Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bloody Angel - 4. kapitola

24.03.2010 (08:45) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1657×

4. kapitola

Bol už večer, keď som sa vracala z La Push domov. S Jackom sme pozerali film o upíroch a rozprávali sme sa o Cullenovcoch. Po celí ten čas som ale cítila, akoby ma niekto sledoval. Rozhodne sme s Jackom neboli sami. Ale vždy, keď som sa obzrela, nikoho som za sebou nevidela. Je to čudné.

Polovica svorky išla strážiť hranice. S Cullenovcami  majú dohodu, že vlkolaci nepôjdu do Forks, okrem Jacka, a upíry za to nesmú uhryznúť človeka. Pochybujem, že im táto dohoda vydrží. Aj keď, raz ju už splnili tak, že ju neporušili. No, nechám sa prekvapiť.

Prešla som poslednú zákrutu k domu a naskytol sa mi zvláštny pohľad. Pri starej drevenej chatke, ktorá sa strácala v tme, stál asi devätnásťročný chlapec s čiernou pleťou, veľkými čokoládovými očami a čiernymi kratučkými vlasmi. Bol oblečený do tmavých riflí, čierneho trička a čiernej koženej bundy. To by ale nebolo nič zvláštne. Mohol to byť nejaký turista, ktorý zablúdil, keďže ja som bývala hlboko v lese. Zvláštne na ňom boli jeho anjelske krídla, ktoré mu vyčíňali z chrbta. Mali zvláštnu šedočiernu farbu a vyžarovali letmé biele svetlo, ktoré sa lámalo v tme.

Našli ma. Jasné, to sa dalo čakať. Ale, nevadí. Život ako človek som si užila a hlavne ten posledný deň. Nech sa stane čo sa má stať. Ak mám už umrieť, tak nech umriem.

Anjel tam len tak stál a pozeral sa ako parkujem tesne pri ňom. Ani sa nepohol, keď som si zložila helmu a zosadla. Čudné. Iný anjel by už dávno vytasil svoj meč a prebodol ma. No tento nie. Tento anjel bol niečím zvláštny.  Teraz, keď som stála tesne pri ňom, uvedomovala som si to ešte viac. Možno to bolo tou zvláštnou ranou, ktorú mal na krku, alebo to bolo tým teplom a pocitom bezpečia, ktoré vyžarovalo jeho telo.

„Čo tu robíš?“ opýtala som sa ho z neskrývaním záujmom.

„Nemala by si používať svoje schopnosti, keď po ťa hľadajú. Je to nebezpečné,“ vyčítal mi.

„A kto vlastne si?“

„Ja som Gabriel. Som pravá ruka Stvoriteľa. Teda bol som, kým som nezačal klásť otázky, podobne ako ty. A rovnako ako ty, kým som nezachránil jeden život a kým som neušiel a oni ma neprenasledovali. Teraz patrím medzi padlých anjelov. Teraz si aj ty jedna z nás, len o tom ešte nevieš.“

Wow. Tak toto som nečakala. Takže tento neznámi anjel ma neprišiel zabiť, on mi vlastne prišiel povedať, že patrím k nim, k padlým. No super. Dnes sa stalo toľko vecí, že už ani neviem, čo je lepšie. Či to, že k nám prišli upíry a chcú sa so mnou skamarátiť, aj keď vedia, že som s vlkolakmi,  alebo to, že Angela vie o tom, že som anjel, alebo to, že tu teraz stojí predo mnou anjel, ktorého ani nepoznám ale on vie o mne všetko.

„Ja cítim tvoje pocity a tvoje myšlienky. Chápem, že si možno prekvapená, no dôveruj mi.“ Chytil ma chladnou rukou za predlaktie. „My sa o teba postaráme, len musíš ísť so mnou skôr ako ťa nájdu. Tvoje použitie moci som zatiaľ zamaskoval, no nemôžem ťa maskovať večne. Musíš ísť so mnou.“

„Nie,“ skríkla som naňho a vytrhla som si ruku z jeho objatia. „Ja mám tu svoj domou. Nechcem neustále utekať. Nechcem žiť v tieni a báť sa, že ma každú chvíľu môžu nájsť. Ja si chcem užiť život, kým ešte môžem. Ak by som išla s tebou, nežila by som, rovnako ako som nežila ani keď som pracovala pre Stvoriteľa. Keď už ma majú nájsť, tak nech ma nájdu. Ale keď už mám umrieť, tak s pocitom, že som prežila posledný rok ako človek a že som nič nepremeškala.“

Gabriel smutne sklonil hlavu a vzdychol si. Po chvíli si zložil krídla a už predo mnou stál obyčajný človek, z ktorého nevyžarovalo žiadne svetlo, no to teplo tu neustále bolo. Aj keď som mu nemala dôverovať, verila som mu viac ako sama sebe. Cítila som, že on nie je jeden z nich. Cítila som, že on bol dobrí, on bol niečo viac.

Gabriel zdvihol hlavu a povedal: „Ako myslíš. Nebudem ťa nútiť k niečomu, čo nechceš. No nenechám ťa tu len tak. Ako sa hovorí, napospas osudu. Počkám, kým si to nerozmyslíš,“ povedal tvrdohlavo.

No tak toto som vôbec nečakala. Myslela som si, že povie niečo také, že som dobre sprostá, keď nejdem s ním a potom odletí preč. On ale nie. On ma takto musí prekvapiť. Zvláštny anjel.

„Prečo by si tu chcel ostať?“ vyjadrila som podozrenie.

„Keď som odišiel od Stvoriteľa, prisahal som, že sa postarám o každého takého ako si ty. O takého, ktorí sa vzbúri. Už predtým som takých videl. Videl som, čo sa im stalo, keď ich stvoriteľ našiel. Práve preto ťa nenechám samú.“

Vyznelo mi to, akoby sa chcel postarať o všetkých a nielen o anjelov, ktorých naháňajú. Akoby chcel ochrániť všetko živé na celom svete. Vyzeral tak mlado a tak veľmi múdro, až to bolo magické. Z neho celého vyžarovala mágia. Čarovná a dobrá. Akoby vedel všetko a zároveň hľadal odpovede na nové otázky. Bol zvláštny.

Pokrútila som hlavou a prešla som okolo neho k vchodovým dverám. On išiel za mnou. „Ako myslíš. Ale si tu na vlastnú zodpovednosť. Možno nevieš, ale v tomto meste prevládajú nesmrteľný,“ hovorila som cestou.

„Jasné, že o tom viem. A práve preto budem s tebou chodiť do školy. Práve preto, že sú tu premnožený vlkolaci a upíry.“

Zastavila som na prahu, lebo ma práve niečo napadlo. Otočila som sa k nemu. „Tak počkať. To ty si ma dne pol dňa sledoval?“

Zatváril sa previnilo. „Prepáč. Musel som. Ale dúfam, že si uvedomuješ, že je veľmi nebezpečné žiť medzi týmito dvomi druhmi. Hrozí, že sa dozvedia o anjeloch. A ty predsa vieš, že to o anjeloch je najstráženejšie tajomstvo na svete.“

Tentokrát som sa zatvárila previnilo zase ja. „No tak, to som zrovna nevedela. Dnes som ukázala svoje krídla Angele,“ povedala som potichu, vediac, že sa bude asi hnevať. „Ale pohrozila som jej, že ak to niekomu povie, tak že ju prídem zabiť,“ dodala som rýchlo a znovu som videla jej tvár plnú strachu.

„Mňa asi porazí. Ale nevadí. Jeden človek nič neznamená a najme ak sa tváril tak ako sa tváril.“ Zatvárila som sa prekvapene. „Vidím, čo si myslíš a čo cítiš. Na to nezabúdaj,“ usmial sa.

„Jasné.“ Znova ma prekvapil. Nehneval sa, ako by som predpokladala. Toto bude veľmi zvláštny anjel.

„Takže, ostaneš tu?“ opýtala som sa ho, keď už sme vošli do veľmi malej a útulnej obývačky.

„Samozrejme. Len si pôjdem v noci po nijaký veci a ostanem bývať s tebou. Ale čakaj na to, že zajtra sa ti začne tvrdý výcvik. Nemôžem predsa dopustiť, aby si zlenivela. Pozri sa na to. Už teraz sa zaobľuješ,“ žartoval.

„A nebude ti vadiť, keď budeš spať na gauči? Vieš, je tu len jedna spálňa a........,“ začervenala som sa, neschopná dokončiť vetu.

„Jasné. To je v pohode. Ja aj tak veľa toho v noci nenaspím,“ zasmial sa.

Tak, s týmto anjelom budem perfektne vychádzať. Vyzeral, že ho baví správať sa ako obyčajní človek a keď sa trochu uvoľní, vie sa aj smiať a žartovať. A zdá sa, že sa tu naskytla nová možnosť ako prežiť aspoň najbližší polrok.

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bloody Angel - 4. kapitola: