Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 12. kapitola

12.02.2011 (07:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 6757×

12. kapitola

Balla:

Jacob ma za sebou vliekol. Bol zúrivý. Radšej som nič nehovorila. Šla som za ním a zakopávala o každú nerovnosť. Náš dom bol už na dohľad, keď ma surovo zhodil do trávy. Sedela som na studenej zemi a nechápavo sa na neho dívala.

„Bella, si blázon! Ja neviem, čo mám robiť! Vieš, ako ťa mám rád. Si moja sestra a ja ťa milujem. Preto ti nedovolím, aby si si takto zničila život. Nemôžeš...“ stíchol a nervózne sa chytil za koreň nosa. Snažil sa určite upokojiť, lebo doteraz jačal ako besný.

„Bella, on je upír. Je to predátor, ktorý sa živí ľudskou krvou. Oklamal ťa svojím vzhľadom a vôňou. Poplietol ti hlavu. Netvrdím, že to, že ho miluješ nie je pravda. Ty ho miluješ, ale nemáte žiadnu perspektívu. On bude žiť večne. Ty budeš starnúť a meniť sa a nakoniec umrieš. Myslíš, že s tebou bude, keď bude tvoja tvár vráskavá. Nikdy ti nedá deti a budete sa len sťahovať a skrývať. Pochop. Môžete byť spolu pár rokov, kým budeš vyzerať ako vyzeráš,“ hovoril pomaly a každé slovo vyslovoval zreteľne. Hľadela som mu uprene do očí a začala si uvedomovať veci, na ktoré som predtým nejako nemyslela. „Bella, ja na teba nebudem tlačiť. Nemá to význam. Ak vypnem na chvíľu mozog a skúsim veriť tomu, že ťa tiež miluje, aké to bude potom? Dáš mu najkrajšie roky svojho života, no potom sa to zmení. Pozri sa, snažím sa byť rozumný,“ šepol. Pozrela som do zeme. Už som prestala vnímať ten chlad. Jacob hovoril múdro. Nemohla som mu nič vyčítať. Bál sa o mňa a moje city. Nechcel ma vidieť trpieť. Pomaly som sa postavila. Moje vnútro sa bolestne zvieralo. Bolelo ma srdce a hrdlo sa mi zvieralo strachom. Potom som sa odhodlala povedať to, čo sa mi dralo na jazyk od začiatku jeho monológu. Vedela som, že to, čo poviem, Jacoba zraní.

„Jacob, milujem ho. Dám čokoľvek za čo i len jeden deň s ním. Určite si myslíš, že som sa zbláznila, ale radšej sa už nikdy nenadýchnem, než by som sa mu mala otočiť chrbtom,“ šepla som sa z očí sa mi začali drať horúce slzy. Jacob sa zachvel. Zmučene zavzlykal.

„Bella, to nesmieš. Nesmieš ho milovať. Prosím...“

„Mrzí ma, že som ti ublížila. Mala by som sa odsťahovať z rezervácie,“ šepla som a natiahla ruku k jeho tvári.

„Opustíš všetkých, čo miluješ, len kvôli nemu? Opustíš Billyho a mňa? Zabudneš na nás, aby si bola s ním?“

„Chcem tu zostať, ale chcem byť aj s ním.“ Jacob ma chytil za ruku a šiel so mnou mlčky k domu.

„Choď si ľahnúť. Porozprávame sa ráno a vymyslíme čo ďalej.“ Pohladil ma sklamane po vlasoch. Vedela som ako sa musel cítiť. Ublížila som mu, no aj napriek tomu ma aj naďalej nazýval sestrou. Jacob je obdivuhodný človek. Dokáže byť šialený hnevom, ale dokáže byť aj najnežnejším bratom na svete. Keď si uvedomím tu nenávisť, ktorú cíti k upírom, tak som ho zasiahla do najcitlivejšieho miesta. Vyrvala som mu srdce z hrude, a aj tak bol ochotný ďalej sa so mnou baviť. Ľahla som si do postele a premietala si dnešný deň.

Edward:

Ráno som sedel na terase domu a hľadel do prázdna. Carlisle rozhodol. Vzdychol som si. Vzal som mobil a vytočil číslo. Nečakal som dlho.

„Edward?“ šepol nežný hlas.

„Ahoj, Bella. Nechcel som volať skôr, aby som ťa nezobudil. Upokojil sa Jacob?“ šepol som.

„Áno. Ešte sa s ním pôjdem porozprávať,“ povedala pokojne.

„Bella, musíme sa stretnúť.“

„Áno. Musíme. Edward?“ Odmlčala sa. V jej hlase bolo cítiť strach. Mal som pocit, že sa niečo bojí opýtať.

„Bella, dostaneš sa z domu?“ opýtal som sa pohotovo.

„Prídem o hodinu na lúku,“ šepla.

„Budem tam.“ Zaklapol som mobil a vošiel do domu. Carlisle stál pri krbe.

„Povieš jej, že odchádzame?“ opýtal sa rázne.

„Nie. Poviem jej, že vy odchádzate. Ja nepôjdem nikam.“ Carlisle sa prekvapene otočil. Potom sa zasmial. V jeho myšlienkach som sa nevyznal.

„Vedel som, že sa jej nevzdáš. Bolo by na čase, spoznať sa s dôvodom všetkých problémov. Priveď ju,“ povedal pokojne a usmial sa. Z kuchyne vyšla Esme a premerala si ma.

„Dobre. Chcem ju tiež spoznať. Musí byť výnimočná, keď ťa tak pobláznila.“ Natešene som Esme objal. Jasper okolo znechutene prešiel. Alice za ním vybehla.

„Žiadne také. Budeš doma. Bella bude moja dobrá priateľka, a tak si na ňu jednoducho zvykneš,“ povedala vzdorovito. Jasper sa znechutene otočil. Rose zliezla zo schodov.

„Takže zostávame? Skvelé. Nič viac ma nezaujíma,“ štekla.

Šiel som na lúku a čakal na Bellu. Po chvíli sa objavila. Šla opatrne ku mne. Pozerala si pod nohy, až zastala predo mnou. Do očí mi vôbec nepozrela. Rýchlo som ju pohľadom skontroloval. Len pre istotu.

„Bella, som rád, že si v poriadku,“ šepol som a nahol sa k nej. Odtiahla sa. Trocha ma to prekvapilo, ale keď si uvedomím, ako na ňu musel Jacob nakričať, nebolo sa čomu diviť.

„Bella, chcem ti niečo povedať,“ šepol som. Bella sa mi otočila chrbtom a rozvzlykala sa. Prekvapene som ju chytil za ruku a otočil ju tvárou k sebe.

„Čo sa deje? Prečo plačeš?“ opýtal som sa prekvapene.

„Lebo ma chceš nechať. Jacob mal pravdu. Nič nehovor...“ šepla a cez slová sa jej predierali vzlyky.

„Čo? Nie. Nechcem. Milujem ťa. Ty o tom pochybuješ?“ Urobil som krok späť a pustil jej ruku. Prekvapene sa na mňa pozrela a jej oči v sekunde uschli.

„Nechceš ma nechať? Tak prečo si sa chcel stretnúť a prečo... Po včerajšku som si myslela, že...“

„Bella, teraz si ma vážne nahnevala. Ani na sekundu som neuvažoval o tom, že sa ťa vzdám. Milujem ťa a ty mojím slovám neveríš. Postavím sa proti vlkom aj upírom, ale teba sa nevzdám,“ povedal som rázne. Bella sa zachvela. Stála s rukami spustenými popri tele a sledovala moju tvár.

„Milujem ťa,“ pípla. Tváril som sa trocha urazene. Ona sa naopak očividne veľmi hanbila za svoju nedôveru. Urobila krok ku mne a chytila ma za lem bundy. Natiahla sa na špičky a pokúšala sa dostať k mojim perám. Keď videla, že sa tak ľahko nepoddám, oprela si hlavu o moje plece a perami sa zľahka otrela o môj krk. Zachvel som sa. Všimla si to a šikovne využila príležitosť. Moja malá potvorka. Perami mi znova prešla po krku, len intenzívnejšie. V sekunde som ju zovrel v náručí a vyzdvihol si ju k perám. Vpil som sa do jej hebkých úst. Potreboval som sa jej rýchlo nabažiť. Potreboval som do seba rýchlo dostať jej vôňu a chuť. Potreboval som svoju drogu. Bella predlžovala každý bozk a keď pootvorila pery a jazykom mi prešla po okraji pier, zavzdychal som a natlačil si ju ešte bližšie. Objala ma okolo krku a zaplietla naliehavo ruky do mojich vlasou. Našiel som v sebe odvahu a jemne prenikol svojim jazykom do jej horúcich úst. Mal som pocit, že sme sa zrástli v jedno telo. Tak dokonalo sme do seba zapadali. Bella vzdychla. Jazykom som preskúmaval jej ústa a ona tiež nezostávala pozadu. Cítil som bolesť v hrdle a celé moje telo sa zmietalo vo zvláštnom kŕči. Moje mŕtve telo sa prebúdzalo k životu. Každá bunka sa hlásila o naplnenie jej dychom a vôňou. Bella sa po chvíli odtiahla a lapala po vzduchu.

„Pripravuješ ma o rozum,“ šepla. Pohladila ma po tvári a jemne ma ešte pobozkala.

„Čo si odo mňa chcel?“ Usmiala sa.

„V prvom rade som sa chcel presvedčiť, že si v poriadku. Najprv sa moja rodina rozhodla odísť. Chcel som ti oznámiť, že ja aj napriek tomu zostanem. Keď moji rodičia pochopili, že bez teba nedokážem žiť, rozhodli sa zostať a chcú ťa spoznať,“ povedal som pohotovo. Bella vyvalila oči.

„Kedy?“

„Teraz,“ šepol som.

„Ideme k vám?“ Prikývol som.

„Čo ak sa im nebudem páčiť? Čo ak...“ Priložil som jej prst na ústa.

„Neboj sa. Budeš. Zamilujú si ťa rovnako ako ja.“ Pohladil som ju a opatrne vzal jej ruku. Čakal som inú reakciu. Myslel som, že sa bude báť ísť do domu plného upírov.

Než sme vstúpili, hlboko sa nadýchla. Prešli sme domom do kuchyne, kde všetci čakali. Bella sa okolo seba zvedavo obzerala, ale nepovedala ani slovo. Postavil som Bellu pred seba a ochraniteľsky som ju chytil okolo ramien.

„Bella, moja rodina. Toto je Esme, moja mama,“ povedal som pokojne. Esme Belle podala ruku a usmiala sa.

„Teší ma,“ pípla Bells.

„Toto je Carlisle.“ Carlisle jej podal ruku.

„Už sme sa niekoľkokrát stretli na pohotovosti,“ povedal s úsmevom.

„Áno. Som dosť nešikovná. Naposledy to bolo vykĺbené rameno,“ povedala trocha zahanbene.

„Moji súrodenci. Alice poznáš, jej manžel Jasper, Rosalia a Emmett,“ povedal som a sledoval ich myšlienky.

„Ahoj,“ povedala Bella trocha ustrašene. Alice okamžite priskočila k nám a Bellu objala.

„Ukážem ti dom. Poď,“ zaštebotala a ťahala ju preč. Prekvapene som sa za nimi díval a potom som sa pozrel na ostatných.

„Je milá,“ šepla Esme. Carlisle prikývol.

„Ďakujem, že ste nám dali šancu.“ Nervózne som sa usmial.

„U nás problém nie je, ale čo jej rodina? Dostanete šancu aj od nich?“ šepol Carlisle smutným tónom.

11. kapitola - 13. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 12. kapitola: