Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dieťa si nedám! - 10. kapitola

13.11.2010 (09:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 6960×

Jacob:

Sam sedel pred domom vo veľkom prútenom kresle. Keď ma zbadal, napriamil sa. Nakrčil nos a znechutene si odkašľal.

„Smrdíš, Jacob,“ štekol.

„Viem. Bol som u Cullenových. Chcel som vidieť Bellu,“ povedal som a snažil sa vyzerať nevzrušene. Sam sa usadil hlbšie do kresla.

„A čo? Je z nej pijavica?“ štekol nevrlo.

„Nie. Teda nie úplne, vlastne...“ koktal som. Chcel som poskladať súvislú, rozumnú vetu. Nedarilo sa mi to. Sadol som si k Samovi.

„Bella porodila dieťa.“ Čakal som na Samovu reakciu. Sam len znechutene zavrčal. Hneď mi došlo, že už o Renesmee vie. Zvažoval som slová.

„Dieťa je poloupír. Bella sa tiež zmenila. Ona...“

„Ja viem! Dozvedel som sa dosť, keď si bol vo vlčej podobe. Chcem vedieť jedno. Ako je pre nás nebezpečná?“ Zahľadel sa na mňa.

„Ja som sa otisol. Nemôžeš jej ublížiť.“ Nervózne som sa postavil.

„Ja sa nepýtam na decko, ale na jej matku,“ štekol Sam. Vzal mi dych. On považuje Bellu za nebezpečnú? Uškrnul som sa.

„Bella je viac človekom. Nie je nebezpečná.“ Uistil som ho.

„Dobre, ale ak mi klameš! Nebudem brať ohľady. Zmluva znie jasne. Som alfa a musím dodržiavať to, čo zmluva chráni.“ Sam bol rázny a mne nezostávalo nič iné, než prikývnuť. Sam nebol z tejto situácie nadšený. Chápal som ho. Bratríčkovať sa s upírmi je proti našej podstate. To, čo sa stalo mne, je zvláštne aj na nás. Moja náklonnosť k Belle a teraz k jej dcére. Život je zvláštny. Je nádherný aj krutý zároveň. Svorka už pre môj vzťah k Belle prehrýzla naozaj veľa. Nikto mi to nikdy nevyčítal. Šiel som pomaly domov. Vysvetľovať niečo Billym bolo zbytočné. Keď zbadal moju tvár, pousmial sa.

Celú noc som myslel len na tváričku mojej Renesmee. Potom som sa musel zasmiať na Edwardovej tvári, keď som mu ubzikol za našu hranicu. Renesmee je teraz môj svet. Je moje prekliatie i dar. Renesmee, tak nádherná. Nutkavá túžba vidieť ju ma zožierala. Ak by to bolo na mne, nepohol by som sa od nej ani na krok. Nevadí mi ani ten pach u tých pijavíc. Dúfam, že to Bella pochopí. Nie je nič úžasnejšie, než to, čo sa stalo. Milujem Bellu a ako vďaku za moju oddanosť mi dala Nessie. Znelo to šialene, ale bola to pravda. Svet pre mňa prestal existovať. Ja som nebol dôležitý. Nič nebolo dôležitejšie než moja Renesmee. To dieťa sa stalo mojím životom.

Na druhý deň som s malou dušičkou vytočil číslo ku Cullenovcom. Našťastie to zodvihla Bella. V jej hlase bola počuť zlosť. Premáhala sa, keď so mnou hovorila, no aj tak nakoniec súhlasila s mojou návštevou. Hneď na druhý deň som mohol vidieť tú malinkú potvorku. Bola krásna po matke. Bella mi ju odmietala dať do náručia, no mne stačila jej blízkosť. Okolo domu sa stále potĺkala tá blondínka a mňa totálne znervózňovala. Najradšej by som ju roztrhal. Bella mi nezabudla pripomenúť, ako sa Edward hnevá na celú túto situáciu. Počas mojich návštev sa držal stranou. Bella pre to musela mať peklo. Každé tri minúty ma prišiel skontrolovať. Stále to sprevádzalo zlostné vrčanie a potom Bellin nahnevaný pohľad. Po vyše týždni mi ju Bella dala prvýkrát do náručia. Bál som sa jej dotknúť. Jej sladká, hebká tvárička bola olemovaná bronzovými kučierkami. Tmavo hnedé očká upierala do mojej tváre. Natiahla rúčky a dotkla sa pokožky môjho líca. Jej koža bola chladnejšia než pokožka človeka. Jej srdce bilo pomalšie a tichšie. Za jemnými ružovými perami ukrývala bielučké perličky. Jej obľúbenou činnosťou bola hra, ako pohrýzť Jacoba. Jedno moje šťastie bolo, že nie je jedovatá. Jediným dotykom mi v skratke ukázala, čo sa dialo, keď som tu nebol. Väčšinou začala vždy tvárou svojho otca, keď konečne odchádzam. Renesmee bola inteligentná. Rozumela všetkému, čo sa okolo nej dialo. Najťažšie boli pre nás oboch moje odchody.

Prešiel už ďalší týždeň. Ako takmer každý deň som sa chystal za Renesmee. Nessie rástla rýchlo a cítil som, že rovnakú náklonnosť, akú prechovávam ja k nej, cíti tento anjel ku mne. Nebolo pochýb a musel to priznať aj Edward. Obliekol som si najlepšie handry a šiel pomalým krokom k rapidke. V lese sa ozvalo zaskučanie. Najprv som si pomyslel, že Seth s ostatnými len vyvádzajú, no potom sa skučanie premenilo na vytie. Započúval som sa a bolo mi všetko jasné. Rýchlo som sa rozbehol k lesu a zmenil sa na vlka. Moje šaty sa roztrhali na franforce. Okamžite som prehľadával mysle svojej svorky. Seth mi poskytol rýchly prehľad o tom, čo sa stalo. Sam ide po Belle. Ten hlupák Edward ju vzal na lov. Bože, len to nie! Majú aj Renesmee. Uháňal som, čo mi sily stačili. V mysli som presviedčal Sama, že robí hlúposť, že Bella nie je nebezpečná. Jeho myseľ sa však nepriedušne zomkla. Obviňoval ma z klamstva. Neveril mi. Bella loví a preto je nebezpečná. Sam bol presvedčený, že robí správnu vec. Nechce ublížiť Nessie, no Bella to má zrátané. Príšerne som sa bál o obe. Dúfal som, že to Edward zvládne, kým dorazím. Ostatní členovia svorky sa k Samovi nepridali. Nechceli si voliť medzi mnou a Samom. Zostávali v pozadí. Ich zmetené myšlienky a neistota, ktorú cítili, ma totálne vykoľajovala. Dnes sa budem musieť postaviť proti Samovi. Za toto ma vylúčia zo svorky. Nemám na výber. Musím brániť to, čo milujem. Aj keď vlastne milujem dve poloupírky.

Bella:

Musela som na Edwarda tlačiť, aby nás vzal von. Chcela som do lesa. Chcela som voľne dýchať a loviť. Túžila som sa to naučiť. Mačkovitú šelmu určite nezvládnem, ale takú srnu... Piť studenú krv z termosky mi liezlo na nervy. Ani Renesmee nechutila. To moje chúďa nikdy neochutnalo čerstvú, teplú krv. Dobiedzala som do Edwarda dennodenne. Môj manžel bol neoblomný. Až keď som začala apelovať na Nessie, vzal nás Edward so sebou. Nešli sme ďaleko. Ostražito sa obzeral. Zastali sme na lúke a ja som sa zhlboka nadýchla. Edward ma sledoval. Inštinkt je inštinkt. Znova som sa nadýchla a podala mu Renesmee. Nič mi nemusel vysvetľovať a nič ma nemusel učiť. Šlo to samo. Bolo to prirodzené. Prudko som vyrazila dopredu. Na kraji lúky sa pásli dve srny. Nebol problém jednu chytiť, no potom prišla tá ťažšia časť. To stvorenie na mňa uprelo čokoládové oči a moje inštinkty šli stranou. Netušila som, že srna vie plakať. Edward len pokrútil hlavou a posmieval sa mi. Nahnevane som sa naň zadívala a našej dcére to pripadalo smiešne. Natiahla ku mne rúčku. Pritlačila som si ju k tvári. Naozaj som vyzerala smiešne. Edward mi vrátil Nessie a usúdil, že ak nechceme ísť domov hladné, musí loviť on. Bol dosť nervózny. Poznala som jeho výraz, keď mu niečo nie je po vôli. Ustúpila som preto s Renesmee dozadu. Vedela som, že to nabudúce zvládnem, ale zatiaľ mám to privilégium a môžem sa nechať rozmaznávať.

„Milujem ťa,“ povedala som priestorom. Edward sa usmial a poslal nám vzdušný bozk.

Napriamil sa. Tváril sa, ako by nám išiel predviesť vrcholné číslo cirkusového predstavenia. Stál asi dvesto metrov od nás a vdychoval vôňu lesa. Zrazu spozornel a prudko sa otočil smerom k nám. Vedela som, že sa niečo deje. Jeho oči sčerneli a on sucho prehltol. Otočila som sa tým smerom a zbadala obrovského vlka, ako vyráža v cvale z okraja lúky. Pripadala som si ako v spomalenom filme. Rútil sa na mňa obrovský, sivý vlk. V papuli sa mu zaleskli obrovské tesáky. Edward urobil výpad smerom k nám. Duchaprítomne som malú Nessie pevnejšie zatiahla do prikrývky. Otočila som sa k Edwardovi a dcéru mu bez rozmýšľania hodila. Edward sa vymrštil do vzduchu a našu dcérku pevne chytil. Na moju záchranu už bolo neskoro. Najprv ku mne doľahol vánok, ktorý spôsobil pohyb obrovského vlčieho tela. Narovnala som sa a pripravila sa na bolesť. Pred očami mi prebehol celý život. Blížiaca sa smrť človeku prečistí hlavu. Nebála som sa, asi to tak malo byť. Milujem ťa Nessie, milujem ťa Edward...

9. kapitola - 11. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dieťa si nedám! - 10. kapitola: