Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 13. kapitola

13.02.2011 (08:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 6682×

Bella:

„Všetci sú ku mne tak milí,“ šepla som. Edward sa len usmial. Otvoril dvere na konci chodby.

„Moja izba,“ šepol. Vošla som dnu a rozhliadla som sa.

„Arthur!“ skríkla som a rozbehla sa k malému akváriu v rohu miestnosti. Edward sa začal hlasno smiať. Nechápavo som sa na neho pozrela. Potom som sa rozhliadla po dokonalo upratanej izbe. Na jednej strane je dobre, že k nám Edward nikdy nepôjde. Keby videl ten môj neporiadok, ušiel by predo mnou. Na stene visela polica s miliónom cédečiek. Prstom som prechádzala po tituloch. Bolo tu úplne všetko. Edward mlčky sledoval každý môj pohyb. Zrazu sa rýchlo pohol a začala hrať jemná klavírna hudba. Objal ma okolo pásu, a ja som mu automaticky omotala ruky okolo hrdla.

„Si nádherná,“ šepol. Usmiala som sa a natiahla sa na špičky k bozku. Presne v tej chvíli, keď sme už takmer spojili svoje pery, mi zazvonil mobil. Odtiahla som sa a rýchlo pozrela na číslo.

„To je Jacob,“ šepla som nervózne a prijala hovor.

„Ahoj,“ šepla som.

„Kde si?“ opýtal sa nahnevane.

„Šla som sa prejsť.“

„Klameš. Si s ním?“ povedal tvrdo. Chvíľu som zaváhala. Ak je Edward ochotný postaviť sa upírom aj vlkom, tak aj ja.

„Áno, som s Edwardom.“ Edward vyvalil oči. Jacob bol chvíľu ticho.

„Príď okamžite domov. Nech si tu skôr, než sa Billy vráti. Keď už ti nezáleží na mne, tak mysli na Billyho,“ šepol a zložil. Pozrela som sa na Edwarda. Počul, čo mi Jacob povedal.

„Odprevadím ťa.“ Objal ma a zišli sme dole schodmi.

„Už ideš?“ opýtala sa ma Esme. Sklopila som zahanbene oči, lebo na stole už stála šálka voňavej kávy a koláč.

„Musím ísť.“ Pribehla som k stolu a vzala si koláč. Odhryzla som si a prekvapene som zalapala po dychu.

„Je výborný. Vážne. Nič tak dobré som ešte nejedla. To ty sama?“ Pozrela som na Esme a ona sa natešene usmievala.

„Vážne ti to chutí?“ Prikývla som. Rozlúčila som sa s Carlislom a Alicou. Rose a Jasper ma odignorovali. Emm nás čakal pri aute.

„Tak sa maj, vlčica,“ šepol keď som nastupovala. Edward nahnevane zavrčal. Pohladila som ho po líci. Odviezol ma na hranicu a ja som opatrne vystúpila.

„Jacob ťa čaká,“ šepol a ja som sa prekvapene obzrela. Edward sa sklonil a jemne ma pobozkal na pery.

„Nikdy sa s tým nezmieri, ale pochopil, že s tebou nepohne. Dúfa, že ťa to prejde a do vtedy sa bude vlčej podobe vyhýbať,“ povedal Edward na vysvetlenie.

„Jacob je skvelý,“ povedala som s úsmevom. Edward sa kyslo zaškeril.

„Keď myslíš?“ Šla som cez lúku. Jacob sa opieral o strom a čakal až prídem k nemu.

„Kde si s ním bola?“ opýtal sa namrzene.

„U nich. Zoznámila som sa s jeho rodinou,“ šepla som.

„Skvelé. My ich môžeme zajtra pozvať na večeru. My si dáme kuracie mäso a pre nich pripravíme niektorého suseda,“ povedal jedovato. Prevrátila som oči.

„Jacob, boli ku mne veľmi milí. Som vážne šťastná, že si mi dal šancu...“

„Ja som ti nedal žiadnu šancu. Čakám kým dostaneš rozum, alebo kým sa ten upír vyfarbí a spoznáš jeho pravú tvár. Ak ti ublíži, zabijem ho,“ štekol. Prikývla som, aj keď nie na súhlas, ale len že som to pochopila. Nedeľu som strávila v posteli. Nevedela som sa dočkať pondelka. Edward mi volal, ale len na chvíľu. Nechcel zbytočne provokovať Jacoba. Ráno som šla do školy autobusom. Všetky autá tu už boli, až na Edwardovo. Vošla som do školy. Okamžite ku mne dobehla Alice.

„Ahoj, Bella,“ povedala nadšene.

„Ahoj.“ Ja som bola zdržanlivejšia. Predsa len, sú upíri. Alice sa široko usmievala.

„Edward príde neskôr. Pomáha Carlislovi. Ako sa ti u nás páčilo?“ Bola tak spontánna, že sa nedalo byť vážna.

„Máte nádherný dom,“ šepla som s úsmevom.

„Na Esme si urobila s tým koláčom dojem. Už plánovala, čo uvarí, keď prídeš na budúce. Ona neskutočne rada varí, ale mi nejeme. Čo už. Tak, kedy prídeš?“ Vyvalila som oči.

„Vieš, je to dosť komplikované. Ja...“

„Ja viem. Ten pes, teda Jacob. Tak sa volá, nie?“ Prikývla som. Alice v kuse rozprávala. Všetci na nás pozerali. Cullenový sa s nikým nebavili a ona okolo mňa poskakuje ako opica.

„Vieš Alice. Ja musím ísť. Mám hodinu,“ šepla som.

„Som otravná? Pokojne mi to povedz. Ja som len rada, že môžem mať priateľku, pred ktorou nemusím hrať divadlo,“ usmiala sa.

„Nie si otravná. Ty si... Si proste Alice,“ šepla som. Ona sa bláznivo rozosmiala.

„Aj Carlisle stále hovorí, že ja som sama o sebe diagnóza. Teším sa na obed. Pokecáme.“ Rýchlo odbehla. Jasper stál trocha ďalej a sledoval nás. Alice ho rýchlo pobozkala a šli na svoju hodinu. Zakrútila som hlavou. Edward na biológiu neprišiel. Bola som nervózna. Chýbal mi. Tešila som sa na neho celú nedeľu. Po telocviku som šla na obed. Vzala som si tácku a rozhliadla sa. Alice na mňa zamávala. Pri stole bola len ona a Rose. Jesica a Angela tu ešte neboli a tak som šla k nim. Sadla som si a pozdravila sa. Rose samozrejme nepovedala ani slovo.

„Alice, kde je Edward?“ opýtala som sa smutne.

„Neboj sa, príde,“ usmiala sa. Rose sa prehrabovala v zeleninovom šaláte. Ja som sa s Alice rozprávala o novom obchode v meste. Rose vtedy prudko hodila vidličku do taniera.

„Na čo sa to tu hráme,“ štekla. Zachvela som sa. Alice na ňu zasyčala.

„Celú našu rodinu dostaneš do problémov. To, že je Edward sebecký blázon je jeho vec, ale nemal by do toho ťahať nás.“ Hovorila rýchlo a z každého slova som cítila nenávisť.

„Nemyslím si, že ti nejako ubližujem. Jediný, kto riskuje, som ja. Vy jednoducho odídete a začnete znova inde, ale ja nemám kam odísť. Celý život som musela len prijímať, čo zostalo. Ujali sa ma v La Push, a ja som im zato vďačná. Oni sú moja rodina a ja ich milujem. Milujem aj tvojho brata a fakt nemôžem za to, že ja som Capuletová a on Montague. Bola by som radšej, ak by to nebolo tak komplikované, ale žiaľ. Tak sa s tým jednoducho zmier, alebo drž ústa,“ štekla som nahnevane. Rose otvorila ústa a vyvalila oči. Alice sa rozosmiala. Rose vyletela od stola ako riadená strela. Na dverách sa míňala s Edwardom a trocha doň aj strčila. Keď som ho zbadala, srdce mi podskočilo. Prešiel ladne ku mne a posadil sa oproti. Nahol sa a ľahko ma pobozkal na spánok.

„Nechám ťa tu chvíľu bez dozoru a ty vytočíš práve Rosalie.“ Strelila som po ňom nahnevaný pohľad.

„Čo? Ona nahnevala mňa,“ štekla som. Alice sa ešte neupokojila z jedného výbuchu smiechu a už sa chichúňala zas.

„V živote som nepočula, aby niekto Rose povedal niečo podobné. To bolo jednoducho úžasné,“ smiala sa Alice. Ja som nervózne zazerala na Edwarda. Zrazu sa aj on široko usmial. Priblížil sa k môjmu uchu a šepol:

„Ty moja zúrivá vlčica. Do upírov sa nepúšťaj. Ak ťa niekto naštve, tak mi to povedz, a ja to vybavím,“ povedal trocha posmešne. Nahla som sa ja k nemu a šepla:

„Ak ma naštveš ty, komu to mám povedať?“

„Jacobovi,“ odpovedala Alice namiesto Edwarda. Zaškeril sa.

„Ja ťa predsa nehnevám, alebo áno?“ Zodvihla som obočie a radšej nič nepovedala.

„Nezabudni na skúšku, Rómeo,“ šepla som už na odchode. Edward sa usmial.

„Neboj sa. Teším sa na to celý deň. Ja a Júlia v mojom objatí...“ povedal zasnene.

„Nervózny režisér, ktorý tvrdí, že bozkávam ako mŕtva ryba,“ povzdychla som si.

„On nevie, čo hovorí. Bozkávaš sa dokonalo,“ povedal Edward trocha hlasnejšie. Nahnevane som na neho pozrela, lebo sa okolité stoly začali chichúňať.

S Edwardom sme sa stretli pred telocvičňou. Šli sme spolu dnu a rovno si to namierili k režisérovi.

„Ako sme na tom, mládež?“ opýtal sa s úsmevom.

„Skvele,“ odpovedal Edward a okamžite sme začali čítať ďalšie texty. Prešli sme si pár scén na javisku, a potom prišiel na radu znova bozk. Už som to mala dostatočne nacvičené, a tak som sa na Rómea priam vrhla. Režisér bol konečne spokojný a podľa Edwardovho pohľadu som usúdila, že je tiež nadmieru spokojný. Po skúške sme šli pomaly k dverám. Edward sa stále usmieval.

„Kde si bol doobeda?“ opýtala som sa trocha nervózne.

„No, bol som od nedele na love,“ šepol a čakal na moju reakciu. Premerala som si ho.

„Čo si ulovil?“ opýtala som sa trocha zarazene. Stále som si na to nejako nevedela zvyknúť.

„Ulovil som pumu,“ uškrnul sa.

„Skvelé. Ja som mala včera kurča, ale neulovila som ho, len uvarila,“ šepla som. Edward sa na mňa obdivne pozrel.

„Moja šikovná princezná,“ šepol a pobozkal ma na líce. Automaticky som si to namierila k jeho autu.

„Jacob po teba nepríde?“ opýtal sa so zdvihnutým obočím.

„Nie,“ odsekla som. Edwardovi zasvietili oči.

12. kapitola - 14. kapitola

Chcela by som sa poďakovať všetkým komentujúcim čitateľkám. Vážim si to a ďakujem. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 13. kapitola: