uškrnul sa.

„Je všetko v poriadku?“ opýtala som sa s nádejou, že mi budú rozumieť. Sergej sa široko usmial.

„V hale na vás už tri hodiny čaká dcérka. Váš muž s ňou musel prísť skôr, aby vraj nezmeškala, keď prídete a neustále sa na chekine pýtala, či už lietadlo nepriletelo. Krasivaja devočka,“ šepol s úškrnom a vrazil obrovskú pečiatku na dvojstránku v pase. „Nech sa vám v Rusku páči.“ Podal mi pas a zasalutoval.

„Určite bude,“ pípla som a prešla k vchodu do haly. Na boku už čakal môj kufor, tak som ho vzala za dlhú rúčku a prešla do haly. Nebolo tu veľa ľudí, no dievčatko s dvoma vrkočmi, ktoré  behalo po hale, tu bolo len jedno.

„Prišla!“ vypískla a pribehla ku mne. Zohla som sa a silno ju objala. Edward ku mne pristúpil opatrnejšie.

„Ahoj, Isabella. Vitaj v Rusku,“ šepol a zohol sa po kufor.

Prešli sme pred budovu. Edward si to namieril k veľkému džípu, aký mal aj vo Francúzsku. Položil kufor do kufra auta a vysadil Nessie dozadu. Obišla som ten veľký stroj a vyštverala sa k nej. Edward naskočil na miesto vodiča a vyrazil.

„Aký si mala let?“ opýtal sa takmer šeptom.

„Hrozne dlhý. V prvej triede je to však naozaj neskutočné,“ povedala som trocha obviňujúco, lebo som v tom lietadle zmätkovala ako školáčka. Najprv som si samozrejme sadla do turistickej, odtiaľ ma ako nejakú zbohatlíčku odviedli do prvej.

„Chcel som, aby sa ti cestovalo pohodlne,“ povedal uvoľnene a v spätnom zrkadle sa na mňa usmial. Nessie potom prebrala hlavné slovo. Rozprávala a rozprávala celú hodinu. Šli sme dosť dlho a Edward zabočil k nejakej reštaurácii.

„Je to ešte ďaleko?“ opýtala som sa, keď som pochopila, že sa ideme najskôr najesť, lebo Nessie vyskočila ako riadená strela a kričala na celé hrdlo, že si dá hranolky s kečupom.

„Pôjdeme ešte tri hodiny,“ šepol Edward.

„To už nie je veľa,“ vydýchla som si.

„Pôjdeme ešte tri hodiny do hotela. V pohodlí sa s Renesmee vyspíte a ráno budeme pokračovať ešte tak štyri hodinky,“ povedal s prižmúrenými očami, akoby čakal, že vyletím.

„Och, to sa tam nedalo letieť?“ opýtala som sa prekvapene.

„Je tam po blízku len malé letisko a vzhľadom na to, že je tam zima a časté snehové búrky, nechcel som riskovať.“ Nahol hlavu na bok.

„Edward, až sa ťa bojím opýtať, kam to vlastne...“

„Hranolky s kečupom,“ povedala Renesmee na plné hrdlo, len čo sme vošli do reštaurácie. Hneď k nám pribehla mladá žena.

„Tu je niekto hladný ako vlk,“ povedala plynulou Angličtinou čašníčka a priviedla nás k prázdnemu stolu. „Takže pre slečnu hranolky, ako ma informovala a pre vás?“ opýtala sa úctivo.

„Aspirín...“ šepla som. Žena vyvalila oči.

„Pre mňa len čaj a Bella, daj si niečo viac, než len to,“ uškrnul sa Edward. Vzala som jedálny lístok a vyvalila oči. Azbuka...

„No, asi si z toho veľmi neobjednám,“ šepla som. Edward nakukol do jedálneho lístka, pričom sa ku mne trocha viac priblížil a mňa oblial studený pot. Rýchlo sa odtiahol.

„Nevyskúšaš boršč? Aspoň to budeš mať s čím porovnať, keď sa ho bude pokúšať uvariť Esme,“ šepol.

„Dám si boršč a tiež hranolky,“ povedala som s povzdychom. Edward sa usmial.

Najedli sme sa a pokračovali pár hodín do hotela. Vonku bola príšerná tma a niečo, ako pouličné osvetlenie tu, samozrejme, nebolo. Ak by som tadiaľ šla ja, tak ten hotel určite miniem. Vystúpili sme, Edward vzal kufre a šli sme na recepciu.

„Mám rezervovaný rodinný apartmán na meno Cullen,“ povedal Edward rázne. Chlap v baranici na hlave si ho premeral a pokrútil hlavou.

„Ukážem vám,“ povedal lámane a šli sme za ním. Otvoril dvere na izbe a Edward pretočil oči.

„Tomu hovoríte rodinný apartmán?“ opýtal sa strnulo.

„Da, rodinný apartmán,“ preniesol Rus a zas ukázal na malú izbu, kde bola jedna obrovská posteľ a jeden starý gauč. Edward si vzdychol a prikývol. Vošla som s Nessie dnu a ona nakrčila nos a pozrela na Edwarda.

„Ja viem, Nessie, ale tu je to prvá trieda. Mohli by sme celú noc hľadať niečo lepšie, ale pochybujem, že by sme niečo našli,“ povedal jej pohotovo a ona na neho prevrátila oči.

„Budeš spať s Bellou v tej veľkej posteli.“ Jeho hlas bol ráznejší. Nessie prebehla k posteli a stiahla z nej prikrývku. Trucovito pozrela na Edwarda.

„Urobím, čo sa bude dať,“ preniesol.

„Ušlo mi niečo?“ opýtala som sa nechápavo, lebo som mala pocit, že prichádzam o nejakú konverzáciu.

„Nie. Len Nessie vysvetľujem, že teraz nič lepšie nenájdeme a ten chlap povedal, že najbližší hotel je dvadsať míľ a je ďaleko horší.“

„Nie, nič také nehovoril.“ Zodvihla som obočie.

„Myslel si to,“ povedala Nessie, keď si obzerala prachom šedivé závesy.

„Myslel si to?“ opýtala som sa nechápavo. Čo to má byť? Niekomu tu najskôr šibe.

„Čítam myšlienky,“ povedal Edward a pomalým krokom prešiel za môj chrbát k dverám. Pomaly som sa na neho otočila.

„Čo čítaš?“

„Myšlienky, Bella. Ja som ti to už spomínal vo Francúzsku, ale bola si dosť vydesená, aby si to spracovala,“ šepol a premeriaval si ma pohľadom. Nessie sa na mňa tiež uprene dívala.

„Všetci čítate myšlienky?“ vypískla som, aj keď som nechcela a zhlboka som dýchala, aby som nezjačala.

„Len ja. Je to môj dar. Jasper cíti pocity a dokáže ich ovplyvniť a aj Renesmee má dar,“ povedal obozretne. Zadívala som sa na neho a intenzívne myslela na to, že je to tá najväčšia sprostosť, akú som počula. Edward zodvihol obočie.

„Čo robíš? Tváriš sa divne,“ povedal zarazene.

„Veď čítaš myšlienky, tak to vieš,“ odvrkla som.

„Aj to som ti vysvetľoval. Vidím myšlienky všetkých, len tvoje nie.“ Podišiel trocha dopredu.

„Prečo stojíš pri tých dverách?“ Zodvihla som obočie.

„Pre istotu, aby si s krikom neušla,“ povedal s jemným úškrnom. Pokrútila som hlavou.

„Nemám kam a už si začínam zvykať. Idem do kúpeľne,“ povedala som rázne a otvorila dvere na boku. Žiadna kúpeľňa, len skriňa. Vydesene som pozrela na Edwarda. Nessie zakukla spoza mňa do tej skrine.

„Kde je...“

„Na chodbe.“ Mykol Edward ramenami a ja som pretočila oči. Vybrala som z kufra hygienické potreby. Tričko na spanie pre seba a Nessie a šli sme do kúpeľne.

„Pes je sabaka,“ povedala Nessie, keď som jej utierala mokré nohy.

„Sabaka...“ zopakovala som. Zoskočila zo stoličky a šli sme do izby. Z izby vedľa kúpeľne vyšiel nejaký chlap. Očividne bol značne pritužený vodkou. Oprel sa o stenu a zasmial sa.

„Devočky...“ zachrapčal a ja som zovrela Nessie ruku a pridala do kroku.

„Chočeš vodku?!“ povedal za mojim chrbtom a natiahol sa po mne.

„Keď nechceš po hube, tak zalezieš,“ zavrčal zlostne Edward a ten chlap, aj keď najskôr nerozumel, zbledol a rýchlo zaliezol späť do izby. Pozrela som sa do Edwardovej tváre. Rýchlo uvoľnil tvár a nevinne sa usmial.

„To ma musíš naučiť,“ šepla som.

„Môžeme to skúsiť,“ povedal ticho a Nessie sa zachechtala. Prešli sme do izby a ja som vyvalila oči. Div som nespadla z nôh. Nessie pochvaľujúco kývla hlavou.

„Super...“ preniesla znalecky.

„Ako si to?“ Radšej som sa ďalej nepýtala. Izba bola ako zo škatuľky. Boli vymenené aj obliečky na posteli. Závesy a koberec boli preč a všetko voňalo saponátom a čistotou. Nessie vletela do postele ako tornádo a ja som šla k nej. Vyzula som si topánky a vliezla pod perinu. Renesmee sa ku mne pritúlila a ja som ju ochotne privinula k sebe. Edward si neisto sadol na opačnú stranu, k našim nohám.

„Sladké sny. Dám na vás pozor, princezné,“ povedal sladkým hlasom a ja som mala chuť na bozk na dobrú noc. Dočerta, mne asi šibe. On je upír! Povzdychla som si a zavrela oči. Na ruke, ktorou som objímala Nessie, som ucítila letmí dotyk. Otvorila som oči a trocha zneistela. Edward sa nahýnal nad nami. Neisto sa usmial. Nahol sa nad dcéru a opatrne ju pobozkal. Stuhla som a čakala, čo urobí. Končekmi prstov prebehol po chrbte mojej ruky a usmial sa.

„Som rád, že si tu, že si prišla za nami a že si priletela do Ruska. Bál som sa, že si to rozmyslíš,“ šepol.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 25. kapitola: