Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dieťa si nedám! - 11. kapitola

15.11.2010 (22:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 7242×

Kapitola 11.

Milujem ťa Nessy, milujem ťa Edward... Zrazu som na hrudi ucítila úder. Niekto, alebo niečo ma odstrčilo na stranu. Spadla som do trávy a až po lakte som sa zaborila do rozmočenej zeme. Ozval sa príšerný zvuk trhania a praskania. Bol to zvuk, ako keď do seba narazí betón a železo. Otočila som sa za rachotom a zodvihla sa na lakťoch. Nestíhala som sledovať rýchle pohyby. Vlk a človek, skôr upír, v obrovskej rýchlosti, narážali jeden na druhého. Edward stál v sekunde pri mne a pomáhal mi na nohy. Bez slova som civela na dve zápasiace bytosti. Znova sa ozval nepríjemný trhavý zvuk a na zemi pristála ruka. Zmätene som sa pozrela na Edwarda. Podal mi Ness a ochraniteľsky sa postavil pred nás. Vtedy sa ozvala ďalšia silná rana a mne známe praskanie kostí. Vlka odhodilo pár desiatok metrov od nás. Bolestivo zaskučal. Postavil sa na tri laby a zvažoval, čo robiť ďalej. Bol sám a jeho svorka ho v tom nechala. Vedela som, že je to Sam. Nakoniec sa otočil k lesu a zmizol v húštine. Môj pohľad bol stále uprený na ruku na zemi. Netušila som komu patrí. Kto sa mohol postaviť medzi mňa a smrť? Možno Jasper, Carlisle alebo Esme. Edward sa ku mne otočil. Chytil ma za rameno, druhou rukou pridržal Ness a jemne mnou zatriasol.

„Si v poriadku?“ povedal vydesene.

„Ja áno, ale...“ Nespúšťala som pohľad z ruky na zemi. Edward sa zohol a zodvihol ju. Na to sa spoza našich chrbtov vyrútil Emmett. Keď zbadal tú ruku, zmätene sa poobzeral. Jeho pohľad sa zastavil na kraji lesa. S úľavou si vydýchol a hneď na to sa hurónsky rozrehotal.

„No, zlatko, šaty na ramienka si toto leto neužiješ.“ Vzal Edwardovi ruku a vykročil k lesu. Z húštiny vystúpila Rose bez ľavej ruky. Na jej tvári sa zrkadlila bolestná grimasa. Emmett ju pobozkal a chlácholivo si ju privinul k hrudi. Rose sa spoza jeho ramena vyplašene dívala na mňa a Nessy. Edward sklopil oči a ticho povedal:

„Áno, obe sú v poriadku.“ Ja som stále nebola schopná slova. Nebyť Rose, som mŕtva. Edward urobil pár krokov smerom k Emmettovi. Rose vydesene ustúpila dozadu, medzi stromy.

„Čím skôr ti ju musí Carlisle dať naspäť. Prídeme za vami,“ povedal smerom k Rose a bolo to prvýkrát po pár týždňoch, čo k nej prehovoril. Emmett a Rose zmizli v lese.

Edward ma vzal do náručia a špinavú od blata, s dcérou v náručí nás niesol domov. Nessy vzlykala. Chlácholivo som si ju tisla k hrudi a pohmkávala som jej uspávanku. Po pár sto metroch sa z húštiny vyrútil ďalší vlk. Ľaknutím som zapišťala. Nessy sa zľakla, no potom ako spoznala svojho Jacoba, začala naťahovať ručičky k nemu. Jacob vydesene zaskučal a zaboril ňufák najprv do deky, kde bola malá a potom mne do boku.

„Sú v pohode.“ Odstrčil ho Edward nahnevane. Jacob však stále dokola oňuchával Nessy. Po chvíli sa uvoľnil a jeho veľké telo sa otriaslo.

„Zasiahla Rose. Nemôžeš Sama lepšie strážiť?“ zasyčal Edward. Odpoveďou mu bolo zavrčanie. Podľa toho, ako sa môj manžel zatváril, ho najskôr Jacob počastoval nejakou nadávkou.

„Je tvrdohlavá. Nedala sa presvedčiť. Chcela teplú krv,“ povedal Edward na vysvetlenie. Jacob nesúhlasne zavrtel hlavou a zavrčal na mňa. Nessy to samozrejme dobre pobavilo. Jacob kýval svojou obrovskou hlavou. Potom vbehol do lesa. Nechápavo som za ním pozerala. Keď sme dorazili domou, Renesmee som podala Esme a zrútila sa do pohovky.

„Ste v poriadku?“ obávala sa Esme.

„My áno, ale Rose...“ Zaplakala som.

„Rose bude v poriadku. Bude mať malú sexi jazvu,“ povedal Emmett, keď schádzal zo schodov. Hneď za ním zišla Rose. Stále bola chrbtom pritisnutá k stene, akoby sa bála, že na ňu Edward vybehne. Prešmykla sa poza Emmettov chrbát a vyzeralo to tak, že chce vybehnúť von. Edward jej bleskovo skočil do cesty. Rose sa nahrbila, akoby čakala ranu a Emm sa naopak nervózne napriamil.

„Edward!“ zvreskla som.

Edward rýchlym pohyboch chňapol po Rose a hneď ju drvil v bratskom objatí. Najprv Rose prekvapene stála, ako handrová bábika a keď jej došlo, že nebezpečenstvo nehrozí, podlomili sa jej kolená a hlasno sa rozvzlykala. Emmett do mňa s úsmevom strčil.

„Ďakujem, Rose,“ šepol jej Edward. Rose sa dojato dívala a nebola schopná slova.

„Neveril som, že sa môžeš zmeniť. Mýlil som sa.“ Edward odstúpil a sadol si na pohovku ku mne. Premeral si ma a znova sa otočil k Rose.

„Nemusela si ju tak ufúľať,“ štekol po nej na dôvažok. Všetci sa rozosmiali. Ešte aj Jacob, ktorý práve vošiel do izby.

„V garáži máš srnu,“ povedal Jacob a oprel sa o stenu k Rose, ktorá okamžite pokrčila nos. Jacob sa na ňu pohŕdavo pozrel.

„Hlavne, že ty voniaš fialkami,“ štekol. Rose sa zatvárila kyslo a zavrčala.

„Skvelé. Nessy nemá ani pár mesiacov a už môže mať domáce zvieratko.“ S Jacobom si vymenili ešte pár nenávistných pohľadov. Postavila som sa a vzala si Nessy.

„Idem sa umyť, keď som už taká ufúľaná a potom je na rade Nessy. Pomôžeš mi Rose?“ Rose sa zatvárila, akoby dostala darček. Pozrela ešte na Edwarda a ten len spokojne prikývol. Vyšla som po schodoch a Rose mi bola v pätách. Vzala si Renesmee do náručia. Ja som si vytiahla veci na sprchovanie. Keď som sa pozrela na Rose, sedela na posteli a nežne bozkávala Ness. Malinkej sa každá pozornosť páčila a tak sa smiala a smiala. Rose jej chýbala a často mi ukazovala jej tvár. Chvíľu som ju sledovala. S Rose sme sa o tom, čo sa stalo, nerozprávala. Spozornela. Všimla si môj skúmavý pohľad.

„Bella. Mne je to všetko tak ľúto. Viem, že mi to nezabudneš. Budem tá najlepšia sestra na svete a najlepšia teta pre Ness. Posnažím sa. Urobím všetko preto, aby som si získala dôveru rodiny. Až vďaka Edwardovi a tebe som si uvedomila, prečo som bola tak nešťastná. Nemusím mať vlastné dieťa, aby som mohla milovať. Obviňovala som všetkých naokolo a nehľadala som chybu v sebe. Jediná chyba však bola v mojom srdci. Človek mi musel ukázať, že láska a šťastie je v šľachetnosti, oddanosti a schopnosti odpúšťať,“ povedala Rose a mne sa rozliali po lícach slzy. Postavila sa a váhavým pohybom sa dotkla mojej ruky.

„Naozaj si sa zmenila,“ šepla som. Rose sa len usmiala a posadila sa naspäť na posteľ.

Po sprche som Ness nakŕmila. Rose s Emmettom sa už hlučne venovali jeden druhému. Edward prešiel pomaly k posteli a obe nás pobozkal. Usmiala som sa a chytila ho za ruku.

„Ďakujem, že ste sa zmierili,“ šepla som.

„Nebolo inej cesty. Rose sa naozaj zmenila. Bála sa o teba, nie o Nessy. Bolo to úprimné. Ona nás sledovala. Dnes by za teba dala život. Konečne pochopila, čo vedia všetci od začiatku. Si členom rodiny.“ Edward sa usmial a spokojne si ku mne sadol.

„S vlkmi bude ešte problém. Budeme sa im vyhýbať, ako prikázal Jacob. Ešte raz prehovorí so Samom. Carlisle mu volal a dohodli sa na stretnutí. Túto situáciu je nutné riešiť. Súdržnosť svorky sa naštrbila a Sam si nemôže dovoliť o niekoho prísť. Z Nessy nie je problém. Stala sa chránencom svorky vďaka Jacobovi. Teba budú musieť trpieť ako nás. Už ťa vlastne zaradili k nám pijaviciam.“ Odmlčal sa.

„Ako je na tom Sam?“ opýtala som sa trochu váhavo. Edward sa pousmial.

„Rose má aj v jednej ruke viac sily, než ktokoľvek iný. Polámala mu rebrá na jednej strane, keď ho pritisla o strom. Carlisle dal Emily pár rád, ako ho ošetriť. Bude dobrý.“ Pohladil Renesmee.

„Mali by sme si užiť našu dcéru, keď rastie tak rýchlo. Tiež si musíme užiť jeden druhého. Naozaj sme mali málo času.“ Edward sa odmlčal a uprene hľadel na Nessy. Jeho oči ma zaskočili. Boli úplne čierne. Nechápavo som skĺzla pohľadom na Renesmee. Vtedy som si všimla, že Edward nehypnotizuje naše dieťa, ale moju rozopnutú košeľu.

„Renesmee...“ zaskučala som. Edward mi ju opatrne vzal a zmizol za dverami. Keď sa vrátil preletel izbou a uväznil ma pod sebou.

„Komu si ju dal?“ zašepkala som medzi bozky.

„Ujovi Emmetovi a tete Rose,“ odpovedal Edward rovnako ticho a uškrnul sa.

„Mala si vidieť Emmeta. Musí si uvedomiť, že nechránený sex vedie k deťom. U niekoho...“ pošepol.

„O tom sa musím porozprávať s Carlislom,“ povedala som, keď som sa perami kĺzala po Edwardovom krku.

„O sexe?“ Edward sa rozosmial. Zakrútila som hlavou a dlho Edwarda pobozkala.

„O deťoch.“ Ujasnila som.

„O deťoch? Máme len jedno, pokiaľ viem.“ Uškrnul sa Edward a bozkával mi krk.

„Zatiaľ len jedno,“ šepla som. Edward sa zasekol a vyjavene sa na mňa pozrel.

„Ty by si chcela ešte jedno dieťa?“ opýtal sa váhavo.

„Ty nie?“ Vrátila som mu smeč.

„Áno. Samozrejme. Ja len, či je to možné.“ Dostal zo seba trocha rozpačito.

„Mám nápad. Budeme to skúšať, pracovať na tom a uvidíme.“

„Na to ma nemusíš dlho prehovárať.“ Usmial sa na mňa. Edward sa zamyslene poobzeral po izbe.

„Budeme si musieť vyriešiť aj otázku bývania. S dvoma deťmi tu nemôžeme zostať.“ Edward ma pobozkal na pery. Vtom sa rozleteli dvere na izbe.

„Vy budete mať ďalšie dieťa!?“ Alice stála vo dverách a vyzerala ako boh pomsty. Nekompromisne hľadela na Edwarda a dupkala si mohou. Edward sucho prehltol a vytiahol ruku z pod mojej košele.

„Alica, vypadni, inak ťa vynesiem v zuboch!“ štekol nervózne. Obaja sme sa posadili na posteli.

„Odpovedzte. Máme právo vedieť to.“ Alica nervózne syčala. Edward pokrútil hlavou a začal sa rozčarovane škľabiť.

„Ukľudni sa. Len sa rozprávame a plánujeme. Tu nemá nikto súkromie. Na čase zmeniť bývanie,“ povedal Edward nevzrušene.

„Pravdu. Chcem počuť pravdu. Bella?“ Urobila krok k nám. Ja som sa postavila a zaprela sa Alici do hrude. Vytlačila som ju na chodbu a zavrela jej dvere pred nosom. Otočila som sa k Edwardovi a oprela sa o dvere. Edward kýval hlavou nad svojou sestrou. Hrýzla som si peru a pozorovala svojho manžela. Edward spozornel.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa váhavo.

„No vieš. Ja sa len bojím, ako zareaguješ. Dosť zle znášaš novinky.“ Usmiala som sa. Edward na mňa nechápavo vyvaľoval oči.

„Edward. Snažím sa ti naznačiť, že...“ Nechala som vetu schválne otvorenú a dúfala, že mu to docvakne. Edward sa zosunul na okraj postele a s otvorenými ústami kýval  hlavou.

„Edward. Som tehotná.“

10. kapitola - zhrnutie - 12. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dieťa si nedám! - 11. kapitola: