Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 5. kapitola

21.01.2012 (07:15) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2974×

Bella:

Jacob odišiel a ja som sa za to cítila previnilo. Myslela som si, že tu ostane niekoľko dní, ale to, čo som mu povedala, ním otriaslo a ani som sa mu nedivila. Je blbosť to, čo chcem spraviť? Áno, ale čo mám robiť. Jacob mi rozumel, ale nechcel sa na tom podieľať. Jediné, čo nechápem, je to, čo povedal predtým, než odišiel. O čom sa s Edwardom rozprával, keď vedel, že ma ešte stále miluje. On si to možno myslí, ale ja viem, že to tak nie je. Prečo by sa inak ku mne tak ľahostajne správal?

Teraz, keď Jacob odišiel, neviem, čo mám robiť. Mám uskutočniť svoj plán alebo to nechať tak. V tejto fáze svojej choroby som sa zmierila s tým, že tu už nebudem dlho, ale Edward mi pomohol vidieť aj inú stránku „života“. Doteraz som na to ani nepomyslela, ale keď som ho stretla, uvedomila som si, že nemusím zomrieť. Aj keď by som vlastne zomrela. Nechcem tu nechať Charlieho samého. Stále neviem, ako by som to mala spraviť. Edward ma nechcel premeniť ani keď som s ním chodila, nie ešte teraz, keď ma nenávidí.

Z myšlienok ma vytrhlo ďalšie klopanie na dvere. Najprv mi napadlo, že by si to možno Jacob rozmyslel, ale túto alternatívu som zavrhla. Bolo dosť neskoro, takže to musel byť niekto odtiaľto. Jediná možnosť, čo zostávala, bola, že prišla Rachel, ktorú som už hodnú chvíľu nevidela. Postavila som sa a dosť neobratne išla k dverám. Otvorila som ich a neverila som svojím vlastným očiam. Vo dverách stál Edward a v ruke držal kyticu ruží. Sníva sa mi?

„Čo tu robíš?“ povedala som arogantne, aby si nemyslel, že sem môže chodiť ako sa mu zachce, len preto, že ho Jacob naštval.

„Bella, keďže na našu schôdzku prišiel Jacob, tak som sa rozhodol, že sa porozprávame u teba. Môžem vojsť?“ usmial sa na mňa a podal mi kyticu. Ja som mu gestom ruky ukázala, že môže vojsť a zatvorila som dvere.

„Tak dobre, začni.“ Zobrala som vázu, pustila do nej vodu a vložila kvetiny.

„Tak najprv by ma zaujímalo, prečo si za mnou poslala Jacoba. Dobre vieš, že sa práve nemilujeme.“ Sadla som si oproti nemu na posteľ, ktorá patrila Rachel.

„On sa ponúkol. Nechcela som mu odporovať a ešte povedal, že so mnou už neprehovoríš. Čo ako vidíš, klamal.“ Edward sa zaškľabil. Chcela som vedieť prečo, ale nebudem predlžovať náš rozhovor. „No a on mi klamal, že tu bude ešte veľmi dlho. A ja ho tu už nevidím.“ Zamračila som sa. Edward hneď pochopil, že ma nemá provokovať.

„Prišiel som, aby som ti povedal niečo dôležité, Bella. Teda vlastne, chcel by som, aby si len dovolila s tebou aspoň tento týždeň tráviť voľný čas.“ Usmial sa aby dodal efekt, ale myslím si, že odpoveď poznal, aj keď...

„Dobre, ale čo myslíš, že by sme mali robiť?“ Musela som sa zasmiať tomu jeho výrazu. Určite nečakal, že hneď poviem áno, ale on nevie, že je v mojom pláne.

„No dobre, mohli by sme ísť zajtra k nám. Esmé ťa túži vidieť.“ Úprimne, ja som ju netúžila vidieť potom, ako sa ku mne zachovali, ale napadlo mi, že keby ma Edward predsa len premenil, tak im môžem spraviť to isté.

„Jasné, tak zajtra po mňa príď.“ Predstierala som nadšenie, ale veľmi mi to asi nešlo, lebo sa na mňa pozeral ako na magora. Asi vôbec netušil, prečo by som s ním chcela tráviť čas. A mne bolo divné prečo ho chcel on tráviť so mnou.

„Tak dobre, zajtra. A Bella, smiem sa ťa ešte niečo spýtať?“ Pozrela som sa naňho na znamenie, že áno. „Kde je tvoja spolubývajúca?“ Ó nie, dúfam, že sa so mnou nechce stretnúť len kvôli Rachel.

„Neviem, nevidela som ju, odkedy som bola v nemocnici.“ Edward skamenel a mne nedochádzalo prečo. „Čo je? Stalo sa jej niečo?“ On sa na mňa pozrel ako by som trafila do čierneho.

„Hm... nie, len som sa opýtal, nechcem, aby si tu bola sama. Čau.“ Rýchlo sa otočil a odišiel. Tak toto bol vážne divný rozhovor. Určite vie niečo, čo ja nie. Ale ja som bola rada, že odišiel, lebo som si musela zobrať tabletku a zase na mňa prišla nevoľnosť.

Ráno som vstala a išla na prednášky. Na moje veľké prekvapenie som tam žiadnu z báb nestretla. Už mi to začalo pripadať divné. Nemala by som to niekde nahlásiť? Nemala som kedy sa nad tým zamýšľať, lebo sa už blížila návšteva Cullenovcov. Až dnes mi začalo dochádzať, čo som to spravila. Mala som povedať nie. Nemala som náladu sa s nimi všetkými stretnúť. Čo im mám povedať? Mám sa správať ako by sa nič nestalo? To bude najlepšie, keď si chcem získať ich dôveru. Keď som išla do izby, zastavil ma jeden chalan z prednášok. Mal špinavo blonďavé vlasy, bol vysoký a na sebe mal krátky čierny kabát.

„Ahoj, prepáč, že ťa obťažujem, ale nie si náhodou Bella Swanová?“ Len som prikývla.

„Ja som Riley,“ podal mi ruku, „ brat Rachel. Nevieš kde je? Neozvala sa už dva dni a ona voláva každý deň. Bol som aj klopať na izbe, ale nebola tam.“ Bolo to divné, že ma takto zastavil, ale chápala som ho. Čudovala som sa, že mi Rachel nepovedala, že má takého zlatého brata.

„Popravde, ani ja som ju nevidela už niekoľko dní. Aj ja som jej volala, ale nezdvíhala to.“ Bolo mi ľúto, že mu nemôžem povedať niečo iné.

„Nemohol by som ísť k tebe na izbu pozrieť sestrine veci či niečo nenechala. Viem, je to divné, ale mama doma už blázni.“ Inokedy by som povedala áno, ale teraz som mala to stretnutie s Edwardom.

„Vieš, ja musím niekde ísť, ale keď chceš, môžeš sa ísť pozrieť sám.“ Prečo som to povedala? Nechám cudzieho človeka v mojej izbe samého? Neviem prečo som mu prikývla, ale mala som nutkanie mu pomôcť. Síce nemám súrodenca, ale viem, ako sa asi cíti. Je to akoby som stratila Renée. Ona je ako moja staršia sestra.

Rileymu som dala kľúče a išla von, kde ma mal čakať Edward. Ako inak bol presný ako hodinky. Stál opretý o svoje strieborné Volvo ako v deň, keď po mňa prišiel po prvýkrát do školy. Podišla som k nemu a kývla hlavou na znak pozdravu. On mi otvoril dvere od auta a ja som nastúpila. Chvíľu sme išli bez slova, až sa Edward na mňa zmätene pozrel.

„Prečo na mňa pozeráš ako na mŕtvolu?“ Stále nič, len sa nemo pozeral na cestu a nakoniec som si povedala, že to nechám tak.

„Hm... Bella, bola si dnes s nejakým upírom?“ Tak toto som nečakala.

„Čože? Možno to tak vyzerá, ale ja tvoj druh nevyhľadávam, Edward,“ povedala som ešte dosť pokojne a videla som, že sa trochu zaškeril.

„Prepáč, ale smrdíš ako by si sa dnes stretla s upírom a to ma znepokojuje. Bella, ty o tom vážne nič nevieš?“ Nevedela som, čo mu mám na to odpovedať. Že by bol na škole ďalší upír? Tak to bolo, ako Edward povedal, znepokojujúce.

„Keby som niečo vedela, tak ti to poviem.“ To síce nebola pravda, v neho som už dávno stratila dôveru, ale to nemusel vedieť. Ale on sa pozeral dosť previnilo a kŕčovito zvieral volant.

„Deje sa niečo, o čom neviem?“ Pozrel sa na mňa začal rozprávať.

„Nie, nič sa nedeje, ale teraz mi povedz pravdu, Bella, je to veľmi dôležité.“ Významne sa na mňa pozrel. „Koho presne si dnes stretla? Teda, skôr koho z nich si sa dotkla.“ Viem, že keď o tom takto hovorí, bude to niečo dôležité, alebo si zo mňa robí srandu.

„Ja neviem, nevediem si denníček s menami ľudí, ktorých sa dotýkam.“ Chcela som sa zasmiať svojmu vtipu, ale Edward na mňa pozrel s vážnou tvárou. „Myslím, že s nikým. Neobjímam sa s ľuďmi, keď ich stretnem,“ povedala som mu pravdu, aj keď to bolo ťažké, ale potom mi napadlo, že som si niekým podala ruku.

„Teda, vlastne som si dnes podala ruku s Rileym, bratom Rachel. Niekoľko dní sa neobjavila a doma si o ňu robia starosti.“ Edwardovi sčerneli oči a ešte viac zvieral volant.

„Bella, Rachel nemala brata.“

„Tak o tomto vieš odkiaľ, vôbec si ju nepoznal,“ opýtala som sa ho s nervozitou v hlase.

„Musím ti povedať pravdu. Ona je mŕtva, Bella. Zabila ju Victoria a ten, čo sa s tebou stretol, bol asi jeden z jej kumpánov.“ Ani som si nevšimla a ústa som mala dokorán otvorené. On mi akože nič nepovie? Až potom mi došlo, že ja som ho vlastne nechala samého v mojej izbe. Ešte dosť šokovaná som sa to chystala povedať nahlas.

„Edward, ja som ho nechala v mojej izbe, aby zobral z izby veci, čo patrili Rachel.“ Zrazu prudko zastalo auto a keby som nemala pás, je po mne.

„Bella, prepáč, si v poriadku?“ Rýchlo som prikývla, ale on ma aj tak skontroloval. Edward sa oprel o sedadlo pozeral na prázdnu cestu.

„Tak a je to jasné, odteraz budeš bývať s nami.“

4. kapitola - 6. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 5. kapitola: