Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bloody Angel - 5. kapitola

28.03.2010 (08:30) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1705×

5. kapitola

Pohľad Edwarda:

Bola už sobota neskoro večer, ležal som na posteli a stále som nedokázal z myšlienok vyhnať to, čo som počul v piatok pri telocvični. Bella, taká krehká a milá (teda, aspoň tak vyzerala) sa vyhrážala lochneskej príšere Angele. Ale ako mohla Bells vedieť, že ona jej pokazila motorku? Alebo má  nejakú telepatickú schopnosť, podobne ako Alice? Bolo to naozaj zvláštne. A ešte aj to čo povedala:  „To ty si korisť a ja som tiger. To ty si len špina, ktorú treba zamiesť a ak by som chcela tak by som to mohla urobiť jediným pohybom ruky. Mohla by som ťa zabiť jedinou myšlienkou. Preto ti radím, nezahrávaj sa s pravou rukou diabla. A ak toto niekomu niekedy povieš, čo si videla, tak prídem a vezmem ti dušu, no nepošlem ju do raja ako by som to mala podľa správnosti urobiť. Pošlem ťa do ničoty, tam kde sa budú neustále opakovať tvoje najhoršie dni v živote. Tam, kde ťa budú strašiť zákerný duchovia a kde sa budeš utápať vo vlastnom strachu.“

Bolo to naozaj čudné. Prečo to všetko povedala? Ako to myslela, že ona je pravou rukou diabla? Že by ju mohla zabiť jediným pohybom ruky, jedinou myšlienkou? A čo malo dočerta znamenať to s tým rajom? Kto alebo čo je vlastne Bella?

Už niekoľko hodín sa snažím na to prísť. Alice robí to isté, dokonca sa snaží privolať si ďalšiu víziu o nej, no neúspešne. Nič. Akoby sa s Bellou nikdy nestretla, a to mala víziu ako bude Bells jej najlepšou kamarátkou. Je to naozaj čudné, pretože toto sa Alice nikdy nestalo.

A je tu ešte jedna čudná vec. Vôbec nepočujem Belline myšlienky. Uvedomil som si to až pri našom rozhovore pri telocvični. Proste nič. Akoby bola jej myseľ naladená na inú frekvenciu. Alebo, že by vôbec nemyslela? Že by patrila medzi tie barbie dievčatá bez mozgu?

„Nie,“ zakričal som nahlas do domu. „Ona taká nie je. Nemôže byť,“ povedal som už potichšie, no ani to nepomohlo. Do izby mi ihneď vtrhol Emmet vo vojenskom úbore. Okamžite som od ľaku vyskočil z postele. Jasné, ale čo som mohol čakať v dome plnom upírov. Že ma niekto začuje.

„Kto taký nemôže byť? Odkiaľ útočia?“ smial sa.

„Emmet, ty debil, okamžite vypadni z mojej izby!“ zakričal som naňho.

„Veď dobre, dobre. Už padám.“ Odišiel, no ešte za dverami si pomyslel: Koho idem vyplašiť teraz? Carlisle.

Znova som si ľahol na posteľ, no už som sa nemohol sústrediť na svoje myšlienky. Počul som, ako Carliesle hreší Emmeta a Em sa len smeje. Z kuchyne som zase počul ako sa Esmé rozpráva po telefóne s nejakým mužom a dohaduje sa s ním o náčrtoch nového domu. Vyrušoval ma aj zvuk televízora, v ktorom bežal nejaký zápas a ktorý pozerala Rosalie s Jasperom a Alicine vízie o nákupoch. Všetko to do mňa narážalo a ja som sa už viav nedokázal sústrediť.

O pár stotín sekúnd som sa teda rozhodol odtiaľto vypadnúť. Vyskočil som cez otvorené okno a bežal som cez temný les. Potreboval som na chvíľu vypadnúť. Asi po minúte behu mi ale do nosa udrela známa čerstvá vôňa. Bellina vôňa. Zvláštne. Čo robí tak neskoro v noci ešte vonku? Stalo sa jej niečo? Bez váhania som sa radšej vybral za ňou, dúfajúc, že je v poriadku.

Približne po kilometri som začul rýchlo bijúce srdce. Už som aj uvidel Bellu. Bežala veľmi rýchlo, to temnom lese, bez ohľadu na to, že všade okolo nej boli rôzne vyčnievajúce konáre, na ktorých by sa mohla zraniť, no vždy sa dokázala nejakým zázračným spôsobom v poslednej chvíli uhnúť.

„Čo tu robíš, tak neskoro v noci, Bella?“ možno, že som ju nemal osloviť a mal som ju nechať, nech si beží ďalej, no moja zvedavosť bola väčšia.

Bella zarazene zastala a rýchlo sa obrátila. Na jej tvári som videl strach. Čoho sa bála? Nebodaj mňa? Určite nie, pretože keď našla moju tvár v mesačnom svetle, vydýchla si a pristúpila ku mne bližšie.  Jej tvár vyzerala ešte nádhernejšie ako včera poobede.

„A ty, Edward?“ opýtala sa s neskrývaným záujmom.

„Nič. Bol som len na prechádzke. Ale, ja som sa pýtal prvý,“ usmial som sa.

„Nemohla som spať, tak som sa potrebovala na chvíľu ísť prevetrať.“

Očividne mi klamala. Po celý čas ako hovorila, rukami si napravovala svoje nádherné vlasy. Prečo mi klame? Skúsil som, či nebudem počuť jej myšlienky, no stále tam nič nebolo. Dočerta. Ale dobre. Keď chce hrať túto hru klamstva, tak dobre.

„Aha, ja som vlastne tiež nemohol zaspať.“ Potichu sa zasmiala. Čudné. „Neustále som musel myslieť na niečo, čo som včera počul pri telocvični.“ Teraz zvážnela a doslova skamenela, akoby mala nejaké tajomstvo, ktoré nikto nesmie vedieť a ja som naň teraz prišiel.

„A čo také si počul?“ snažila sa zakryť svoj strach. Čoho sa bála tentokrát?

„Vlastne, dokopy nič. Len nejaký krik a potom som videl ako si odtiaľ vyšla a za chvíľu vyšla aj vystrašená Angela. Inak, nič podstatné.“

Pozrela na mňa, akoby vedela, že klamem. Pár sekúnd ma prevŕtavala pohľadom a potom sa usmiala. Bol to ale falošný úsmev.

„Dobre, tak ak by ti to nevadilo, išla by som teraz späť domov. Je neskoro a mne začína byť zima. Dobrú noc, Edward.“

Otočila sa a ja som ju už chcel zastaviť a povedať jej, že ju odprevadím, no potom som si to náhle rozmyslel a zaželal som jej len dobrú noc. Bells sa otočila a bežala ďalej lesom. Ja som počkal niekoľko sekúnd a potom som sa vybral potichu za ňou. Bola ďalej než by som predpokladal, no keď som ju už konečne nečujne dostihol, zistil som, že nádherná Bella nemôže byť obyčajným človekom. Bežala rovnako rýchlo ako ja. Miestami som mal dokonca aj problémy udržať s ňou krok. Asi po pätnástich minútach sa ale konečne zastavila a ja som si mohol vydýchnuť. Toto bolo prvýkrát, čo som stretol niekoho rýchlejšieho než som ja. Ale Bella predsa nie je žiadny upír. Čo teda je?

Bella sa zastavila na malej lúčke na ktorej stála malá napoly rozpadnutá chatka. Ja som tiež zastavil a schoval som sa za neďaleký strom. Vedľa chatky stál nejaký chlapec. Mohol mať tak devätnásť. Mal čiernu pleť, veľké čokoládové oči a čierne krátke vlasy. Bol oblečený do tmavých riflí, čierneho trička a čiernej koženej bundy. Keď uvidel Bellu, usmial sa a povedal:

„Polhodina. Je to príliš veľa na tridsať kilometrov. Zajtra si to dáš ešte raz.“

„Bolo by to aj menej, Gabriel, kebyže nestretnem upíra s nášho Cullenovic klanu. Stretla som Edward a hovoril niečo také, že nemohol zaspať. Cha. Klamár.“

To čo povedala ma dostalo. Takže ona vie, že som upír? Ale prečo nič nepovedala skôr? Jasné, ja viem, že sme sa zoznámili len včera, ale povedať nám to mohla. A odkiaľ to vlastne vie? Kto jej to povedal? Bol to ten Gabriel? A musela ma hneď označiť za klamára? Dobre, klamal som ale veď to ona nepovedala, že pozná upírov. A čo je vlastne zač?

„Tak fajn. Radšej už do lesa dnes behať nepôjdeš. Precvičme si radšej zaobchádzaní z mečom vo vzduchu.“ Bella vyľakane krútila hlavou. „Neboj sa,“ chlácholil ju. „Použitia krídel a mečov dokážem zakryť raz-dva,“ usmial sa.

„Ako myslíš.“

Odstúpili od seba tak, že medzi nimi bol priestor asi päť metrov a potom sa stalo niečo, čo by som si nepredstavoval ani v tých najdivokejších snoch, ak by som niekedy nejaké mal. Belle aj tomu Gabrielovi sa na chrbtoch objavili veľké krídla. Gabrielove boli čudnej šedočiernej farby a vyžarovalo z nich strašidelné  biele svetlo. Naopak, tie Belline, aj keď boli čisto čiernej farby, Bolo z nich cítiť zvláštnu auru. Niečo rebelské rovnako ako z nej samotnej.

To čo som videl ma úplne ochromilo a ja som sa nedokázal pohnúť. Úplne mi to vyrazilo dych a na niekoľko sekúnd som prestal vnímať všetko okolo seba. Sústredil som sa iba na jednu vetu. „Moja Bella je anjel.“

Asi po minúte či dvoch som konečne začal vnímať všetko okolo seba a uvidel som ako Bells a Gabriel sú pätnásť metrov nad zemou a v rukách im svietili ohnivé meče, ktorými sa navzájom pokúsili seknúť. Potom odrazu Gabriel nepríjemne zasiahol Bells do ramena a ja som mohol aj s tej vzdialenosti vidieť, že sa jej tam objavila malá ranka. Mal som chuť zabiť Gabriela, že jej ublížil, no keď som znovu uvidel Belline krídla, rýchlo ma to prešlo. Mlčky a nečujne som sledoval ich súboj, neschopný premýšľať. Odrazu ale za mnou praskol konárik a ja som sa otočil. Uvidel som tam...

 Koho chcete aby tam Edward uvidel??? Dávam vám možnosť zapojiť sa do pokračovanie deja tejto poviedky, takže???

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bloody Angel - 5. kapitola: