Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 4. kapitola

17.01.2012 (20:15) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 3230×

Edward:

„Alice, nie!“ Nemohol som uveriť tomu, čo práve videla moja sestra. Prečo práve teraz? Všetko vychádzalo tak dobre.

„Edward, nie je to sto percentné, môže sa ešte rozhodnúť inak.“ Alice sa ma snažila upokojiť, ale nepomáhalo to.

„Je to jasné! Victoria prišla sem, aby zabila Bellu.“ Stále som nemohol uveriť ako to znelo z mojich úst.

„Ako sme len mohli dôverovať vlkolakom, že ju zabijú,“ kričal som na moju rodinu. Nevedel som prečo, oni za to nemohli, ale ja som bol strašne rozčúlený.

„Alice, je Bella v poriadku?“ spýtal som sa svojej sestry už trocha pokojnejšie.

„Doteraz bola, ale už ju nevidím.“ To mi stačilo. Vedel som, že musím ísť na schôdzku s Bellou. Trocha ma to potešilo, ale hneď som to potlačil. Na tejto situácii nebolo nič potešujúce. Odteraz s ňou budem musieť byť každú minútu a čo bude najťažšie, budem sa s ňou musieť nejako, po tom všetkom, skamarátiť. Pozrel som sa na moju rodinu a vyrazil k autu na stretnutie s Bellou.

Jacob:

„Jacob...“ povedala Bella neveriacky.

„Áno, som to ja. Nepozeraj sa na mňa ako na ducha. Nemohol som v tom zapadákove už bez teba vydržať. Aj tak tam je dosť nuda.“ Videl som na nej ako sa teší. To ma povzbudilo, že možno odtiaľto neodídem len ako kamarát.

„Ani nevieš, ako si ma potešil. Som tu sama odkedy moja spolubývajúca chodí po zábavách. Hneď mi musíš povedať, čo sa stalo vo Forks, kým som tam nebola.“ No úprimne som nevedel, čo jej mám povedať, veď vo Forks sa niečo udeje tak raz za desaťročie.

„Bella, dobre vieš, že sa tam neudialo nič od... teda vlastne nikdy. Ale Charliemu chýbaš, mala by si mu volávať častejšie.“ Videl som na nej, že ju to trápi a to som nechcel, tak som rozhovor rýchlo zaviedol na inú tému.

„A čo nové u teba? Našla si si niekoho?“ Ani neviem prečo som sa to pýtal. Asi som dúfal, že povie nie a ja sa hneď môžem začať snažiť.

„Jacob, dobre vieš, že by som ti to povedala. Som tu ešte krátko, veľa nových ľudí som nespoznala.“ Poznal som jej na tvári, že predo mnou niečo skrýva. Nikdy nevedela klamať.

„Bella, deje sa niečo? Vieš, že mi môžeš povedať všetko,“ dobiedzal som.

„No... Jacob, neviem či by som ti to mala povedať,“ prekrúcala sa, ale ja som to mienil zistiť, tak nemala šancu.

„Deje sa niečo vážne, keď mi to nechceš povedať? Niečo s tvojou chorobou?“ Tak teraz som už začal mať strach.

„Nie, ja len... tak dobre. Jacob, ja som tu stretla Edwarda,“ povedala mi previnilo ako by spravila niečo zlé, ale ja som na ňu kvôli nemu nechcel kričať.

„Bella, to nie je tvoja vina. A...“ koktal som a nevedel čo ďalej, to najdôležitejšie som už povedal. „Nestretla si sa s ním, že nie je?“ dostal som nakoniec zo seba.

„Mala som s ním prednášku a ja som to nervovo nezvládla a odpadla som. On ma odviezol do nemocnice a naspäť, ale nič viac sa nestalo. Správal sa ku mne hnusne.“ Už som si chcel oddýchnuť, ale bohužiaľ, ona neprestala. „A ešte sa s ním mám dnes stretnúť, aby sme sa porozprávali čo ďalej.“ Bella si všimla, ako ma to naštvalo. Nechápem ako to robí? Správa sa k nej hnusne a ona s ním ide ešte na rande?

„Pochop ma, Jacob, budeme sa tu stretávať každý deň, musíme si pohovoriť.“ Mne prebehla hlavou jediná otázka.

„Kedy?“ Bellu to zaskočilo, ale odpovedala.

„Za pol hodinu. Prečo?“ Nevedel som či mi to dovolí, ale musel som to skúsiť a byť rozhodný. „Ty tam nepôjdeš. Ja sa s ním porozprávam a uvidíš, že odíde. Pri najmenšom ti dá pokoj,“ hovoril som pokojným hlasom, čo Bella nemienila.

„Čo ti šibe? Nemôžeš tam ísť, veď sa zabijete!“ Vedel som, že keď chcem aby mi to dovolila tak jej musím povedať to čo chce počuť.

„Nie, ja iba poviem, aby ťa nechal na pokoji a ty si odpustíš trápne stretnutie. Bella, prosím. Robím to pre tvoje dobro.“ Pozerala sa na mňa ako na idiota, ale ja som chcel tej pijavici ukázať, že on sa práva na jej lásku vzdal vtedy, keď ju opustil.

„Dobre, Jacob, ale nerob nič nerozvážne.“ Vážne som chcel, aby bola spokojná a keď možno malou nehodou Edward zomrie, budeme môcť byť konečne šťastní. „Neboj, chcem sa s ním len porozprávať,“ dodal som.

Bella mi povedala kde je park a ja som sa vybral tým smerom. Nebolo to tak ďaleko, ale ja som si tú cestu vychutnával. Keď som bol blízko, zastal som a neveriacky pozeral na tú pijavicu. Stál tam s kyticou ruží a každé dievča sa za ním obzeralo, ale mne to pripadalo vtipné. Čo si myslel, že Bella sem príde on jej dá kvety a budú žiť šťastne až so smrti? Teda až do tej Bellinej, ale to on nevedel, tak som si musel dávať pozor na myšlienky.

Keď som kráčal bližšie, jeho smradľavý pach sa zosilňoval. On pokrčil nosom a asi mu to začalo dochádzať. Namyslene sa otočil a ticho zavrčal.

„Čo tu robíš?“ povedal a nechal na sebe poznať, že je naštvaný.

„Poslala ma sem Bella, aby si jej dal konečne pokoj.“ Prisahal by som, že keby nebol upír, tak mu vidím nabiehať žilu na čele.

„Ona ťa sem neposlala, nerob zo mňa idiota. Zmizni, ty psisko.“ Vážne som sem nemal chodiť, lebo sa pred všetkými premením.

„Hej, ja neodídem tak skoro tak, to si píš. Ostanem tu ešte pekne dlho. Ty nechaj Bellu na pokoji! Ani nevieš, aká bola zdrvená, keď si odišiel.“ Pre autenticitu som si ju predstavil vtedy, keď sme ju našli v lese. Zmučene sa na mňa pozrel a ja som vedel, že je to to, čo som chcel dosiahnuť.

„Nepamätáš si, čo si jej povedal? Že to bude ako by si neexistoval, no ja ťa vidím až príliš dobre. Zmizni a už sa nikdy nevracaj. Belle to nerobí dobre na jej stav,“ nakričal som to naňho a chcel som odísť, ale on si všimol to, čo mi pri tom kriku nenapadlo.

„V jej stave? Jacob, ako to myslíš? Povedz mi to! Čo je s Bellou?!“ To myslí vážne?

„To, čo som chcel, som ti povedal, tak odíď!“ Otočil som sa nemohol som si nevšimnúť ako ho to ranilo. Som zlý človek, keď ma to potešilo? Nie, veď on je pijavica. A k tomu on sa tešil, keď som trpel ja. Len mu to patrí.

Otočil som sa a musím povedať - na to, ako veľmi ho nenávidím, aj mne ho bolo ľúto. Stál tam ako obarený s ružami v ruke. Zatriasol som hlavou a išiel za Bellou. Otvoril som dvere a hneď na mňa vybehla.

„Ako to dopadlo? Si v poriadku? A Edward?“ Naštvalo ma, že potom všetkom chce vedieť, či sa mu niečo nestalo, ale povzniesol som sa cez to. Veď som dosiahol to, čo som chcel.

„Neboj, nič sa nestalo, možno sme trochu kričali, ale podľa mňa ťa nechá na pokoji.“ Čakal som, že sa poteší, poďakuje mi alebo čokoľvek, ale mne skôr pripadala nešťastná.

„Bells, už ho neuvidíš. Na to dohliadnem osobne.“ Myslel som, že práve to chcela počuť, ale mýlil som sa. Dobre som ju poznal a vedel som, čo ju trápi. „Ty si s ním znova chcela chodiť, že?“ povedal som na môj údiv úplne pokojne až chápajúco.

„Nie, ja len... chcela som... Nechaj to tak.“ Nešlo mi to do hlavy. Čo teda chcela? Chvíľu som sa na ňu nemo pozeral, ale potom mi to do seba začalo zapadať.

„Nie! Bella, to nemôžeš urobiť. Veď to je horšie ako smrť! Ty si vážne chcela, aby ťa...“ Nemohol som ďalej nič povedať, bolo mi zle, keď som si ju predstavil ako upírku.

„Jacob, pochop, topiaci sa chytá každej slamky. Najprv som bola naštvaná, že som ho tu stretla, ale potom mi došlo, že keby som ho možno zviedla, tak ma premení a ja možno nezomriem. Ale nemusíš sa strachovať, on ma už nemiluje tak ako ani ja jeho.“

Nevedel som si Bellu predstaviť ako niekoho „zvádza“, ale videl som, že v nej na okamih svitla nádej a tiež som vedel, že ju Edward neprestal milovať. Aj keď neviem, prečo sa tak správal.

„Bells, on ťa neprestal milovať. Keď to tak chceš, môžeš to ešte získať, ale so mnou už nepočítaj.“ Postavil som sa, otvoril dvere a odišiel rozhodnutý, že už ju nikdy neuvidím.

3.kapitola - 5.kapitola

Chcem poprosiť komentáre, keďže ich je stále menej. Stačí aj smajlík, chcem vedieť, či sa vám páči, kam sa uberá dej. :) Ďakujem.

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 4. kapitola: