Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward Voltury - 1

10.01.2010 (21:15) • NatalieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2605×

VSETKY PEKNÉ CHVILE RAZ SKONCIA.
ALE TÁTO SKONCILA AZ PRIRYCHLO.




OSTROV ESME

Pohľad: Edward  

Tehotná to slovo sa mi ešte dlho ozývalo v ušiach. Ako sa to mohlo stať? Teda viem ako iba to neviem pochopiť. Veď ja nemôžem... byť otcom. Veď som upír to je nemožné. Pomaly som sa zviezol po stene až na zem. 

„No mali by sme zavolať Carlisovi,“ ozvala sa po chvíli Bella.

„Samozrejme idem.“ Vytrepal som zo seba, no ostal som sedieť. Neviem či som bol len dezorientovaný, alebo som upadol do šoku. Ak sa to vôbec dá. 

„Si v poriadku?“ zašepkala a kľakla si ku mne.

„Som len..." hľadal som to správne slovo, „zaskočený.“ No veľmi vierohodne to neznelo. 

Smutne sa na mňa pozrela. „Prepáč.“ 
„Za čo sa ospravedlňuješ?“ opýtal som sa prekvapene.

„No za všetko, mala som si dávať pozor ja...“ hlas sa jej zlomil a z očí sa jej spustili slzy.
„Nevedela si to, ani ja nie. Bude to dobré. Carlise nám pomôže.“ Vzal som ju do náručia a hladkal po vlasoch. Stále som opakoval „Bude to dobré, bude to dobré.“Ale bude to ešte niekedy dobré?

Sedeli sme na zemi až kým sa neupokojila. Zotrel som jej z tvare slzy a jemne pobozkal na vlhké pery. Pomaly som sa spolu s ňou postavil a opatrne ju posadil na postel.

„Chvíľu tu na mňa počkaj idem nás zbaliť. A pôjdeme domov. Nebude to dlho trvať.“

Prikývla. 

„Môžeš zatiaľ zavolať Carlisovi ak chceš,“ podal som jej telefón a pokúšal som sa vykúzliť úsmev no nepodarilo sa. Asi si to všimla lebo sa o to pokúsila aj ona no tiež neúspešné. Normálne, by sme sa asi začali smiať ale toto nebolo ani trochu normálne dokonca ani na mňa. 

Nechal som ju tam a ja som šiel pomalým krokom do našej izby. Schytil som cestovnú tašku a nahádzal tam všetky veci zo skrine, potom som prešiel do kúpeľne a urobil to isté. Za 10 minút som mal už všetko zbalené.

Asi som sa nemal tak ponáhľať. Z vedľajšej izby som počul že Bella ešte rozhovor neukončila. Sadol som si na posteľ a rozmýšľal ako dlho nám potrvá cesta do Forks.

Keď som niečo začul. Vychádzalo to z vonku. Niejake kroky. Myšlienky. 

Určite sú dnu. Opatrne! 

Tu myseľ poznám. Ale kto...? 

„Nikto sa ich ani nedotkne kým vám to neprikážem. To platí aj pre teba Jane."

JANE... ARO panebože oni sú tu.

„Bella!“ Zakričal som a nadľudskou rýchlosťou som vtrhol do spálne. Ešte stále sedela na posteli s telefónom v ruke. Najprv na mňa iba nechápavo pozerala. A potom sa strhla pri tom ako sa niekto snažil rozraziť vchodové dvere. 

„Čo sa deje Edward?“ hlesla potichu 

Jedine slovo jej všetko vyjasnilo.

„VOLTURIOVCI.“ 

Pohľad: Bella

Tak a mám to za sebou. Už o tom vie. Dúfam len že nebude príliš zúriť. Vlastne by mal zaslúžila by som si to, vôbec ma nenapadlo čo sa môže stať. Ale to dieťa si nechám aj keby o neho nestál.

Zahľadela som sa mu do očí. Mal ich také čudné, odmerané. Pomaly sa zviezol po stene až k zemi. Bála som sa niečo povedať. 
Nie, jeho som sa nebála veď viem že by mi neublížil.

Len mal taký vyraz tváre, akoby ma už nemal rád. Čakala som či niečo povie ale bol ticho. To ma znervózňovalo. Nakoniec som zo seba dostala iba takú priblblú vetu ako: „No mali by sme zavolať Carlisovi.“ To ma naozaj nič iné nemohlo napadnúť? Na moje prekvapenie odpovedal, že áno ale nehýbal sa ostal sedieť.

Už som to nemohla vydržať. „Si v poriadku?“ zašepkala som a kľakla som si k nemu.

„Som len...“ Asi hľadal to správne slovo. „Zaskočený.“ 

Iba zaskočený? Prečo sa na mňa nehnevá?

„Prepáč,“ povedala som mu a v očiach ma začali páliť slzy. Zdvihol hlavu a jeho zlaté oči ma začali prebodávať tým bezmocným bolestivým pohľadom možno že tam bolo aj trochu prekvapenia a možno sa mi to iba zazdalo. Nech na mňa radšej kričí nech sa hnevá, len nech sa na mňa takto nepozerá.

„Za čo sa ospravedlňuješ?“ opýtal sa.

„No za všetko mala som si dávať pozor ja...“ hlas sa mi zlomil a vyhŕkli mi slzy.

Vzal ma do náručia. A niečo mi hovoril v tom zmysle, že všetko bude dobré. Ale ja som vedela že už nič nebude dobré.

Sedeli sme na zemi až kým som sa ako tak neupokojila. A potom mi zotrel z tváre slzy a jemne ma pobozkal. Obidvaja sme vstali a on mi pomohol sa posadiť.

„Chvíľu tu na mňa počkaj idem nás zbaliť. A pôjdeme domov. Nebude to dlho trvať.“

Prikývla som.
„Môžeš zatiaľ zavolať Carlisovi ak chceš.“ Povedal a podal mi telefón. Asi sa aj pokúsil o slabý úsmev ale veľmi sa mu to nepodarilo a ja som na tom nebola o nič lepšie.

Potom odišiel do našej izby z ktorej bolo počuť vŕzganie skrine. No keď si chcem zavolať mala by som si pohnúť, lebo pri jeho rýchlosti budeme zbalený za pár sekúnd.

Vstala som a poobzerala som sa po izbe. „Kde len je ten telefón.“ Hovorila som si pre seba.
Ach jaj ja som vážne mimo. Veď ho držím v ruke. Ešte dobre, že to nevidel Edward ten by sa už váľal od smiechu vlastne myslím, že by to bolo aj dobre aspoň by som ho trocha rozveselila.

Pridvihla som si telefón bližšie k sebe, aby som videla na displej a začala som ťukať číslo.

Začal zvoniť. Priložila som si ho k uchu.
Len nech to niekto zdvihne. Prosila som v duchu.

„Halo? Tu je Alice Cullenová.“

„Ahoj Alice to som ja Bella.“

„Ahoj, tak ako sa máte?“

„Vlastne nie veľmi dobre.“

„Stalo sa niečo?“

„Áno, vlastne nie. Vieš je to zložité. Je doma Carlise?“

„Jasne hneď ti ho dám.“

„Ďakujem.“ Chvíľu som čakala. A potom sa ozval známy hlas.

„Ahoj, Bella stalo sa niečo?"

„No to práve neviem.“ Rýchlo som ho oboznámila so situáciou.

„Je to možné Carlise?" Opýtala som sa po chvíli, keď nikto neodpovedal. Už som sa začala báť, že položil.

„Áno je.“ ozval sa. A potom mi ešte položil pár otázok. 

„A kde je Edward?“ 

„Bali nám veci.“ 

„To je dobre snažte sa čo najrýchlejšie vrátiť. Aby som ťa mohol vyšetriť." 

„Áno samozrejme.“ Už som chcela hovor ukončiť keď do izby vbehol Edward .

„Čo sa deje Edward?“ hlesla som potichu, aby si Carlise nemyslel, že hovorím s ním.

„VOLTURIOVCI.“


2. kapitola

moje shrnutie

Autor: NatalieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward Voltury - 1: