Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 4. kapitola

31.01.2011 (08:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 6523×

Bella:

Keď som ho zbadala na tom konkurze, zatočila sa mi hlava. To nie je náhoda. Čo odo mňa chce? Keď režisér prečítal, že mám hrať Júliu s tým nasávačom, nebolo mi všetko jedno. Vyšla som na pódium. Opýtal sa, ktorú scénu chcem hrať. Mne to bolo jedno. Poznala som Shakespearove dielo odpredu aj odzadu. Navrhol tretí odsek a ja som bola rada. Nádherná scéna. Keď začal hrať, bol jednoducho skvelý. Mal v sebe niečo prirodzené, príjemné. Samozrejme, len maska. Vžila som sa do úlohy tak ľahko, že som sa jednoducho stala Júliou. Keď som si k nemu kľakla, mala som pocit, že sa niečo stalo. Jeho výraz sa zmenil. Dotkla som sa jeho tváre. Bola studená, ale hebká. Každá bunka v mojom tele sa chvela. Jeho oči sa do mňa zapreli a ja som cítila zvláštne zvieranie na hrudníku. Jeho oči prechádzali z karamelovej do tmavo hnedej a keď nabrali odtieň onixu, zistila som, že niečo nie je v poriadku. Mala som chuť odskočiť od neho. Pôsobil hrozivo, no na druhej strane veľmi vzrušujúco. Prestal dýchať a po poslednej replike odo mňa prudko uskočil, akoby som mala lepru. Nechápavo som na neho hľadela. Režisér nás pochválil a kázal vziať texty. On však vyletel z telocvične a v sekunde bol preč.

„Pán Cullen tú dobrú správu nezniesol. Slečna Swan, vezmite mu text,“ povedal režisér a ja som sa zatriasla. Znechutene som ohrnula peru.

„Ja mu ho vezmem,“ vykríkla tá trápna blondínka, čo sedela v prvej lavici na biológii. Volala sa Brigita. Vzala ten text a ja som pomaly odišla z pódia a šla na parkovisko počkať Jacoba. Sadla som na lavičku a rozmýšľala. Neviem čo tí upíri v sebe majú, ale tá charizma je vážne silná. Desí ma aj priťahuje v jednom. Dlho som nad tým rozmýšľala. Jacob ma pred nimi varoval. Vravel mi, akí sú. Vravel mi, na čo si mám dať pozor. Urobila som všetko naopak. Pustila som si ho k telu a dokonca som sa ho aj dotkla. Z rozmýšľania ma vyrušil Jacobov príchod. Naskočila som k nemu do auta.

„Ako?“ opýtal sa a ja som vedela, že myslí upírov.

„Ani sa nepýtaj. Ten arogantný frajer asi dostane úlohu Romea. Upír a Romeo. Svet je hore nohami.“ Zatvárila som sa kyslo.

„A ty? Čo budeš hrať ty?“ opýtal sa so záujmom.

„To je ten prúser. Ja budem najskôr Júlia,“ šepla som a pozrela na Jacoba. On len pokrútil hlavou.

„To neprichádza do úvahy, aby si s ním hrala tú úlohu,“ šepol znechutene.

„Jacob, chcem študovať literatúru. Dostať v poslednom ročníku úlohu Júlie je vlastne polovica prihlášky na vysokú.“ Prosebne som sa na neho zadívala. Zakrútil hlavou.

„Bella, je to nebezpečné. Nechcel som, aby si vôbec nastúpila. Upíri sú hrozba. Kvôli nim sa meníme, na to nezabudni. Nemôžem tie pijavice ani cítiť. Sú nebezpeční. Nenávidím ich.“

„Ja tiež,“ šepla som. Povedala som to, aby bol pokojný, no nebola som si istá. Ten Edward bol dnes celkom milý, teda, až na ten divoký pohľad. V La Push mal čas iný rozmer. Všetko tu bolo pokojné, prirodzené a späté s prírodou. Milovala som to tu. Nič nebolo úžasnejšie, než vysadnúť na chrbát gigantického vlka a preháňať sa hlbokým lesom. Paul z toho nemal radosť. Bál sa, aby nedošlo k nejakej nehode, no Jacob ma strážil ako oko v hlave. Keď sa začali meniť, nechápala som to a bála som sa. Za všetko mohol príchod Cullenových do Forks. Lovili len zver, a to iba na svojom území, no aj tak na nich indiáni niekedy narazili. Mne život v rezervácii plne vyhovoval. Nemala som potrebu chodiť do mestečka. Teraz sem chodím denne a denne sa budem stretávať s tými najnebezpečnejšími predátormi sveta.

S Jacobom sme sa najedli. Potom dorazil Set a zvalil sa na stoličku. Chceli s Jacobom opravovať motorku. Ja som vyšla do svojej izby a čítala si.

Edward:

Sedel som vo svojej izbe s tvárou zaborenou do dlaní. Alice ma upokojovala, ale nepomohlo. Jediný, kto z toho mal radosť, bol Emm. Bol rád, že aj ja mám slabosti. Čakal som na Carlisla a chcel sa s ním porozprávať. Keď prišiel domov, už vedel, čo sa stalo. Volala mu Esme. Vošiel ku mne do izby. Nemusel klopať, lebo som vedel, že ide, no aj tak zdvorilo zaťukal a potom vošiel.

„Je mi to ľúto.“ Pozrel som mu do tváre. Carlisle sa posadil.

„Čo je ti ľúto? Dievča je v poriadku a ty tiež. Raz za čas sa to stane každému. Niektorí ľudia voňajú viac. To dievča bude asi tvoja obľúbená značka.“ Usmial sa.

„Už sa ti to stalo?“ opýtal som sa s nádejou, že v tom nie som sám.

„Áno.“ Usmial sa.

„A...“

„Odolal som. A aj ty to zvládneš. Som si istý. Ak sa na to nebudeš cítiť, odídeme. Nič sa nedeje. Sme rodina a budeme držať spolu.“

„Všetci sú tu po dlhom čase šťastní. Nechcem, aby sme sa kvôli mne sťahovali. Ja to skúsim nejako zvládnuť, ale budem potrebovať pomoc.“ Predstavil som si jej vôňu a zatriaslo ma.

„Zajtra nemám biológiu a keď nie som príliš blízko, tak nie je problém. Smrdí ako pes a...“

„Počkať! O koho ide?“ opýtal sa Carlisle prekvapene.

„Bella Swan. Je to adoptívna dcéra...“

„Adoptívna dcéra Billyho Blacka,“ prerušil ma. Zamyslel sa a jeho výraz sa zmenil.

„To je iné. Nemôžeme riskovať. Náš mier s vlkmi je veľmi krehký. Ak by sa Paul dozvedel o tvojej slabosti... Nechcem si predstaviť, ako by reagoval. To nebude dobré.“ Náhle znervóznel.

„Budem sa držať od tej vlčice čo najďalej. Nesklamem ťa. Budú ma strážiť a možno si zvyknem. Moja láska k rodine je predsa silnejšia než nejaká krv.“ Nadýchol som sa a snažil sa uveriť tomu, čo hovorím.

„Edward, vždy si bol najzodpovednejší a ja ti verím. Ak by si mal problém, okamžite zo školy odíď a odsťahujeme sa. Nikto ti to nebude vyčítať,“ šepol.

Ráno sme šli do školy. Pred učebňou matematiky na mňa čakala Brigita. V mysli si pripravovala ako ma osloví.

„Ahoj, mám pre teba text. Včera si ho zabudol. Najbližšia skúška je v piatok. Už sa rozdelia úlohy. Režisér bol so mnou spokojný. Možno budem Júlia,“ povedala nadšene. To by veľa vyriešilo, ak by tú úlohu dostala ona. Usmial som sa a jej srdce zrýchlilo.

„To by bolo skvelé.“ Zachvela sa pri mojich slovách. Dal som jej prednosť a ona vošla do triedy. Celý deň som sa s vlčicou nestretol, ale cítil som jej arómu na chodbe. Našťastie to bol ten odpudivý zápach. Šiel som do jedálne medzi poslednými. Bolo tu už len pár deciek a moja rodina. Vzal som si tácku a šiel k nim. Vtedy sa otvorili dvere a vošla ona. Videl som spomalene. Nechápal som, čo sa so mnou deje. Prešla k pultu s ovocím a na nás sa ani nepozrela. Vzala si jablko, nejaký šalát a vodu. Rozhliadla sa po jedálni. Za nami asi dva stoly, sedela Jessica s partiou a ona na Bellu zamávala. Nadýchla sa, akoby si potrebovala dodať odvahu. Blížila sa k nášmu stolu a keď bola na mojej úrovni, rázne som sa postavil. Na to vyletel zo stoličky Jasper aj Emm. Prekvapene som sa na nich pozrel a oni sa s rozpačitým úsmevom znova posadili. Bella najprv pohotovo uskočila, a potom úplne stuhla. Premerala si ma a ja som potreboval niečo rýchlo vymyslieť, lebo na nás pozerala už celá jedáleň.

„Zajtra by sme mali ísť za pánom Ballom. Sekretárka sa ma už pýtala, či sme sa ospravedlnili,“ šepol som. Zamyslela sa.

„Videla som ho v kabinete. Môžeme ísť teraz. Potom si to dojem.“ Odniesla tácku ku stolu. Alice na mňa vyvaľovala oči. Poslala mi myšlienku. Chcela vedieť, či to zvládnem a či nemá ísť s nami. Prikývol som a ona sa postavila. Bella šla dopredu a ja s Alice za ňou.

„Bella, toto je moja sestra Alice.“ Mal som zvláštnu potrebu predstaviť ju. Bella sa obzrela.

„Ja viem,“ šepla a znechutene sa otočila. Alice sa usmiala.

„Teší ma, Bella, máš pekné topánky. Odkiaľ sú?“ Moja sestra sa neskutočne snažila byť milá. Bella sa otočila a znechutene pokrútila hlavou.

„Mňa vôbec neteší. Topánky sú z výpredaja. Ešte niečo?“ Alice vyvalila oči a komicky sa zarazila. Potom schmatla Bellu za ruku a otočila ju k sebe.

„Bola som slušná a milá. Nič som ti neurobila. Správaš sa príšerne.“ Bella na Alice vyvalila oči a ja tiež.

„Práveže urobila. To kvôli vám sa indiáni menia. Ja sa s vami nemienim priateliť a ani baviť. Pijavice,“ štekla.

„Ani ja nie, ale slušnosť je slušnosť. Ty vlčica.“ Alice si zložila ruky na hrudi a začala nervózne podupkávať nohou. Bella sa na chvíľu zatvárila kyslo. Zostala zarazená a mal som pocit, že aj trocha zahanbená.

„Alice, teší ma a prepáč. Máš pravdu. Slušnosť je slušnosť.“ Alice sa radostne usmiala a natiahla k Belle ruku.

„To nie,“ šepla a pokračovali sme ku kabinetu. Bella zaklopala. Alice čakala troška ďalej. Pán Ball otvoril a oboch si premeral.

„Dobrý deň, pán učiteľ! Prišli sme sa vám ospravedlniť za včerajšie nepríjemnosti,“ povedala Bella.

„Áno, mrzí nás to. Samozrejme, prijmeme trest,“ doplnil som. Ball sa široko usmial.

„Dobre, poďte ďalej.“ Vošli sme do kabinetu plného neporiadku a harabúrd.

„Zajtra po škole to tu obaja upracete,“ šepol so škodoradostným úsmevom. Prikývol som, a keď som pozrel na Bellu, takmer som sa nezdržal smiechu. Vyvaľovala oči a znechutene sa obzerala. Vyšli sme von a pristúpila k nám Alice.

„Nemusíš sem zajtra chodiť. Mám to upratané za pol hodiny. Budeš mi len zavadzať,“ šepol som a chcel odísť.

„Tak počkať! Ja si svoje tresty odpykám. Zajtra po škole sa tu stretneme. Nikto z vás nebude tvrdiť, že za mňa musel niečo robiť alebo mi pomáhať,“ povedala namrzene.

„No iste. Ak so mnou chceš byť sama v kabinete, stačí povedať. Nebude to pre mňa príliš nebezpečné?“ šepol som. Trocha som si ju doberal. Vlastne, som ju chcel naštvať, aby neprišla. Alice sa uškrnula. Bella sa na ňu pozrela a potom na mňa.

„Neboj sa, neublížim ti. Doma ma naučili, aby som bola ku slaboduchým zhovievavá. Veď ty za to vlastne nemôžeš, že si kretén,“ povedala tvrdo. Otočila sa a šla k jedálni. Alice sa začala smiať ako pominutá.

3. kapitola - 5. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 4. kapitola: