Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward Voltury - 2

WfE1


2. pokračovanie je o tom ako sa Edward s Bellou urýchlene rozlúči a posiela ju preč. Ale podarí sa Belle včas utiecť? Vyjde Edwardovi plán, ktorý vymyslel? Dakujem všetkým ľudom, ktorý mi písali komentáre. Veľmi ma to povzbudilo v dalsom písaní. Prosím píšťe dalej, čím viac tu bude komentárov tým skôr bude nová časť.

PREČO MA ODHÁŇAŠ?
ABY SI ŽILA.
A PREČO MÁM ŽIŤ?
LEBO BEZ TEBA SOM MRTVY.


Pohľad Bella:

Prišli si po mňa. To bola jediná možnosť, prečo sa tu objavili. Ak nepočítam svoje bábätko, ale o tom nemohli vedieť. Veď aj ja som sa to dozvedela len prednedávnom. Ale prečo teraz? Keď som konečne šťastná. Prečo mi to nemôže vydržať dlhšie ako týždeň?

Srdce mi splašene bilo.

„Volturiovci? Bella, čo sa deje?“ ozýval sa vystrašený hlas z telefónu.

Už som chcela odpovedať, keď mi Edward prudko vytrhol telefón z ruky. Opäť ma začali štípať slzy, ale tentoraz som ich potlačila. Teraz sa nesmiem zložiť. Musím byt silná. Pre moje dieťa, musím ho ochrániť.

„Carlisle?“ ozval sa mu Edward späť a voľnou rukou ma ťahal von z izby.

„Áno, samozrejme,“ odpovedal mu na niečo.

„Aj ja teba,“ dopovedal a zložil.

Takže už sa rozlúčil? Už nemáme nijakú nadej? Zomrieme? 

Odhodil telefón a viedol ma dole schodmi do obývačky. Tam sme zastali.  

„Ja ich zadržím,“ povedal roztraseným hlasom. „Chvíľu. Budeš sa musieť ponáhľať.“

Nechápavo som naňho civela. To mám odísť bez neho? Ani nápad. Malý človiečik vo mne mi uštedril poriadny kopanec do brucha. Ani jemu sa ten nápad nepáčil.

„Musíš odísť. Urob to pre mňa.“
„Nie Edward. Ja ťa neopustím. Nikdy. Nesľúbili sme si pri oltári pravé to. Že sa nikdy neopustíme? V dobrom aj v zlom. Stále spolu?“
„Teraz je to iné.“
„V čom?“ zašepkala som zúfalo.
„V tomto,“ povedal a nežne mi dlaňou prešiel po mojom vypuklom brušku.
„To nie je fér.“
„A kto povedal že to bude fér?“ zaškeril sa.

Videla som ho dnes poslednýkrát? Snažila som si zapamätať každý rys jeho tváre, jemne som mu prechádzala prstom po perách. Bol taký dokonalý. Takto si ho chcem zapamätať. Ak mám umrieť, dúfam že toto bude to posledné, čo uvidím.

„Tak dobre,“ odvrkla som porazenecky.

„Ďakujem,“ pritiahol si ma k sebe a tuhu objal.

„Vonku je čln, ten ktorým sme sem prišli. Vieš ako sa riadi, učil som ťa to. Pamätáš sa?“

Matne som si spomínala.

„Asi áno,“ odvetila som napokon. Hoci som si nebola veľmi istá. Veď som ho vtedy ani poriadne nepočúvala (veď kto by aj počúval, keď sa vám pred očami promenáduje polonahý upír).

„Možno by som pohla s tým strojom. Teoreticky,“ dodala som.
„No tak to dúfam inak sa odtiaľto nedostaneš.“

Trochu sa odo mňa odtiahol, aby mi videl do tváre. Jednu ruku mi vplietol do vlasov a druhou sa mi snažil zdvihnúť tvár na úroveň tej jeho.
Prisal svoje ústa na moje. A mne sa začali z jeho omamného, voňavého dychu podlamovať kolená. 

Cítila som že sa začal odťahovať, tak som ho tuhšie objala, aby som náš bozk aspoň o trocha predĺžila. Čo keď bude posledný?

„O chvíľu sú dnu,“ zavrčal naštvane. 

Chytil ma za ruku a viedol na koniec chodby. Zastali sme pred nízkymi dverami. Pre mňa ani nie, ale keby tadiaľ chcel prejsť Edward, musel by sa zohnúť.

Rýchlo ich otvoril a posúval ma k nim.

„Musíš ísť rýchlo. Nasadni do člna a choď. Je tam mobil. Hneď ako ho nájdeš zavolaj Alice.
Všetci vedia, čo majú robiť. Nemusíš sa báť.“

„Milujem ťa,“ zašepkala som mu, keď som vychádzala z dverí. Vlastne som ani nechcela odísť, neviem prečo som to robila. Chcela som ostať pri ňom. Ešte raz som sa za ním obzrela. Posledný krát.

„Aj ja teba.“ Usmial sa a snažil sa skryť bolesť ktorá sa mu jasne odzrkadľovala na tvári.
Z očí mi vyhŕkli slzy a ani neviem ako, ale otočila som sa. Otočila som sa svojej láske chrbtom. Ja som ho tam nechala. Umrieť. Do konca života to budem ľutovať, ale viem prečo som to musela urobiť. Zrak mi padol na moje brucho.

„To pre teba.“ zašepkala som a rozbehla sa preč. Preč od Edwarda.



Pohľad: Edward

Sledoval som ju ako beží k člnu. Nebolo to ďaleko. Ale pri jej rýchlosti a šikovnosti...

Musel som sa nad tým pousmiať. Ešte chvíľu som sa pozeral a potom pribuchol dvere. 

Bál som sa, že keby som sa na ňu pozeral dlhšie, rozbehol by som sa tiež. Ale tým by som nás obidvoch odsúdil k smrti. 

Radšej ja ako ona. Pomyslel som si a rozbehol sa chodbou späť do obývačky. 

Tu na nich počkám. 

Snažil som sa zachytiť niejaku myšlienku.

Už o nás vedia. Ideme!


Neviem čija to bola myseľ. Asi len niekoho z gardy. Už to nebude dlho trvať. Dúfam že Bella je už v člne. Sadol som si na gauč a rozmýšľal o svojej rodine.

Všetci mi budú veľmi chýbať.

V predsieni čosi zavŕzgalo. Najskôr to boli asi dvere. Isto im dlho nepotrvá, kým zistia kde som. Ale vlastne budem rád keď im to potrvá dlho, aspoň bude mať Bella viac času. Pocítil som strašné nutkanie ísť sa niekde zašiť, aby som im to hľadanie aspoň trocha sťažil.

Ale už bolo neskoro. Do izby napochodovali dvaja upíri, ktorých som nespoznal a za nimi Jane.

„Tu sú Aro,“ zakričala smerom odkiaľ prišli.
„Alebo iba jeden,“ dodala mrzuto.

Jasné, chcela sa zabaviť.

Aj keď na Bellu jej schopnosti nefungujú, určite by si našla niečo, čím by si to mohla vynahradiť.

„Kde máš manželku?“ opýtala sa tenkým, detským hlasom až som nachvíľu zabudol, že je to upír, ktorý ma prišiel zabiť.

„Nie je tu,“ odvetil som stroho.

„Svadobná cesta bez manželky? To znie nejako čudne.“ Zachechtala sa a ja som mal sto chutí roztrhnúť jej hrdlo. 

Škoda, že sa to nepodarí. Keď sa rozpúta boj, jej sa budem musieť vyhnúť. Ale aj tak nemám najmenšiu šancu prežiť, takže je to vlastne jedno. Aspoň by som pred smrťou urobil dobrý skutok.

Možno že sa k nej dostanem. Ale to by som musel prejsť cez ďalších 3 upírov, ktorý sa pravé vtlačili do izby.

A za nimi samozrejme Aro. To si predsa nemohol nechať ujsť.

„Musela narýchlo odísť. Ale je jej ľúto že sa s vami nestretne,“ vytlačil som zo seba a pozrel na Ara.

Ten sa zatváril akože urazene. A už otváral ústa že odpovie.

Keď ho prerušila Jane. „Nemusí jej to byť ani trocha ľúto, lebo ona sa s nami stretne. Nemusíš sa báť.“ Škodoradostne sa zasmiala.

Keby sa dalo zabíjať pohľadom bola by už dávno na cintoríne kam aj patrí.

„K tomu nedôjde,“ zavrčal som a podľa jej výrazu som ju poriadne vytočil.

Uhm... zakašľal Aro aby na seba strhol pozornosť zrejme sa mu nepáčilo že ho vynechávame.

„Takže Edward si tu sám?“ 

Ako keby to už dávno nevedel.

„Som.“
„To je škoda. Chcel som pozdraviť Bellu.“ Nachvíľu sa odmlčal.

„Dúfam že sa nenahneváš ale dal som ju priviesť. Bolo veľmi hlúpe nechať ju samú. 
Možno by ti tvoj plán aj vyšiel keby som nevedel čo urobíš. Bolo mi jasné, že by si Bellu a vaše dieťa...“

Stŕpol som. Povedal dieťa? Zatváril som sa nechápavo.

„Dobre si počul Edward, ja o tom viem a pravé preto sme sem prišli.“

„Pre Bellu alebo pre dieťa?“ opýtal som sa. No už som poznal odpoveď.

Aj tak vás všetkých zabijeme. Pomyslela si Jane a v duchu sa začala smiať.

A ja som stratil aj posledné zvyšky nádeje na záchranu. Takže nemá zmysel čokoľvek podnikať. Len dúfam že Bella bola už odtiaľto čo najďalej.

Nanešťastie moje želanie nebolo vyslyšané. Začul som kroky z predsiene a o chvíľu sa v izbe objavili dve mohutné postavy, pridŕžajúce Belline ruky za jej chrbtom.

Nachvíľu sa naše oči stretli. A ona vidala tichý kvílivý zvuk, keď sa jej tí dvaja upíri, snažili vykrútiť ruky ešte viac, ako ich mala.

Neváhal som ani chvíľu a hneď som bol pri nej. Z hrude sa mi vydralo zavrčanie. Upíri cúvli a pustili Belle ruky.

Hneď sa mi vrhla okolo krku. Držal som ju pevne ako keby mi ju každú chvíľu mali vytrhnúť z náručia.

Už ju nikdy nechcem pustiť. Bola moja posledná myšlienka kým ma...

 

1. kapitola - 3. kapitola

moje shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Edward Voltury - 2:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!