Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 15. kapitola

09.12.2010 (07:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 8180×

15. kapitola

Bella:

„Bella, ja sa ospravedlňujem. Tanya je nič. Chcela len vedieť, či si v poriadku. Veľa som jej o tebe rozprával. Vie ako ťa milujem. Je mi ľúto, že dosť často reagujem ako nejaký somár, ale milujem ťa a to ma zbavuje rozumu. Ty ma zbavuješ rozumu. Si nádherná,“ vzdychol paralyzovane. Od kedy vošiel do izby, neodtrhol odo mňa pohľad. Vôbec nedýchal. Hľadel na mňa ako na ikonu v Sikstínskej kaplnke. Vzduchom preleteli ruže a padali k zemi ako dážď. Edward ma v sekunde drvil v objatí. Vyplnil celé moje ústa a slastne vrčal. Chvela som sa na celom tele. Skĺzal perami po mojom krku a naliehavo sa na mňa pritláčal svojím telom. Kľačal medzi mojimi kolenami a rukami mi prešiel na zadok. Schmatla som ho za vlasy a trochu ho od seba odtiahla. Najprv sa nepohol ani o milimeter, no potom, akoby dostal rozum. Jemne sa odtiahol Jeho oči boli čierne a on hlasno dýchal.

„Bella, chcem ťa,“ vrčal a celé jeho telo sa kŕčovite napínalo. Netušila som, čo s ním urobí trocha nahoty.

„Nie tu,“ šepla som. Edward zaskučal ako pes.

„Ja chcem, musím, potrebujem...“ Dralo sa mu z úst šeptom a posledné slová som už nepočula.

„Edward, upokoj sa. Dole je Charlie. Čo to do teba vošlo?“ Tiež som bola zadýchaná. Túžila som z neho strhať šaty a poddať sa všetkému, čo bude chcieť robiť. Na druhej strane som sa bála. Tak dlho som túžila po tom, aby sa prestal ovládať a teraz mám strach. Edward sa posadil ku mne na posteľ a zaboril hlavu do dlaní. Sledovala som ho. Zodvihol pohľad a znova sa ku mne nahol. Pobozkal ma a celý ten kolotoč sa začal nanovo. Surovo som ho odstrčila a plesla po ruke. Edward vyskočil na nohy a rozbehol sa ohromnou rýchlosťou von z izby. Zalapala som po dychu. Stiahla som na seba tričko a vybehla za ním. Z kúpeľne som začula tiecť vodu. Prekvapene som sa oprela o zárubňu a čakala. Po malej chvíli sa dvere otvorili. Edward zahanbene vyšiel a potom sa pokrivene usmial.

„Méte priteplú vodu. Upíra neschladí. Chcelo by to ľad,“ šepol a zahanbene sa usmial. Ja som neveriacky kývala hlavou. Vzala som ho za ruku a vtiahla do izby. Dvere som pre istotu nechala otvorené. Spomenula som si na Emmettove slová. Nadržaný upír je na nezadržanie. Edward bol ako odtrhnutý z reťaze.

„Čo to do teba vošlo?“ opýtala som sa znova. Edward sa previnilo pousmial.

„To tvoje telo. Si nádherná. Je ťažké ovládať sa, keď som sa už rozhodol dať ti všetko,“ šepkal. Neverila som vlastným ušiam.

„Dávaš mi teraz svoje slovo, že to skúsime?“ opýtala som sa a strnulo čakala na odpoveď.

„Áno.“ Jeho odpoveď bola pohotová a rázna. Moje srdce šťastne podskočilo. Naraz som si nevedela spomenúť na nič zlé. Celú ma naplňovalo len šťastie. Usmiala som sa. Sadla som si na posteľ a pritiahla Edwarda k sebe. Jemne sa mi otrel o pery a rýchlym pohybom, ktorý som ani nepostrehla pozbieral po izbe ruže a zložil mi ich na kolená. Jemne som k nim privoňala. Boli prekrásne a voňali sladko, až sa točila hlava. Napadalo ma množstvo toho, čo som si chcela s Edwardom vydiskutovať, ale nechcela som pokaziť po dlhej dobe krásnu chvíľu. Jemne som sa Edwardovi vpíjala do pier a hladila ho po chrbte. Edward sa troška odtiahol, no ja som ho nasledovala. Zrazu som začula znechutené odfrknutie.

„Pche, Bella, aspoň si zatvorte dvere,“ zasyčal Charlie, no potom sa zarazil. Pozrel na Edwarda.

„Nie. Nechajte ich otvorené,“ povedal a uškrnul sa. S Edwardom sme sa od seba odtiahli a pozerali na môjho otca.

„Už je po hádke?“ opýtal sa po chvíli a usmial sa na mňa.

„Všetko je v poriadku,“ šepla som.

„Mám na teba jedinú otázku, Bells. Naozaj si mu rozmlátila auto?“ Charlie sa na mňa vyčítavo zadíval.

„Áno. Mňa to strašne mrzí.“ Pozrela som sa na Edwarda a usmiala sa.

„Dám ti ho opraviť. Jacob sa na to pozrie,“ šepla som. Edwarda akoby zasiahol elektrický šok. Oľutovala som svoje slová. Edward sa ale po chvíli tváril, akože nič. Charlie však spozornel.

„To je skvelý nápad. Môžete mu ho zajtra odviesť. Idem mu zavolať.“ Charlie odišiel. Edward sa na mňa otočil.

„To vôbec nie je dobrý nápad,“ šepol. Zatvárila som sa previnilo.

„Mala som byť ticho. Bolo to spontánne. Prepáč. Prepáč aj to auto.“ Usmiala som sa. Edward sa nahol ku mne a nežne ma pobozkal. Sedeli sme na mojej posteli a držali sa za ruky. Konečne chvíľka pohody. Na savane zavládol mier. Noc som trávila sama. Edward bol troška divoký a nechcela som riskovať, že sa znova neudrží. Musela som sa usmievať. Vždy som to bola ja, kto sa takmer neudržal. Na druhý deň zohnal Charlie odťahovku, a kým som bola v škole, vzal Edwardovo auto a odviezol ho do La Push. Jacob nebol nadšený, že má opravovať Edwardovo auto, ale keď som mu po telefóne vysvetlila situáciu, súhlasil. Musela som mu sľúbiť, že prídem na večerný oheň. Edward sa chystal na lov a tak mi to celkom vychádzalo. Nechcela som Edwarda viac provokovať a preto som mu povedala, kam chcem ísť. Bol rozčarovaný, ale na veľa, veľa prosenia a vysvetľovania súhlasil. Večer ma odviezol na hranicu. Jacob tu ešte nebol. Nežne som Edwarda hladila po chrbte a opierali sme sa o Mercedes. Edward spozornel. Bolo mi jasné, že sa blíži Jacob. Po chvíli som aj ja uvidela jeho Rabbit. Chcela som sa ísť zvítať s Jacobom, no Edward ma stiahol za ruku do svojho náručia. Naliehavo ma pobozkal.

Jacob vystúpil a prišiel pomaly k nám. Nespúšťal ma z očí.

„Ahoj,“ povedal Jacob. Edward sa naň zadíval a kývol hlavou.

„Ahoj. Ako to vyzerá s tým autom?“ šepla som.

„Skvele. Nemôžem ho ešte opravovať. Najprv ho musím vyvetrať. Páchne.“ Jacob sa zaškeril. Edward bol stále pokojný.

„Dobre. Skús ho opraviť čo najskôr,“ povedala som a vymanila sa z Edwardovej náruče. Chcela som si vybrať tašku z auta, keď sa Edwardovo telo prudko trhlo. Rýchlo som sa pozrela na svojho priateľa. Oči mal tmavé a ruky zvieral v päsť.

„Deje sa niečo? Edward, čo je s tebou?“ opýtala som sa zmierlivo a pohladila ho po ruke.

„Prestaň s tým, lebo za seba neručím,“ pošepol smerom k Jacobovi.

„Ja nič nerobím. Kto ti káže hrabať sa mi v hlave?“ Jacob sa pobavene zaškeril a uprene hľadel na Edwarda. Neviem na čo Jacob myslel, no Edwarda vyvádzal z miery. Stále som ho držala za ruku a smerom k Jacobovi som nesúhlasne pokývala hlavou.

Edward zlostne zavrčal. Zachvela som sa na celom tele. Je málo situácii, kedy si uvedomujem, že po mojom boku nie je človek, ale upír. Zaprela som sa mu rukou do hrude. Zvyčajne to zaberá, no teraz opakovane zavrčal, len trocha tichšie. Prekvapene som sa mu zadívala do očí. Edward strieľal pohľadom na Jacoba a potom na mňa.

„Mám toho dosť,“ zasyčal. Jacob ma schmatol za ruku a rýchlym pohybom schoval za svoj chrbát. Edward sa pohŕdavo zasmial.

„Vážne si myslíš, že by som jej ublížil? Nikdy. To radšej umriem,“ šepol pokojnejším tónom. Jacob sa ale napriamil ešte viac.

„Ak tu chceš zostať s týmto, tak nech sa páči. Vieš kde ma nájdeš.“ Otočil sa a rýchlo odišiel. Hľadela som za Edwardom ako zakliata. Jacob krútil hlavou.

„Vždy som ti to vravel. Upír. Už vrčí aj na teba. Čo príde na budúce, keď mu nebudeš po chuti.“  Jacob pokrčil ramenami. Ja som sa zachvela.

„Všetky moje veci sú u Edwarda v aute. Nebudem si mať čo obliecť. Odvez ma domov.“ Usmiala som sa na Jacoba a tvárila sa akože nič. V skutočnosti som bola otrasená. Edward sa správa ako blázon. A možno nie.

„Jacob, na čo si myslel!“ štekla som. Jacob sa tváril ako anjel.

„Dočerta, Jacob! Netrápiš Edwarda, ale mňa. Posledné dni sme to mali ťažké a konečne sa to znormalizovalo. Na čo si myslel?“ štekala som ako besný pes.

„Prepáč. Ja som na vine. Povedal som mu, že mi najprv doviezol dobrovoľne auto a teraz teba. Chcel som vedieť, čo mi daruje na budúce a tak ďalej a tak ďalej,“ šepol zahanbene. Presne som si to vedela predstaviť. Jacob ma odviezol domov.

Keď som vošla do svojej izby, na posteli bola moja taška. Zhodila som ju na zem a ľahla si. Zavrela som oči, ale nebolo to na nič. Slzy si aj tak našli cestu von a tiekli mi po lícach na krk, až do vlasov.

„Edward, prečo ma trápiš...“ šepla som priestorom. V hrdle sa mi rozliala horkosť. Moje srdce ma bolelo.

14. kapitola - 16. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 15. kapitola: