Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 21. kapitola

17.12.2010 (07:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 7821×

21. kapitola

Bella:

Po rannom rozhovore s Edwardom som si bola istá. Alice mi ráno dodávala odvahu.

„Ak Edward potrebuje teatrálne gesto, aby bol spokojný, daj mu ho,“ povedala a smiala sa na celé kolo. Nič mi nebolo viac proti srsti. Zalovila som v plecniaku a vytiahla škatuľku s prsteňom. Navliekla som si ho na prst a šla na prvú hodinu. Angela ma čakala pred učebňou a venovala mojej ruke krátky pohľad.

„Ten prsteň vidno už z parkoviska,“ šepla.

„Ja viem, ale je krásny.“ Angela prikývla.

„Myslela som, že to bude tajomstvo,“ povedala prekvapene.

„Ja som si to rozmyslela. Edward je tým tak nadšený a ja vlastne tiež. Skúsim byť aj ja romantická a nebudem sa hanbiť za to, čo cítim.“ Pozrela som priateľke do očí a čakala reakciu. Usmiala sa.

„Tak to daj rovno vykričať do rozhlasu.“

„To chcem aj urobiť,“ pošepla som. Angela zalapala po dychu a neveriacky krútila hlavou.

„No tak. Robí tam tvoj priateľ. Pôjdeme pred obedom,“ zaprosila som. Angela nakoniec súhlasila, no myslela si, že som sa zbláznila. Pred obedom sme utekali do štúdia na treťom poschodí.

„Čo to odo mňa chceš?“ opýtal sa moderátor.

„Môj priateľ ma cez víkend požiadal o ruku a ja som súhlasila. Chcem mu takto verejne odkázať, že ho milujem a je celým mojím svetom. Nechce sa mi chodiť od stola k stolu a každému oznamovať, že sa vydávam. Tak to budú vedieť všetci naraz. Druhým dôvodom je, že stále pochybuje o úprimnosti mojej odpovede. Takto už nebude mať dôvod,“ povedala som a rozpačito sa usmiala.

„Dobre, tak po oznamoch a prvej pesničke.“ Usmial sa. Rýchlo som utekala do jedálne. Edward už sedel pri stole a nervózne ma vyzeral. Dobehla som a sadla si. Na stole ma už čakal podnos s obedom. Na Edwarda sa dalo spoľahnúť. Len čo mu padol zrak na moju ruku, nadšene sa usmial a pobozkal ma. Vyzeral tak potešený, že robiť všetko ostatné bolo asi zbytočné. Chcel niečo povedať, keď moderátor spustil krátky monológ.

„Mám tu odkaz od jednej dievčiny, pre jedného mladého pána. Naša zamilovaná Júlia chce svojmu Rómeovi povedať, že ho miluje, a že sa to nebojí povedať aj celému svetu. Takže ešte raz. Edward, Bella ti odkazuje, že si láskou jej života a je najšťastnejšou ženou a to preto, že sa onedlho stane tvojou ženou. Takže zahráme našim snúbencom peknú pesničku.“ Celý čas som hľadela na Edwarda, no keď sa v jedálni ozvalo zapišťanie a Jessica sa ku mne rozbehla s niekoľkými kamarátkami, musela som sa venovať im. Začali okolo poskakovať a každá sa niečo pýtala. Namiesto mňa im pohotovo odpovedala Alice, a keď začala s Jessicou za ruky poskakovať ako koza, nevydržala som to a smiala som sa. Hodila som dlhý pohľad po Edwardovi. Sedel ako kamenná socha, no potom sa postavil, pritiahol ma k sebe a pobozkal. V jedálni začali tlieskať. Možno by som sa mala cítiť trápne, ale vôbec som sa tak necítila. Práve naopak. Páčil sa mi ten pocit. Budem si brať najúžasnejšieho muža na svete a som šťastná.

„Len počkaj, ty malá potvorka. Uvidíš, čo na teba vymyslím ja,“ pošepol mi Edward do ucha. Usadili sme sa späť k jedlu. Edward ma držal za ruku a neveriacky krútil hlavou. Neustále sa pri nás niekto zastavil a blahoželal nám.

„Prečo si to urobila?“ opýtal sa, keď sa to tu troška upokojilo.

„Mal si pochybnosti. Ešte ich máš?“ Edward len pokrútil hlavou. K stolu sa vrátila aj Rose a Jasper. Jasper sa škľabil ako pominutý a Rose sa zase tvárila ako bohyňa pomsty.

„Čo to malo znamenať, Bella?“ štekla po mne. Edward zavrčal. Chytila som ho za ruku.

„Pozri sa. To nie je tvoja vec.“ Mykla som ramenami.

„Nie? Upútavaš na nás pozornosť. Budú si nás teraz viac všímať,“ zasyčala. Rose ma už hnevala. Ona vyzerá ako vytesaná z mramoru a kvôli mne si ich budú viac všímať?

„Rose, vďaka mne konečne pôsobíte aspoň trocha normálne,“ šepla som. Na to sa všetci Cullenovci pri stole zasmiali. Dokonca aj Rose sa nadvihli kútiky úst. Neviem síce, čo im pripadalo tak smiešne, ale to je jedno.

„Chcela som byť romantická a dokázať Edwardovi, že sa nehanbím a nebojím povedať komukoľvek, že ho milujem a že si ho vezmem,“ povedala som na dôvažok. Edward sa celý čas usmieval. Po škole ma posadil do auta a odviezol ma mimo mestečka. Zastavil na konci lesnej cesty. Poznala som to tu a tak som pohotovo vystúpila. Bez slova som sa už sama pustila správnym smerom do lesa. Edward šiel popri mne a držal ma za ruku. Po chvíli ma vzal do náručia.

„Dáme si rýchlu jazdu?“ Hlasno sa zasmial. Ja som sa schúlila v jeho náručí ako malé dievčatko. Chvíľu som uvažovala a potom som prikývla. Rýchlym pohybom ma posadil na svoj chrbát a rozbehol sa. Krajina sa mi začala mihať pred očami. Pritisla som sa k nemu bližšie a zložila si hlavu na jeho rameno. Obratne sa vyhýbal stromom a kde-tu sa vymrštil vysoko do vzduchu. Za pár minút sme boli na mieste. Na lúke už nebolo toľko kvetov, len kde-tu sa nejaký objavil. Aj bez záplavy farieb bola lúka krásna. Edward si zhodil bundu a ja som si na ňu pohotovo sadla. Privrela som oči a užívala si posledné lúče slnka na svojej pokožke. Edward si sadol za mňa a oprel si ma chrbtom o hrudník. Chvíľu som pokojne sedela, ale to pri ňom nikdy dlho nešlo. Otočila som sa a pobozkala ho. Edward mi bozk vrátil. Silno ma objal a vyzdvihol si ma vyššie. Nakoniec som na ňom sedela obkročmo. Zaplietla som mu ruky do vlasov a on mi svojimi blúdil po chrbte. Odhrnul lem trička a rukami kĺzol na moju nahú pokožku. Cítila som každý jeho pohyb o to intenzívnejšie, že moja pokožka bola rozpálená ako láva, a jeho tak ľadová. Zachvela som sa a vysunula som sa ešte o trochu vyššie. Na to Edward zavzdychal a tuhšie sa ku mne natlačil. Nezostala som pozadu a tiež som sa obratne dostala rukami pod jeho tričko. Edward sa napriamil a rýchlo, že som si to takmer ani nevšimla, odhodil tričko za seba. Ja som si stiahla bundu z pliec. Edward neopúšťal moje pery. Držal ma za stehná a ja som si až vtedy uvedomila, ako sa rytmicky kolíšeme. Bolo to úžasné. Na svojom rozkroku som cítila jeho túžbu. Napriek všetkému sa stále maximálne kontroloval. Nemala som obavu, že to ukončí. V poslednom čase som takéto situácie ukončovala práve ja.

„Edward, kedy sa už konečne budeme...“ Umlčal ma bozkom. Prevalil sa na mňa. Uväznil ma pod sebou a začal mi bozkávať krk. Strácala som rozum.

„Ak by to bolo na mne, tak aj hneď,“ šepol do pokožky môjho krku. Keby ma moje telo nezrádzalo, neváhala by som ani sekundu, ale bolo nutné ešte deň, dva počkať. Zaskučala som a Edward sa rozosmial.

„Chceš to presnejšie?“ Uškrnul sa a znova ma pobozkal na ústa. Zakývala som hlavou na súhlas. Odpovede som sa však nedočkala. Edwarda príliš rozptyľovali všetky záhyby môjho tela a každý kúsok pokožky. Bol nežný a správal sa ako chlapec. Vychutnávala som si jeho náladu. Láskal mi krk jazykom. Zrazu som na pokožke ucítila mierny tlak. Zubami mi prešiel po krku. Bolo to jemné a nežné, ale moje telo celé zavibrovalo. Zachvela som sa a na celom tele mi naskočila husia koža. Nikdy neurobil niečo tak neopatrné. Edward sa prekvapene odtiahol.

„Bella, nemusíš mať strach. Ja dávam pozor,“ povedal prekvapený mojou reakciou.

„Edward, to nie je strach, ale vzrušenie,“ pošepla som a môj hlas znel presne tak ako som sa cítila. Edward sa pousmial.

„Tvoje telo je fascinujúce. Musím ho lepšie preskúmať,“ pošepol a vyhrnul mi tričko. Začervenala som sa, no Edward to nevidel. Perami blúdil po mojich prsiach. Srdce mi splašene bilo. Vsunul sa medzi moje stehná. Vychutnávala som si jeho mučivé pohyby.

20. kapitola - 22. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 21. kapitola: