Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 29. kapitola

28.01.2011 (21:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 6717×

29. kapitola

Bella:

Prázdniny ubehli ako voda. Po Edwardovom boku dostávala dimenzia času iný rozmer. Na každý deň nám vymyslel program a všetko prispôsobil tak, aby sme boli aj s Charliem. Mala som pocit, že nám Forks leží pri nohách. Všetci sa nám zdravili, keď sme šli po meste, chválili Marca a mňa. Edward bol na nás hrdý, aspoň som mala ten pocit. Páčila sa mi zmena jeho štýlu. Chcel pôsobiť staršie a tak tomu trocha prispôsobil oblečenie aj účes. Keď sme šli na výlet v striebornom Volve, aj keď len z požičovne, cítila som sa ako kedysi. Bola som rovnako šťastná, rovnako zamilovaná a rovnako stratená v očiach jedného upíra. Chcela som, aby takáto pohoda trvala večne. Cez deň sme sa túlali po všetkých kútoch tohto mestečka a večer milovali. Keď Jacob zistil, že prišiel Edward, už som ho nevidela, no zavolal mi v deň nášho odchodu. Chápala som to. Keď sú v meste Cullenovci, ich hranice sa posunú. Chcela som ho ešte veľmi vidieť, ale odmietol prísť a do La Push ma Edward nepustil. S Charliem som sa nedokázala rozlúčiť. Keď sme mu povedali o druhom dieťati, radosť nemala konca-kraja. Blahoželal mne aj Edwardovi a neustále mu pripomínal, žeby sa patrilo urobiť svadbu. Edward len prikyvoval. Otec nás odprevadil na letisko a ja som plakala a plakala. Môj otec nás na cestu vybozkával a mával nám, aj keď sme už sedeli na palube lietadla. Mala som pocit, že teraz už bude všetko dobré. Už sme si to šťastie zaslúžili. Koľko toho jeden človek znesie, napadlo mi.

Po príchode domov som najprv túžila vidieť René. Nezdržali sme sa dlho, a ja som jej nadšene rozprávala, čo je vo Forks nové. Počúvala ma so zatajeným dychom. Po chvíli sa Edward postavil a pozrel na mňa.

„Povieš jej to ty, alebo ja?“ opýtal sa so zvláštnym úsmevom. René sa na mňa pozrela a už jej nebolo čo hovoriť. Vyskočila na nohy a zavesila sa mi okolo krku.

„Si tehotná?“ zvreskla mi do ucha až Marco sediaci na pohovke podskočil. Prikývla som a objala ju. Potom k nám ešte pritiahla Edwarda. Celá René. Pre ňu sú typické teatrálne scény, ale milovala som to na nej. Bola proste taká. Okamžite volala Philovi. Keď sme sa lúčili a nasadali do auta, bola už tma a ja som bola nesmierne unavená.

„Pôjdeme ešte k našim? Veľmi sa na teba a Marca tešili,“ šepol mi Edward, keď nastúpil. Pozrela som na Marca, ktorému už očká tvorili len úzku štrbinu a pokývala hlavou, že nie.

„Som hrozne unavená a Marco tiež,“ šepla som. Edward sa trocha pomrvil. Mala som pocit, že sa hnevá, no v zapätí sa usmial, a pohladil ma po líci.

„A zajtra?“ usmial sa. Mykla som ramenami. Naozaj som nevedela, čo budem chcieť robiť zajtra. Dnes som bola tak unavená, že som si myslela, že celý deň prespím. Edward sa teraz už zatváril kyslo. Nepovedal nič, len prudko vyrazil. Večer uložil Marca a potom mňa. Okamžite som zaspala. Keď som ráno vstala, bolo už dosť neskoro. Marco tu nebol a tak som na seba navliekla župan a pomaličky schádzala po schodoch. Už zhora som počula, že Edward telefonuje. S niekým sa hádal. Mala som pocit, že si ma nevšimol. Zachytila som len pár slov. Pobehoval po prízemí s telefónom pri uchu a bol dosť rozzúrený. Zastavila som v polovici schodiska, keď ma zbadal. Okamžite mobil zaklapol a s úsmevom ku mne pribehol.

„Vyspinkaná?“ Pobozkal ma do vlasov a pritiahol k sebe.

„Ako anjel,“ šepla som.

„S kým si sa hádal?“ opýtala som sa troška nervózne. Len sa usmial.

„To nestojí ani za zmienku,“ šepol s nevinným úsmevom a odbehol do kuchyne. Chvíľu som za ním hľadela a potom som usúdila, že má asi pravdu. Sadla som si na pohovku k synovi, ktorý sa práve pokúšal spapať káčera Donalda. Edward predo mňa položil tanier a Marcovi vymenil hračku za kúsok chleba. Okamžite začal papať a spokojne sa celý zababral. Edward to nikdy neriešil. Keď bol špinavý, prezliekol ho, keď bol hladný, nakŕmil ho, keď chcel ísť von, šiel s ním. Všetko, čo Marco chcel, od Edwarda dostal. Zapla som televízor a oprela sa o širokú hruď môjho upíra. Pomaly som jedla a pozerala na obrazovku.

„Pôjdeme k nám?“ opýtal sa a pri tom ma bozkával do vlasou.

„Najradšej by som zostala doma,“ šepla som. Edward sa odtiahol. Pozrela som sa mu do tváre.

„Vážne sa mi nechce nikam chodiť. Som ešte stále v tej prázdninovej pohode a jediné, čo potrebujem, si ty a Marco,“ šepla som na uzmierenie. Nepomohlo. Edward zmeravel.

„Prečo tam nechceš ísť? Je to preto, že sme ti to tehotenstvo neverili? Nemusíš mať strach, nikto sa nič nevhodné neopýta,“ šepol trocha namrzene.

„Nie. Len sa mi nechcelo, ale teraz, keď o tom hovoríš, tak začínam mať strach. Chceš povedať, že oni tomu stále neveria?“ Bola som prekvapená. Brala som to tak, že keď mi verí Edward, oni nemajú čo pochybovať. Nepovedal nič. Postavil sa a chvíľu len mlčal.

„Zajtra už, dúfam, pôjdeme. Môžeme k nám ísť, keď pôjdeme z kliniky.“ Vyvalila som oči.

„Na čo by sme chodili na kliniku?“

„Bella, mala by si byť sledovaná a lekár ťa nevidel tri týždne. Na tom trvám a Carlisle ti ešte neurobil všetky testy. Potom sa zastavíme u nás a pôjdeme domov.“ Pozrel na mňa a čakal súhlas. Nič iné nepripúšťal.

„Dobre. Len chcem mať istotu, že na tej klinike nezostanem zas sama,“ šepla som. Edward sa zatváril, akoby som ho pichla ihlou. Ospravedlňujúco som sa usmiala. Ďalšia časť dňa bola pokojá. Ráno som vstala a než som sa stihla poumývať, Marco aj Edward už boli vychystaní. Nasadli sme do auta a šli do nemocnice. Vôbec sa mi nechcelo, ale čo neurobím pre budúceho ocka. Na recepcii sedela tá istá sestra, čo minule. Široko sa na nás usmievala, teda hlavne na Edwarda. Okamžite mi podala kartu.

„Doktor Cullen vás čaká na dvanástke,“ usmiala sa.

„Bella, počkáme kým ti vezme krv a potom prídeme,“ šepol Edward s Marcom na rukách. Šla som teda k dverám a zaklopala. Carlisle v sekunde otvoril a vzal ma dnu. Objal ma a začal sa vypytovať na prázdniny. Krv mi vzal tak rýchlo, že som to nepostrehla. Pýtal sa na ťažkosti súvisiace s tehotenstvom, a či na sebe badám aj niečo odlišné, než bolo pri Marcovi. Len som kývala hlavou ako panáčik.

„Carlisle, všetko je v poriadku. Nevoľnosť a závraty ustúpili. Som len viac unavená, ale to je normálne. Inak je všetko dobré,“ šepla som. Zas prišiel na rad ultrazvuk, no Edward tu ešte nebol. Stačilo šepnúť jeho meno a hneď bol dnu, ale bez Marca.

„Kde je Marco?“ opýtala som sa prekvapene, keď som už ležala na ležadle.

„Sestrička ho postráži,“ povedal s úsmevom. Carlisle mi začal jazdiť sondou po bruchu a ja som sledovala monitor.

„Zas nevidím štruktúru plodu. Je v nejakom obale, alebo čo,“ šepol sám pre seba a ja som sa s úsmevom pozrela na Edwarda. Musí uznať, že to nie je normálne. Nekomentovala som to. Carlisle mi po bruchu jazdil ešte pár minút.

„Tlak máš dobrý, maternica je dosť veľká a výsledky budú zajtra, a ďalšie o týždeň. Dávaj na seba pozor a o týždeň v pondelok prídete na kontrolu,“ šepol.

„Prečo už o týždeň? Nestačí raz za tri, keď je všetko dobré?“

„Nie. Raz týždenne. Mala by si zvážiť, či nastúpiš ďalší semester. Nevieme ako to bude prebiehať, a či sa nič neskomplikuje. Moja rada je, aby si zostala doma.“ Carlisle sa postavil. Prešiel k Edwardovi a niečo mu šepol. Mala som pocit, že Edward zavrčal. Nejako ma napadlo, či aj včerajší telefonát nebol od Carlisla. Vyšli sme von a prešli k recepcii. Tá sestrička sa na Marca usmievala a hrala sa s ním. Vzala som si syna.

„Ďakujem za postráženie,“ povedala som s úsmevom.

„Je to anjelik,“ šepla a úsmev mi vrátila. Edward sa jej tiež poďakoval a venoval jej jeden zo svojich úžasných úsmevov. Tá žena sa na neho dívala nejako zvláštne. Mala som pocit, že sa jej Edward páči, a nebolo sa čomu diviť. Bolo to však iné, než u väčšiny žien, čo po ňom pokukujú. Edward ma objal okolo ramien a šli sme k autu. Pri aute ma sladko pobozkal na pery, až sa mi zatočila hlava. Okamžite som to pustila z hlavy.

„Bella, pouvažuj o tom, čo povedal Carlisle. Možno by si nemala nastúpiť do školy. Bude to pre teba namáhavé a bolo by naivné myslieť si, že bude to tehotenstvo bez ťažkostí.“ Znel tak starostlivo.

„Určite si to premyslím.“

28. kapitola - 30. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 29. kapitola: