Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 3. kapitola

28.01.2011 (09:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 7438×

3. kapitola

Bella:

Sedela som pred riaditeľňou. Som tu druhý deň a už mám problémy. To ten odporný upír. Bola som zlostná. Prečo sa postavil na moju stranu? Určite niečo plánuje. No, bolo to celkom milé. Otriasla som sa. Asi som sa zbláznila. Je to bezduchý, odporný vrah. Všetko, čo hovorí a robí, je len maska. Má človeka poblázniť, aby s ním bol sám a on ho potom vysaje. Sú to ich úskoky. Objavil sa na chodbe a s tým arogantným úsmevom šiel ku mne. Sadol si na opačnú stranu lavičky. Vyšla von sekretárka.

„Pán Cullen. Čo ste urobili dnes?“ opýtala sa s úsmevom.

„Odmietol som zabiť žabu. Tu s kolegyňou na cvičeniach z biológie sme sa uzniesli, že ju necháme žiť. Pán Ball náš názor nezdieľal.“ Široko sa na tú ženu usmial. Žena sa pozrela na mňa.

„Nastúpili ste včera a už sedíte pred riaditeľňou? To je miestny rekord.“ Pokrútila hlavou a vpustila nás dnu. Obom nám dala papier, aby sme napísali číslo na rodičov. Pozrela som sa na tú ženu.

„Viete, Billy, môj poručník, je na vozíku. Je pre neho dosť namáhavé chodiť pre takú hlúposť do školy,“ povedala som trocha neisto.

„Na to ste mali myslieť skôr, slečna.“ Bola ku mne odmeraná, zato na toho idiota sa usmievala. Netušila, čo je zač.

„Nedalo by sa to vyriešiť tak, že sa jednoducho pánu Ballovi ospravedlníme?“ navrhol Edward. Žena sa zamyslela a potom sa na toho vlasatého usmiala.

„No, dobre. Porozprávam sa s ním. Navrhnem mu, nech vás potrestá nejako inak.“ Obaja sme prikývli. Vyšli sme von.

„Nemáš za čo...“ zasyčal. Nechápavo som na neho pozrela.

„Zachraňoval si aj svoj zadok,“ šepla som.

„Myslíš, že mám problém s tým, aby prišiel Carlisle do školy? Ani by to nekomentoval. To tvoj otec by s tým mal problém,“ šepol a mňa to zasiahlo do srdca. Narážal na to, že je Billy na vozíku a na to som bola alergická. Nahnevane som sa na neho pozrela a z úst mi vybehlo to, čo som počúvala denne v rezervácii.

„Sklapni, ty pijavica!“ Vyvalil oči. „Nemusím ti hovoriť, čo si o tebe myslím. Prečítaš si to v mojej hlave,“ šepkala som.

„Nepočujem tvoju myseľ,“ povedal zarazene.

„Čo?“ štekla som.

„Ale nič.“

„Ako, že nevidíš moje myšlienky. Prečo?“ opýtala som sa zmetene.

„Netuším. U nikoho sa mi to ešte nestalo,“ premeral si ma pohľadom.

„Budeš asi divná. Nemáš nejakú mentálnu poruchu?“ Uškrnul sa. Vzala som si plecniak a s pohŕdavým pohľadom som šla preč. On si fakt myslí, že na to skočím. Šla som smerom k telocvični. O chvíľu začína ten konkurz na Romea a Júliu. Za účinkovanie v hre sú plusové body k prihláške na výšku a ja potrebujem každý. Keď som tam došla, okamžite som sa zapísala. Bolo mi jedno o akú úlohu sa budem uchádzať. Na zápise sedela Jessica a tá ma hneď vpísala pod Júliu. Mykla som ramenami. Sadla som si a čakala, až prídem na rad. Práve sa na balkón vyštverala tá upíria blondínka a pod balkónom sa usadil ten jej svalovec.

Edward:

Dobehol som na konkurz a zapísal sa. Ako inak, na konkurze sa hrala jediná scéna dookola. Júlia stojí na balkóne a Romeo jej vyznáva lásku. Na balkóne práve stála Rosalia. To som si nemohol nechať újsť a tak som stál na boku javiska, aby som dobre videl.

„Kto ťa sem priviedol?“ šepla Rose a rozhodila rukami.

„Moja láska, ktorá ma pobádala pátrať. Nie som lodivod, ale ak by si bola vzdialená, kde sú tie brehy bezmenné, ktoré omýva najširšie more, odvážil by som sa tam po taký poklad.“ Emmett sa tváril akoby šlo o život. Afektoval ako chlapec. Rozhadzoval rukami tak rýchlo, až som čakal, že vzlietne.

„Ďakujem,“ ozval sa režisér. Rose nahnevane zbehla z balkóna a začala Emmettovi vyčítať, že to pokazil. Párkrát ho dokonca udrela. Režisérovi sa Rose páčila, no jej herecký výkon ho neoslovil. Zdalo sa mu, že by bola skvelá na úlohu dojky. To si teda pozriem, až jej to povedia.

„Ďalší je pán Cullen Edward a ako Júlia slečna Swanová,“ povedal. Pozrel som sa smerom ku schodom a vzdychol si. No, to mi bolo treba. Bella vybehla na pódium a znechutene na mňa pozrela. Prevrátila oči. To snáď nie je možné. Mám na tú vlčicu strašnú smolu. Snažil som sa pôsobiť uvoľnene.

„Ktorú časť si prejdete?“ opýtal sa režisér. Bella sa na mňa pozrela a čakala, čo navrhnem.

„Čo povieš na tretí odsek?“ Prikývla. Podávali nám texty. Ja som ho nepotreboval, a preto som si ho nevzal a Bella na moje prekvapenie tiež nie. Postavila sa do stredu javiska a kývla na klaviristu. Ozvala sa jemná hudba. Prvá replika bola moja. Postavil som sa dopredu.

„No ticho! Čo to sita nado mnou? To východ je a Júlia slnko. Ó, vyjdi, slnko, zabi bledú lunu, i tak je dávno mŕtva závisťou, že ty, jej kňažka, prevýšiš ju krásou. Nuž neslúž ďalej lune závistlivej! To sivé, chorobné jej mníške rúcho už iba blázni nosia. Vyzleč ho! Ó, je to moja pani, moja láska!“ Kľakol som si na kolená a prosebne sa na ňu pozrel. Ladne ku mne podišla a natočila sa k hľadisku, akoby sa hanbila. Naozaj som si pripadal ako Romeo.

„Čo priviedlo ťa do nebezpečenstva. Či nevieš, že otec môj je pomstou posadnutý.“ Otočila sa ku mne a zopla ruky. Vyzerala ako anjel. Alice mala pravdu, je krásna a ja som si to uvedomil až teraz.

„Odíď, zachráň si život svoj, a tak i mne nádej dáš na šťastie. Prečo ma k slnku prirovnávaš. Ja nie som hodná rovnať sa s tým jasom.“ Pristúpila o krok a jemne sa nado mňa nahla. V tom svetle jej pleť zvláštne žiarila. Hýbala sa veľmi prirodzene a ladne.

„O lásku žiadať prišiel som. Prišiel som žiadať o teba.“ Jemne som sa dotkol lemu jej trička zmučene ho pritiahol bližšie k svojej tvári. Zohla sa a pohladila ma rukou po líci. Jej vlasy sa dotkli mojej tváre. Zachvel som sa pri tom jemnom a teplom dotyku jej prstov. Prešiel mnou elektrický prúd a slasť. Nikdy sa ma človek takto nedotkol.

„Romeo, Romeo, prečo si Romeo? Zapri otca, zriekni sa mena! A či ak nechceš, prisahaj mi lásku a prestanem byť Kapuletová.“ Kľakla si ku mne na kolená a jej tvár bola tak blízko mojej. Zrazu mnou trhlo. Cez tú odpornú arómu, ktorú mala okolo seba ako nejaké auru, prerazilo niečo silnejšie a vrazilo mi do nosa. Tá vôňa bola dokonalá. Bola to zmes malín, konvaliniek, citrusov a zelenej trávy na lúke. Prehlušilo to aj ten odporný psí zápach. Vyskočil som na nohy a urobil pár krokov od nej. Cítil som, ako mi oči sčerneli a ona si to iste všimla. Chcel som byť rýchlo preč. Prestal som dýchať a kútikom oka som pozrel na Bellu. Všimla si, že niečo nesedí. Vyjavene na mňa pozerala a po chvíli urobila pár opatrných krokov odo mňa. Vycítila to. Otočil som sa k režisérovi.

„Dokonalé,“ šepol uveličene. „Boli ste obaja skvelí. Postupujete do ďalšieho kola. Vezmite si text,“ povedal režisér so širokým úsmevom. V jeho mysli som videl, že to mám vo vrecku a čo bolo horšie, aj tá malá vlčica. Vyletel som z telocvične ako namydlený blesk a vonku som sa poriadne rozdýchal. Pribehla ku mne Alice.

„Si v poriadku?“ Myslel som, že vybuchnem. V ústach sa mi tvoril jed a ja som to nevedel zastaviť. Len pri pomyslení na tú vôňu ma triaslo. Alice sa na mňa prekvapene dívala. Okamžite ma silno schmatla za zápästia.

„Upokoj sa!“ štekla. Vtedy dobehol aj Jasper a v sekunde ma zvieral okolo ramien a ťahali ma preč. Nechápal som, čo to do mňa vošlo. Nikdy som nepocítil takú túžbu po krvi. Nikdy som nepocítil takú bolesť v hrdle. Chcel som ju. Chcel som ju tak veľmi, až som sám sebe nahnal strach. Snažil som sa rýchlo upokojiť. Už sme boli na ceste domov a ja som sa stále chvel.

„Čo to bolo?“ opýtala sa Alice. Jasper sa na ňu otočil a zdvihol obočie.

„Smäd, Alice.“

„Vonia neskutočne,“ šepol som pomedzi stále zovreté zuby.

„Páchne ako pes,“ povedala Alice a krútila hlavou.

„Kiežby páchla ako pes. Nezvládnem to. Nemôžem chodiť do školy, keď tam bude ona.“ Zaboril som hlavu do dlaní. Alice ma začala hladiť po vlasoch.

„Bolo to vážne tak neodolateľné?“ Len som prikývol.

„Asi sa sťahujeme,“ šepol Jasper.

2. kapitola - 4. kapitola

Ak niekto pozná Romea a Júliu a bude sa mu zdať, že som text troška upravila, tak máte pravdu a ospravedlňujem sa. Je to len z dôvodu, aby mi to lepšie sadlo do deja. Ďakujem, že ste si kapitolku prečítali. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 3. kapitola: