Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 35. kapitola

11.01.2011 (07:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 7796×

35. kapitola

Edward:

Keď Bella zaspala, zišiel som do kuchyne. Alice sedela na stoličke a sladko sa usmievala.

„Ja niečo viem...“ zaspievala vysokým hlasom. Esme sa prudko otočila a pozrela sa na Alice. Zodvihla obočie.

„Čo také?“ opýtala sa. Veľmi ju to nezaujímalo, ale nechcela pokaziť Alice radosť.

„Alice vie, že sa budem ženiť,“ šepol som. Esme sa na mňa zadívala. Potom sa nádherne usmiala. Jej vnútro sa uvoľnilo.

„Už som ti to chcela sama navrhnúť. Vieš, mali by ste byť manželia, než sa dieťa narodí. Môže sa čokoľvek udiať a...“ zarazila sa, ale jej myšlienky pokračovali. Otriasol som sa. Ona zahanbene sklopila zrak.

„Prepáč. Ja mám len strach o Bellu a dieťatko. Ak by sa jej niečo stalo a vy nebudete manželia, tak to bude komplikované.“ Previnilo sa usmiala, ale rozmýšľala logicky.

„Potrebujem vašu pomoc. Chcem, aby to bolo úžasné. Bella je v ľahkej depresii a urobím čokoľvek, čo jej zdvihne náladu,“ šepol som.

„Dobre. Šaty a papiere si beriem na starosť ja,“ povedala Alice a zoskočila zo stoličky.

„Ja si beriem na starosť jedlo a hostí.“ Esme sa radosťou triasla a začala hneď uvažovať nad svadobným menu.

„Ja si vezmem na starosť kvety a hudbu,“ šepla Rose spoza môjho chrbta.

„Ja sa postarám o obleky pre nás a Charlieho,“ pripojil sa Jasper.

„Mohol by som sa postarať o výzdobu domu a okolia,“ šepol Emmett a v mysli si začal predstavovať tisíce a tisíce svetielok. Zostal som prekvapene pozerať na svoju rodinu.

„Ste úžasní,“ šepol som.

„Ja môžem Belle splniť ďalší sen,“ povedal Carlisle od dverí a spokojne sa usmial. Vyvalil som na neho oči. Netušil som o čom hovorí. Prešiel do stredu kuchyne.

„Bol som teraz v škole. Pohovoril som si z riaditeľom a presvedčil som ho, aby mohla Bella zmaturovať.“ Bol maximálne spokojný sám so sebou. Všetci sme na neho vyvalili oči.

„Ako si to dokázal?“ opýtala sa Esme a vlastne mi ukradla otázku.

„Troška vyhrážok, troška presviedčania a veľká dávka finančnej motivácie,“ povedal pokojne.

„Belle sa to síce nebude páčiť, ale nemusí sa to dozvedieť. Veľmi chcela maturovať so spolužiakmi,“ povedal nakoniec Carlisle.

„Ďakujem. Bude mať z toho radosť, ale ako to bude prebiehať? Komisia sem za ňou nepríde,“ povedal som trocha ironicky.

„Nie, ale všetci ju po oficiálnych maturitách počkajú a vyskúšajú naraz. Vraj sa to dá pri vážnych zdravotných dôvodoch a riaditeľ uznal, že čiastočná paralýza dolných končatín spôsobená ťažkým zápalom mozgových lalokov je vážny zdravotný problém,“ šepol Carlisle. Všetci sme na neho vyvalili oči, akoby hovoril Japonsky. Len sa zasmial.

„Môžeš jej to povedať sám. Bude mať radosť,“ šepol som. Carlisle sa započúval a potom sa zasmial.

„Dobre, len počkám než sa naša Ruženka preberie z toho dlhého spánku.“

„Myslíš, až Bella tam hore dochrápe,“ zasmial sa Emmett.

„Jú, idem ju rýchlo pomerať na šaty,“ šepla Alice.

„Alice, nezobuď ju,“ povedal som nahnevane.

„Hovoríme o Belle. Jej môžeš strieľať pri uchu a nevšimne si to,“ povedala ponad rameno a utekala k Belle do izby. Utajiť to pred mojou láskou by nemalo byť ťažké, pokiaľ sa niekto z mojich súrodencov nepreriekne. Najprv by som mal zavolať Charliemu a René. Pre René a Phila budem potrebovať zabezpečiť letenky. V hlave mi vírili tisícky vecí, ktoré musím zabezpečiť. Ďalšia dôležitá vec na ktorú nesmiem zabudnúť je pozvať na svadbu jedného vlkolaka. To bude asi najťažšie.

Bella:

Otvorila som oči a prekvapene zaklipkala.

„Ahoj, Esme. Zaujímavé prebudiť sa a mať nad sebou teba. Príjemná zmena. Väčšinou je to Edward,“ uškrnula som sa.

„Edward je v meste. A ja ťa mám na povel. Nie si hladná?“ opýtala sa okamžite.

„Som neskutočne hladná.“ Na chvíľu odbehla. Ja som sa pozbierala z postele a šla opatrne na záchod.

„Nesmieš chodiť!“ vypískla Esme keď som sa vracala do postele.

„Na záchod hádam môžem aj sama,“ šepla som nervózne.

„Nie, nemôžeš,“ povedala automaticky.

„Upíri všetko strašne preháňajú. Lekár povedal, že sa mám šetriť, nie že sa nesmiem hýbať,“ povedala som uštipačne a sadla si na posteľ.

„Nebuď zlá. Chceme ti dobre.“ Pohladila ma po vlasoch a sadla si ku mne. Začala sa chichúňať. Prekvapene som na ňu pozrela.

„Z čoho sa smeješ?“

„Vieš, pred pár týždňami ťa trápilo len jediné a to bolo zviesť Edwarda. Teraz si tu, v jeho izbe, si tehotná a trápi ťa, že ti nedovolíme chodiť. Zaujímavá zmena životného postoja.“ Na to som sa aj ja rozosmiala.

„Máš pravdu. Som strašná. Neviem ako vydržím v tejto posteli. Budem vám na ťarchu,“ šepla som.

„Ja sa veľmi rada o niekoho starám. Mimochodom. Máš nejaké obľúbené jedlo?“ šepla a podala mi podnos s koláčmi. Bolo tu aspoň desať druhou. Vyvalila som oči.

„To si kedy stihla?“

„Keď si spala. Všetky zjedz a povedz mi, ktoré ti chutia najviac.“ Pozrela sa na mňa a netrpezlivo čakala.

„Musím všetky zjesť?“ Zalapala som po dychu.

„Stačí, keď z každého ochutnáš.“ Sledovala každý môj pohyb. Nechápala som, o čo jej ide a tak som radšej začala postupne ochutnávať.

„Tie ružové a ten s čokoládou sú božské. Ten s orechmi je veľmi sladký,“ šepla som. Esme len prikyvovala.

„Dobre. Čo je lepšie, kurča alebo ryba?“ Vyvalila som oči.

„Nechápem...“

„No nič. Len pekne jedz. Ešte pôjdem niečo upiecť. Takže ten ružový a s čokoládou a do orechového menej cukru,“ usmiala sa. Vôbec som nechápala, čo to malo znamenať. A tá otázka kurča alebo ryba? Uvelebila som sa v posteli a zapla si DVD. Bol to starší, romantický film. Niekto zaklopal a hneď sa dvere otvorili. Bol to Emmett. Široko sa usmial a rovno sa mi zvalil do postele.

„Urob si pohodlie,“ šepla som dodatočne.

„No, ako? Rada ma vidíš?“ Ceril na mňa zuby.

„Som šťastím bez seba,“ šepla som.

„Chcem len vedieť, či sa ti páči ohňostroj,“ povedal milo.

„Ohňostroj? Chceš niečo vyhodiť do vzduchu?“ Zachvela som sa.

„Nie. Teda! Žeby?“ šepol so záujmom. Prevrátila som oči.

„Čo si zas vymyslel? Tie tvoje pokusy nikdy nedopadli dobre. Neriskuj, že ti Rose odtrhne hlavu,“ povedala som posmešne.

„Chcel som len poradiť, čo by bolo dobré na výzdobu domu a na oslavu,“ šepol.

„Čo oslavujeme?“ Vyvalila som oči a uvažovala, čo mi uniklo.

„No budete mať dieťatko. Rozmýšľam dopredu.“

„Ach tak. To je ešte ďaleko, ale také balóniky by boli super,“ šepla som.

„Balóniky, svetielka, stužky a ohňostroj. Bum!!!“ zvreskol. Trhlo mnou a on sa len šialene rozosmial. Uškrnula som sa.

„Dík, Bella!“ Vtisol mi kratučkú pusu na líce a vyletel k dverám. Prudko sa otočil a otriasol sa.

„Dočerta, fakt dobré. Edward je cvok. Ako ti dokázal urobiť dieťa? Predstav si, že olizuješ tortu a nemôžeš si odhryznúť,“ šepol a kývajúc hlavou odišiel. Pozerala som za ním s otvorenými ústami ešte päť minút. Začala som znova pozerať film. Pomaly sa otvorili dvere a vkĺzla Alice.

„Ahoj, môžem?“

„Iste, poď.“ Posunula som sa na posteli, aby mala dosť miesta. Sadla si a prihlúplo sa usmievala.

„Bella, máš rada hodváb?“ šepla. To už na mňa bolo dosť.

„Hodváb? Prečo sa ma pýtaš na hodváb?“ Zakrútila som hlavou.

„Chcela som ti kúpiť nočnú košeľu. Neviem, či je ľudskej pokožke hodváb príjemný,“ usmiala sa.

„Alice, hodváb je príjemný asi každému, ale nočná košeľa z hodvábu je divná. Najradšej spím v Edwardových tričkách,“ šepla som.

„A čo čipka a perličky?“ zaspievala.

„Alice!“ zasyčala som.

„A satén?“ Schmatla som kefu na vlasy a chcela ju po nej hodiť, no ona sa rozbehla so smiechom k dverám. Keď ich otvorila, stála tam Rose a tá kefa ju jemne škrtla. Vyvalila oči.

„Čo som urobila?“ opýtala sa Rose prekvapene. Alice sa smiala a ja som sa previnilo zhrbila.

„Prepáč. Čo je?“

„Doniesla som ti kvety,“ Usmiala sa a doniesla náruč kvetov. Boli nádherné, ale takto zmixované?

„Nevedela som, ktoré máš rada a tak som vzala zo všetkých,“ usmiala sa a položila ich na stolík.

„Najradšej mám ruže a tulipány,“ šepla som a vytiahla si z kytice bielu ružu. Voňala nádherne. Rose sa rozjasnila tvár a bez slova vybehla z izby. Nechápavo som mykla ramenami. Myslela som, že sa chce porozprávať. Dnes tu všetkým šibe. Behom piatich minút znova niekto zaklopal.

„Ďalej,“ povedala som namrzene. Vo dverách sa objavil Jasper, no keď pochytil moju náladu, prudko zastavil.

„Idem nevhod?“ opýtal sa trocha vystrašene.

„Nie, potrebuješ niečo?“

„Áno. Motýlik alebo kravata?“ Ukázal mi klasickú anglickú kravatu a v druhej ruke mal čierneho motýlika.

„To ti skôr poradí Alice. A kam vôbec ideš?“ šepla som prekvapene.

„Nikam. Chcem vedieť, čo mi pristane viac.“ Zatváril sa zvláštne.

„Rozhodne kravata,“ šepla som.

„Ďakujem.“ Otočil sa a zavrel dvere. Všetci sa zbláznili. Šibe im. Ak to tak bude pokračovať, tak sa v tom dome zbláznim. Čo im dnes všetkým je? Už som začínala mať zlosť. Znova sa ozvalo klopanie.

„Čo zas!“ prskla som. Do dverí strčil hlavu Carlisle.

„Prídem neskôr?“ opýtal sa prekvapene.

„Ja, prepáč, len dnes sú všetci divní. Esme upiekla desať druhou koláčov a musela som všetky ochutnať, Alice mi chce kúpiť hodvábnu nočnú košeľu s čipkou, saténom s našitými perličkami. Rose ma zaplavila kvetinami. Emmett ma chce vyhodiť do vzduchu a Jasper sa chce najskôr obesiť na kravate. Čo chceš ty?“ šepla som zmučene.

„Nikto nikdy netvrdil, že sme normálni,“ povedal Carlisle a potláčal smiech. Neveriacky som na neho pozrela a zodvihla som obočie.

„Prepáč im to. Poviem im, nech ťa nešokujú. Ja som ti chcel len povedať, že ťa pripustia k maturitám.“

„Čo? Vážne? Á...“ zapišťala som. Carlisle sa rozosmial.

„Vážne. Dohodli sme sa s riaditeľom. Edward ti donesie knihy a môžeš začať s učením. Aspoň ti to v tej posteli zbehne rýchlejšie.“ Nádherne sa usmial.

„Ďakujem, Carlisle.“ Prikývol a šiel k dverám. Na pol ceste sa zastavil a otočil.

„Ešte niečo. Holubice alebo labute...“ Zavrčala som.

„To bol len vtip, Bella,“ zasmial sa.

34. kapitola - 36. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 35. kapitola: