Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 20. kapitola

16.12.2010 (07:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 8650×

20. kapitola

Edward:

Stále mi vŕtal v hlave ten telefonát. Radšej som to nemal počuť. Bella však pôsobila vyrovnane a isto. Začal som mať pocit, že som urobil chybu, keď som sa jej priamo neopýtal. Alice ju celý deň obiehala ako družica a snažila sa zistiť podrobnosti o svadbe. Bella bola úžasná. Alice jej liezla na nervy, no ona bola stále veľmi milá. Ja som mal naproti tomu problém, udržať si dobrú náladu. Najhoršie sú pochybnosti. Večer som ju odviezol domov. Nemal som náladu a tak Bella nebola ani veľmi sklamaná, keď som jej povedal, že v noci bude sama. Nechcel som nič pokaziť. Noc som trávil vo svojej izbe počúvaním starých CD. Snažil som sa romanticky naladiť a vymyslieť to najúžasnejšie miesto a plán pre našu prvú, spoločnú noc. Sľúbil som jej to, a tak sa o to pokúsime. Neviem z čoho som mal väčší strach, z nášho prvého milovania alebo z toho, že si ma vlastne Bella vôbec nechce vziať. Ak jej naozaj ide len o sex, čo bude až ho dostane? Začal som pochybovať o tom, či ma vôbec miluje. Ak by som jej dokázal nazrieť do mysle, bolo by to jednoduchšie. Doznievali tóny ďalšej klavírnej skladby a ja som sa čím ďalej, tým viac potápal v strachu o Bellinu lásku. Noc bola príšerne dlhá a ráno nie a nie prísť. Zišiel som do haly k svojmu klavíru a pohladil klávesy. Začal som hrať. Najprv som si len tak ťukal na klávesy a nakoniec som aj tak skončil pri Bellinej uspávanke. Zo schodov zišla Rose. Posadila sa ku mne a z ničoho nič ma objala.

„Tak veľmi si sa tešil. Čo sa deje?“ opýtala sa šeptom. Len som zakýval hlavou.

„Edward, nesmieš o sebe neustále pochybovať. Bella má vlastne šťastie, že má teba a ona to vie. Si úžasný brat a budeš skvelý manžel a nežný milenec.“ Usmiala sa.

„Rose, ďakujem. Viem aké je pre teba ťažké prijať Bellu a vážim si to,“ šepol som.

„Ja ju mám rada, Edward. Len sa mi ťažko díva na to, keď sa pre ňu trápiš.“

„Skôr mám pocit, že ja trápim ju. Chcem, aby bola so mnou šťastná,“ pošepol som.

„Neboj sa, bude. Už si vymyslel, kde pôjdete?“

„Nie, nič ma nenapadá,“ povedal som po pravde.

„Chcete sa vziať, kúp dom,“ povedala ako najväčšiu samozrejmosť a ladne odišla. Pozeral som za ňou ako za zjavením. Že ma to samého nenapadlo. Mohol by som nám kúpiť niečo nablízku.

Ráno som nasadol do môjho čierneho Volva. Bella si nakoniec nechala strieborné, no aj tak na ňom chodila len výnimočne. Zastavil som pred domom. Pomaly vyšla z dverí a mne sa naskytol úžasný pohľad na moju lásku vo vypasovaných legínach a krátkej rifľovej sukničke. Okamžite som jej otvoril dvere a ruka mi sama skĺzla na jej krásny zadoček. Bella sa pohotovo otočila a žmurkla. Neudržal som sa a rýchlym pohybom som ju oprel o auto a natlačil sa k nej. Pobozkal som ju, ale jeden bozk mi nestačil. Než som sa spamätal, jednu ruku mi zaplietla do vlasov a druhou ma hladila po boku. Rýchle ma ale upokojili myšlienky prichádzajúce z domu. Charlie stál pri okne a uvažoval, že bude lepšie, zastreliť ma puškou, než služobnou zbraňou. Rýchlo som Bellu pustil a usadil ju do auta. Keď som si sadol k nej, pozrela na mňa pohľadom, že ak by v mojich žilách prúdila krv, tak práve stuhla.

„Charlie sa pozeral,“ povedal som na vysvetlenie. Bella sa trošku uvoľnila, no jej výraz vyžmýkaného citróna zostal. Uškrnul som sa a pohladil ju po kolene. Do školy sme došli medzi prvými. Bella sa na mňa otočila.

„Vážne by si nemusel nikomu hovoriť o tých zásnubách,“ šepla.

„Iste, vidím, že prsteň nemáš,“ povedal som jedovato. Trochu som to prehnal a hneď ma to aj zamrzelo, keď som jej pozrel do tváre.

„Ja som len nechcela, aby si šepkali hlúposti. Vieš, čo to v škole spôsobí, keď priznáme, že sa chceme vziať?“ povedala a hľadela si na ľavú ruku.

„Ak na tom trváš, dám si ho,“ šepla rezignovane.

„Nie, netrvám. Ak máš pocit, že sa musíš hanbiť za to, že sa milujeme, tak dobre. Už to nespomeniem. Dúfam, že sa milujeme,“ povedal som roztržito. Bella sa zachvela.

„Ty pochybuješ?“ Znela prekvapene.

„Nie. Ja viem, čo k tebe cítim a pokojne to vykričím do celého sveta!“

„Edward, nemusí to vedieť celý svet, stačí, keď to vieme my dvaja.“ Pohladila ma po ruke.

„Veď ja viem. Prepáč mi to,“ šepol som. Bella vystúpila a hneď k autu dobehla Alice.

„Padaj, braček. Teraz je moja,“ zasmiala sa Alice. Pobozkal som svoju snúbenicu a šiel do školy. Prvú hodinu som mal s Alice. Prišla tesne pred zvonením.

„Čo zas s Bellou riešiš. Bola mimo. Vraj jej neveríš, že ťa miluje.“ Uškrnula sa. Nechcel som to rozoberať, ale nechcela mi dať pokoj. Nakoniec som jej povedal o tom telefonáte. Alice sa zamyslela, ale jej myšlienky boli totálny chaos. Dúfal som, že sklapla, ale to by nebola Alice.

„Nepočul si to celé a mal si sa jej na to opýtať.“ Začala si konečne písať poznámky a mne dala pokoj. Pred obedom som chcel ísť počkať Bellu. Alice ma stiahla do jedálne. Sadli sme si k stolu. Začalo hrať to nemožné školské rádio. Moderátor nás stručne poinformoval o novinkách na škole. Zahral nejakú odrhovačku. Vtedy dobehla Bella a udýchane si sadla na stoličku. Na ruke jej zažiaril prsteň a mne sa rozžiarili oči. Neskutočne ma to potešilo. Pobozkal som ju do vlasov. Rádio dohralo pesničku a potom spustil moderátor ďalší monológ. Už som myslel, že dá pokoj. Takto tu človek nepočuje slova. Teda ja áno, ale Bella takmer nič.

„Mám tu odkaz od jednej dievčiny, pre jedného mladého pána. Naša zamilovaná Júlia chce svojmu Rómeovi povedať, že ho miluje, a že sa to nebojí povedať aj celému svetu. Takže ešte raz. Edward, Bella ti odkazuje, že si láskou jej života a je najšťastnejšou ženou a to preto, že sa onedlho stane tvojou ženou. Takže zahráme našim snúbencom peknú pesničku.“ Keď to dopovedal stuhol som. Nechápal som. Celá jedáleň razom zmĺkla a upierala pohľad na nás. Emmett sedel s otvorenými ústami. Rose sa nervózne vytratila a to isté spravil Jasper. Len Alice sa usmievala ako blázon. Pozrel som sa na Bellu a zalapal po dychu. Bella sa široko usmiala.

„Tak čo, Edward!“ povedala tak zvláštnym tónom, že som sa takmer zložil. Z druhej strany miestnosti sa ozvalo zapišťanie. Pribehla k nám Jessica a začala skákať okolo Belly. Pridali sa k nej ešte nejaké pojašené dievčatá a, samozrejme, Alice.

„Ukáž prsteň!“ vrieskala jedna.

„Kedy ťa požiadal?“ skákala do toho druhá.

„Bolo to romantické,“ ozvala sa ďalšia. Do toho som počul mysle všetkých dookola. Niektorí si mysleli, že je Bella tehotná, ďalší to považovali za úžasné, iní za šialené. Poväčšine chalani my závideli. Ja som sa však nebol schopný pohnúť. Neveril som, že to urobila. Neveril som, ale bolo to tak. Bella urobila to, čo by som do nej nikdy nepovedal. Urobila to, o čom som ja len rozprával. Muselo to byť pre ňu ťažké. Neznáša pozornosť a teraz tu stojí a každému otŕča snubný prsteň. Hodila po mne jeden dlhší pohľad. Až teraz som sa pohol. Postavil som sa a prešiel k nej. Odohnal som od nej tie uvrieskané dievčatá a schmatol ju do náručia. Dlho som ju pobozkal, na čo začala celá jedáleň tlieskať. Bolo to teatrálne a šialené, ako z nejakého lacného filmu. Ja som však vedel, aké to pre Bellu muselo byť ťažké. Dostal som, čo som chcel. A na veľkej lyžici.

„Len počkaj, ty malá potvorka. Uvidíš, čo na teba vymyslím ja,“ šepol som jej do ucha.

19. kapitola - 21. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 20. kapitola: