Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 34. kapitola

08.01.2011 (09:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 7620×

34. kapitola

Edward:

Bella sa správala ako hrdinka. V nemocnici som sa od nej ani nepohol. Nechcel som ju rozrušovať, ale Victoria predstavovala obrovský problém. Všetci moji súrodenci ju stopovali, ale bola vždy krok pred nami. Pri predstave, čo sa mohlo stať, ak by Jacob nezavolal k nám domov, ma mrazilo. Tomu smradľavému psovi som zaviazaný. Je pravda, že nestál o moju vďaku, no aj tak som mu zavolal a povedal mu, že si vážim, čo urobil. Veľmi sa so mnou nerozprával. Pýtal sa akurát na Bellu a tak som mu povedal pravdu. Okamžite zavesil. Najprv som mal strach, že sa proti nám vlci postavia, ale prekvapili. Postavili sa na našu stranu a sledovali Victoriu, rovnako ako my. Jacob Bellu naozaj miluje a to aj napriek tomu, že je so mnou zviazaná krvou. Znie to zvláštne v súvislosti s upírom, ale je to tak. Carlisle sa Belle vyhýbal. Komunikáciu s ňou obmedzil na nutné vyšetrenia. Hanbil sa za to, že ju chcel prinútiť k potratu. Ja som však chápal jeho konanie. Uprednostnil matku pred dieťaťom. Je lekár. Dnes sme mali ísť konečne domov. Charlieho som presvedčil, že Belle bude u nás lepšie. Esme je stále doma a nevie sa dočkať, až sa bude môcť o svoju dcéru starať. Súhlasil, a nemal žiadne námietky. Doktor Belle prikázal prísny pokoj na lôžku. Vtedy Bella pochopila, že maturita neprichádza do úvahy, a čo bolo najhoršie, ani svadba. Bol som z toho tiež dosť smutný, no teraz nešlo o mňa. Keď sme z nemocnice odchádzali, vzal som Bellu do náručia a niesol ju k autu.

„Mohla som ísť na vozíku,“ šepla roztomilo. Len som sa zasmial a niesol ju celou nemocničnou chodbou. V nemocnici nám troška pribrala. Zle som sa vyjadril, len nabrala krajšie tvary. Opatrne som ju uložil na zadné sedadlo a tešil sa, že ju budem mať už len pre seba. Alice ma ubezpečovala, že je na náš príchod všetko pripravené a tak som nevedel, či sa mám tešiť alebo báť.

„Edward?“ šepla zo zadného sedadla a omotala mi ruky okolo krku.

„Áno, pusinka?“ Zasmial som sa, lebo to oslovenie nenávidela. Kyslo sa uškrnula.

„Nemohli by sme ísť radšej do nášho domu?“

„Bella, najradšej by som ťa tam vzal, ale uznaj sama, že je oveľa lepšie mať v dome skvelú kuchárku, súkromného lekára, dve výborné opatrovateľky a dvoch osobných strážcov. Samozrejme, ešte jedného milujúceho a oddaného sluhu,“ usmial som sa na ňu do spätného zrkadla. Bella sa tiež usmiala, ale bolo to kŕčovité.

„Čo ste povedali v škole?“

„Carlisle povedal riaditeľovi, že si chorá, a že už tento rok do školy nenastúpiš.“ Sledoval som jej reakciu. Bola smutná a už nič nepovedala. Len čo sme dorazili pred dom, na auto sa nám vrhlo niekoľko upírov.

„Bella, Bella, Bella...“ Alice skákala okolo auta ako šialená. Bella sa len zasmiala a chcela vyliezť z auta. Emm ju vzal na ruky, a keď som si ju chcel od neho vziať, zavrčal na mňa. Na to ho Rose buchla po hlave tak, že ak by bol človek, odrazí mu ju.

„Čo som zas urobil?“ štekol po nej.

„Bude tu s nami bývať človek a budú ju sem chodiť navštevovať ľudia. Dohodli sme sa, že sa budeme správať normálne! Ty hneď pri prvej príležitosti vrčíš. Všetci sa musíte krotiť, jasné!“ Bola rázna.

„Nemusíte sa kvôli mne pretvarovať a hrať divadlo,“ šepla Bella previnilo. Rose sa na ňu prekvapene pozrela.

„Bella, ja len chcem, aby sa správali civilizovane.“ Rose sa na Bellu usmiala. Emmett ju odniesol dnu a ja som vzal tašku. Bola unavená a tak chcela, aby ju vzal do izby. Išiel som hneď za nimi a keď Emm otvoril dvere, takmer som odpadol. Prestavali mi celú izbu. Všetky moje veci boli preč. Zostala tu posteľ a stolík. Okolo postele boli na dosah ruky rozmiestnené CD, DVD a množstvo kníh. Rovno oproti posteli bola obrovská plazma a z druhej strany postele DVD prehrávač a veža. V izbe sa objavila aj skriňa v ktorej mala Bella oblečenie. To nehovorím o kúpeľni. To bola určite práca Alice. Toľko kozmetiky som nevidel ani v drogérii v supermarkete. Bella zalapala po dychu, keď ju Emmett uložil do postele.

„Tak. Čo povieš? Všetko máš po ruke.“ Oslnivo sa usmial. Bella sa na neho zvláštne pozrela.

„Nie sú tu žiadne Edwardove veci. Vysťahovali ste ho?“ Prekvapene sa na neho dívala a potom sa pozrela na mňa.

„No, už to vyzerá tak, že som bezdomovec,“ uškrnul som sa. Emmett do mňa štuchol.

„Keď budeš dobrý, nechá ťa prenocovať na koberci,“ povedal uštipačne a odišiel. Sadol som si k Belle a ospravedlňujúco sa usmial.

„Poznáš ich...“ šepol som. Bella sa zatvárila nahnevane.

„Poznám ich a ty si vyskúšaj ten koberec,“ povedala s ironickým podtónom. Zaskučal som a nahodil psie oči.

„Neprovokuj ma. Nesmieš byť blízko mňa, lebo sa neovládnem. Mám na teba chuť,“ šepla zahanbene. Ja som vyvalil oči. Ani ma nenapadlo, že je problém práve v tom. Len som sa zasmial.

„Hlavne, že si mi chcela až do svadby upierať sex,“ povedal som uvoľnene. Belle sa v očiach zaleskli slzy.

„Bella, čo je,“ šepol som.

„To by si sa ma nedotkol ešte niekoľko mesiacov. Svadba predsa nebude,“ šepla zmučene.

„Bella, aj mne je to ľúto. Veľmi si ťa chcem zobrať. Nič nechcem viac. Teda jednu vec chcem viac a to tvoje zdravie. Nám obom teraz velí ten malý generál.“ Pohladil som ju po brušku.

„Malá princezná,“ šepla Bella. Zodvihol som obočie. Nikdy sme sa nebavili o tom, či chceme dievča alebo chlapca, a ani o menách. Bolo to aj tým, že nešlo o normálne tehotenstvo a nevedeli sme, čo čakať. Keď sme sa už o tom začali baviť, mal som pocit, že musíme hovoriť aj o ďalších veciach.

„Bella?“ opýtal som sa neisto. Pozrela na mňa, akoby vedela, čo sa chcem opýtať.

„Vieš, ide o pôrod. Musíme si prebrať ako to bude vyzerať a pripraviť sa aj na rôzne varianty toho, čo sa môže stať.“

„Carlisle ti to povedal, však?“ Vyzerala nahnevane.

„Nie. Nič mi nemusel hovoriť. Sám som si urobil prieskum.“ Sledoval som jej reakcie. Niekedy som nešťastný z toho, že nevidím jej myšlienky. Bella sa prekvapene napriamila.

„Ty si to vedel a aj tak si súhlasil s tým, že som si chcela dieťatko nechať?“ Mal som pocit, že je totálne prekvapená.

„Bella, ty si to chcela a ja som povedal, že ti už nikdy nič neodmietnem. Nevieš si ani predstaviť ako veľmi sa bojím toho, čo príde. Rozprával som o tom s Carlislom. Keď bude dieťa dosť zrelé, dostaneme ho von. Ak by sa to komplikovalo, tak potom...“ Nadýchol som sa a snažil to sformulovať tak, aby to nevyznelo surovo. Bella mi skočila do reči.

„Premeníš ma.“ Tvárila sa, akoby s tým od prvej chvíle počítala. Prikývol som.

„Musíš mi niečo sľúbiť, Edward,“ šepla a ja som automaticky prikývol.

„Ak sa budeš musieť rozhodnúť, tak sa rozhodni pre dieťa. Ja to tak chcem. Prosím. Neuniesla by som to,“ šepla. Ja som len prikývol, ale nebol som si tým istý. Ak by šlo o jej život, neviem, ako by som sa rozhodol. Bella sa mi zložila do náručia a nežne sa mi otrela o krk. Hladkal som ju po chrbte a bozkával do vlasov.

„Si šťastná?“ opýtal som sa a samého ma táto otázka prekvapila. Vlastne som radšej nechcel počuť odpoveď. Ako môže byť šťastná? Nezmaturuje. Čaká upírovo dieťa a jej budúcnosť je neistá. Nesmie sa pohnúť z postele, jej priateľky ani netušia, čo s ňou je, a ja ju tu ešte k tomu zavriem ako v klietke. Bella sa odtiahla a pozrela mi do očí.

„Edward. Nie. Nie som.“ Zmeravel som, ale vlastne som to čakal. Do hrude sa mi zabodli ostne. Bezmocne som zvesil ramená a zahanbene sklopil pohľad. Nedokázal som sa jej pozrieť do očí. Som netvor. Bella zodvihla moju tvár a pritisla sa mi k perám.

„Keď budem mať v náručí naše dieťa a na prste obrúčku, vtedy budem dokonalo šťastná. Zatiaľ sa musíš zmieriť s tým, že sme na dobrej ceste,“ šepla. Bola nádherná. Vedel som, čo musím urobiť. Vezmem si ju, kým sa dieťa narodí. Vezmem si ju aj keby mal kňaz sobášiť v tejto izbe.

33. kapitola - 35. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 34. kapitola: