Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Závoj súmraku - 4. kapitola

jkol


Závoj súmraku - 4. kapitola„Mal si pravdu, nie je taký zlý,“ zašepkala a myslela si, že to nepočujem. Musel som sa zasmiať. Strelila po mne pohľadom a celá sa začervenala. Jasper ju chytil okolo pása a viedol ju von z izby.

Edward:

Pozeral som na ňu. Vlasy mala bláznivo zamotané a ja som sa cítil vyčerpane. Keď zaspala, zakryl som ju a odišiel z jej izby. Cítil som sa tak, ako za celú dobu, čo kráčam po tejto zemi, ešte nie. Mal som pocit, že vzlietnem. Nevinná stará panna, ktorá sa naozaj môže rovnať skúseným kurtizánam. Keď som sa upravil, zišiel som dole do pracovne a začal som sa brodiť účtami, zápiskami. Nenávidel som tieto veci rovnako tak, ako tento hrad. Bol zanedbávaný mojimi predkami. Keď som túto zrúcaninu prvýkrát videl, napadlo ma jediné slovo: „Ohyzdnosť.“

Na druhej strane som mal pocit, že sa mi prihovára, šepká temné tajomstvá a preto som sa rozhodol, že ho pomaly opravím do niekdajšej nádhery. Presmeroval som svoje myšlienky späť k lady Isabelle. Premýšľal som či to, čo sa stalo minulú noc, bola len náhoda alebo po mne naozaj túžila. Či to bolo z mojej strany dobytie alebo len jej  plnenie dohody. Pozrel som na svoje vreckové hodinky a všimol som si, že je čas obeda, takže lady  Isabella by mala prísť do jedálne. Vedel som, že sa zasa len párkrát pohrám  s príborom v jedle, ale hlavná vec je, že budem pri nej. Vstal som od stola a vykročil som smerom k jedálni. Vošiel som dnu, ale ona tu nebola.

„Rosalie,“ zreval som a čakal, čo mi povie. Čo sa deje, že tu nie je lady Isabella a že ma nepoctila svojou prítomnosťou.

„S dovolením, vaša milosť. Volali ste ma?“ Hlúpa otázka.

„Kde je milosť Isabella?“ spýtal som sa bez zbytočných rečí.

„Vo svojej komnate, milosť.“ To mi povie len tak? A vysvetlenie?

„Prečo tu ešte nie je?“ Je čas obeda. Celý deň som ju nevidel. Zaujímalo by ma či nepozná pojem o čase.

„Vaša milosť, ale lady Isabella sa necíti dobre.“ Výhovorky. Určite je to kvôli včerajšej noci.

„A to ste mi kedy chceli povedať?“ skríkol som a ona sa prikrčila v známke strachu, ktorý jej bolo vidieť v očiach.

„Ja... prepáčte,“ pípla a celá sa triasla.

„Vypadni.“ Opäť som zreval a tresol som po stole. S hrmotom som odsunul stoličku a šiel k jej komnate. Bez zaklopania som vošiel dnu. Najradšej by som si nafackoval zato, že som si myslel, že odmietla so mnou obedovať. Ležala na posteli, úplne nehybne a pot jej stekal po tvári. Triasla a o bola celá v kŕči. Bola bledšia dokonca ako ja. Čo s ňou je? Plánoval som jej tu urobiť cirkus, prečistiť jej žalúdok, ale po pohľade do jej bezbrannej tváre som to nedokázal a ani by som nemohol. Prišiel som k nej a keď som sa jej dotkol čela, tak som zistil, že ona horí. Mala vysokú horúčku. Prečo mi to nikto neoznámil. Teraz nestihnem zavolať ani doktora, kým by sem prišiel, tak... Nechcem nato ani pomyslieť.

„Rose,“ skríkol som, aby sem okamžite prišla. Isabella na mňa pozrela, ale dlho nevydržala mať viečka otvorené a tak ich zatvorila. Stisla ich tak silno až jej vyšla jedna neposlušná slzička.

 „Volali ste ma?“ spýtala tú najhlúpejšiu otázku. Keby som ju nevolal, tak asi nekričím na celý hrad jej meno.

„Toto ste mi kedy chceli akože povedať? Nemyslíte si, že nie je potrebné, aby som bol oboznámený so zdravotným stavom lady?“ Bol som zmyslov zbavený pri pohľade na ňu. Cítil som strach a  premýšľal som, že ju asi zabijem alebo minimálne hodím na týždeň do žalára bez vody a chleba. Už sa chcela ozvať, ale mala smolu. Rýchlo som jej to zatrhol.

„Mlčte! Nemáte v hlave nič. Choďte okamžite do kuchyne a oznámte Jasperovi, že nech urobí silný slepačí vývar a nech mi ho sem on sám, osobne donesie! Sám, podotýkam! A teraz mi zmizni z očí skôr, než sa neovládnem.“ Vyhodil som ju z Isabellinej izby. To, čo som sa chystal urobiť, nemuselo vidieť služobníctvo, ale Jasper je jediný, ktorý to pochopí, že to bolo nutné. Pohladil som ju po tvári, ale bola ešte horúcejšia ako predtým. Musel som konať rýchlo a jedine ako zraziť teplotu je tak, že ju schladím. No kým by nanosili vodu, tak by sme len zbytočne strácali čas. Musím to urobiť sám, vlastným telom. Nahol som sa k nej, pobozkal na čelo a do ucha som jej zašepkal.

„Nebojte sa ma. To, čo hodlám urobiť je, bohužiaľ, nevyhnutné, aby vám bolo lepšie. Verte mi, chcem len vaše dobro.“ Nevedel som, či ma počuje, či vníma, ale ak áno, tak ma určite zabije, keď jej bude lepšie. Odkryl som ju a vyzliekol som z nej bielu nočnú košeľu. Vyzliekol som aj svoje oblečenie. Samozrejme, že nie úplne donaha. Nejdem ju predsa znásilniť, chcem ju vyliečiť a zraziť teplotu. Ľahol som si a spolu s ňou som sa zabalil do plachty.

„Je, je mi zi-zi-ma,“ drkotala zubami a mne krvácalo srdce, takto ju vidieť, ale bolo to nutné. Nemohol som dopustiť, aby jej, nedajbože, ešte viac stúpla. Už aj tak je toto moja chyba. Mal som výčitky svedomia. Keby sem včera nešla. Keby sa netrmácala hore kopcom v lejaku je teraz v poriadku. Prečo som ju sem pozval? Prečo, keď bola celá premočená, som ju radšej nenechal zahriať, ale ešte drzo som si vzal jej telo. Som obyčajné monštrum. Dosť bolo výčitiek, aspoň na teraz určite. Svedomie si budem spytovať,  keď bude v poriadku.

„Smiem vojsť, vaša milosť?“ spýtal sa Jasper spoza dverí. Páči sa mi jeho slušnosť. Nevstúpi skôr, ako dostane povolenie. Aj pre toto ho mám rád. Je to jedna z mála jeho predností.

„Poď dnu, Jasper.“ Vošiel a ja som vedel, že  je šokovaným tým, čo vidí pred sebou, ale vedel som, že je diskrétny a nepovie nikomu ani slovo. Na neho je stopercentné spoľahnutie. Chvíľu stál, ale pochopil, o čo sa tu snažím. Niekedy si myslím, že vie čítať myšlienky on mne a nie ja jemu.

„Kam to mám položiť?“ spýtal sa a poukázal na misu plnú polievky.

„Prosím ťa, daj to na stôl vedľa mňa. Nech nikto nevyrušuje. Je mi jedno, ako sa ti to podarí zariadiť, ale jedine ty máš vstup povolený do tejto komnaty. Večer mi dones novú polievku a džbán čaju.“ Znelo to ako rozkaz, ale v skutočnosti to všetko bola prosba.

„Samozrejme, vaša milosť. Mlčím ako hrob,“ poklonil sa a chcel odísť, ale zastal. Potrebuje snáď niečo? Nevyznal som sa teraz v jeho myšlienkach. „Vaša milosť, viem, že je trúfalé od vás niečo takéto žiadať, ale Alice, komorná mylady, sa o ňu bojí. Rosalie jej povedala, čo s ňou je. Preto si trúfam položiť otázku, či by nemohla večer prísť aspoň na pár minút so mnou. Pane, viete, že nezvyknem žiadať o nič a plním vaše želania, ale urobte výnimku.“ Mal pravdu, že ma o nič nikdy nežiada.

Pozrel som na Isabellu, ktorá sa mi mrvila v náručí. Zhlboka som sa nadýchol a prikývol. Urobím to len kvôli nej. Jasper sa znova uklonil a s jemným úsmevom odchádzal z izby. Vedel som, že jej je zima, ale musí to zvládnuť. Po asi hodine som cítil, že teplota ustupuje a Isabella otvára oči. Posadil som sa opatrne vedľa nej, ale som ju mal opratú o svoje telo. Vzal som naberačku a nabral som jej na tanier trochu polievky. Chcel som sa pokúsiť ju do nej dostať.

„Mylady, musíte jesť. Bude vám lepšie.“ Nesúhlasne pokrútila hlavou, čo som aj čakal, že urobí.

„Prosím, aspoň kvôli mne,“ prosil som ju, čo nezvyknem robiť, ale bez boja sa nevzdám. Prekvapilo ju to a na moje počudovanie pootvorila ústa. Vložil som jej prvú lyžičku a ona pomaly prehltla. Zopakovalo sa to ešte päťkrát a potom mi sladko zaspala v náručí. Rozhodol som sa strážiť jej sny. Vonku sa začalo stmievať a ja som už z chodby počul Jaspera.

„Alice, sľúb mi, že to, čo uvidíš, ostane len v tejto izbe. Môj pán chce tvojej pani dobre. Ver mi. Poznám ho.“ Bol som rád, že ma Jasper tak dobre pozná a že mi dôveruje. Má ma dobre prečítaného.

„Sľubujem. Chcem ju len vidieť. Bojím sa o ňu,“ riekla smutným, uplakaným hlasom komorná. Mala ju rada, brala ju nie len ako svoju pani, ale aj ako svoju priateľku. Preklínala toto miesto, ale vedela, že jej pani je tvrdohlavá a keď si niečo zaumieni, tak musí byť po jej.

„Jasper, Alice, môžete vstúpiť. Viem o vás.“ Jasper otvoril dvere a Alice bola prekvapená, ako to len môžem vedieť. Bola tiež prekvapená z toho, čo vidí pred sebou a už mi aj dala pomenovanie, že som chlípnik. Za iných okolností by ma to možno nahnevalo, ale teraz nie. Obaja sa uklonili.

„Vaša milosť, smiem ísť bližšie k mojej lady?“ spýtala sa so strachom v hlase. Prikývol som, ale naznačil som jej, nech je potichu. Nechcel som, aby sa zobudila. Konečne spí pokojne a naozaj som nechcel, aby ju teraz niečo rušilo. Pristúpila z druhej strany postele a pohladila ju po tvári. Hneď sa však rozplakala.

„Mylady, moja drahá, budete v poriadku. Milosť sa o vás dobre stará, viete, že ja by som vám nikdy neklamala a aj o mňa je dobre postarané. Len mi veľmi chýbate. Uzdravte sa mi, čím skôr,“ šepkala tak tichučko, že bolo ťažké tomu rozumieť, že aj môj dokonalý sluch s tým mal miestami problém. Potom prišla k Jasperovi a silno ho objala. Svoje vzlyky tlmila do jeho kuchárskej rovnošaty. On ju silno objal a snažil sa ju upokojiť. Videl som, že ju miluje tak veľmi ako ona jeho. Ešte si to nepovedali, ale ten čas sa blíži. Nakoniec som neurobil až tak zle, keď som ju poslal do kuchyne. Raz mi možno zato poďakujú. Keď sa Alice upokojila, tak sa odtiahla od Jaspera.

„Vaša milosť, ďakujem vám, že ste mi dovolili sa prísť na ňu pozrieť. Slečna je veľmi dobrý človek. Verte mi,“ hovorila pravdu, videl som to v jej tvári a aj v jej myšlienkach. Usmial som sa.

„Nemusíš mi ďakovať. Jasperovi neodopriem žiadnu prosbu. Ale aj teba žiadam, aby ste o tom pomlčali. Verím, že lady Isabelle zajtra bude lepšie a potom ju môžete prísť pozrieť. Ak budete chcieť.“ Pozrela na mňa a potom na Jaspera. Usmievala sa ako slniečko a ja som bol rád, že som aspoň niekomu urobil radosť po tak dlhej dobe.

„Mal si pravdu, nie je taký zlý,“ zašepkala a myslela si, že to nepočujem. Musel som sa zasmiať. Strelila po mne pohľadom a celá sa začervenala. Jasper ju chytil okolo pása a viedol ju von z izby. 



 Som taká rada, že sa vám táto poviedka páči. Naozaj ma to neskutočne teší a už teraz viem s istotou povedať, že bude mať o jednu kapitolu viac. Dneska, keď som si ju kontrolovala, mi napadla jedna kapitola, tak uvidíme, ako sa to nakoniec vykľuje.

GCullen: Ty si, mojenko, nemysli, že sa ťa chcem zbaviť. :D To by som si nikdy nedovolila. :D Ako ti niečo také mohlo napadnúť? Kde si to čítala? Alebo kto ti niečo také povedal? Ukáž prstom a ja mu hneď zrovnám zúbky so zemou. :D 

Ďakujem za všetky vaše komentáre a za podporu, ktorú mi nimi dávate. 

Vaša 9moncici9 ♥


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Závoj súmraku - 4. kapitola:

 1
9. PCullen
04.02.2013 [23:54]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.09.2012 [20:03]

RobertKristenoch, no som taka stastna, ze si dala Jaspra a Alice dokopi Emoticon to bolo milucke Emoticon a je vidno, ze Edwardovi sa zacalo roztapat srdce Emoticon no ale este kusok je ladovucky Emoticon och este jedna kapitola Emoticon juhuhuhuhuhuhu Emoticon och, uz teraz sa na nu neopisatele tesim Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. DAlice
27.09.2012 [18:54]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Ceola
27.09.2012 [9:54]

Ach...taková nádhera! :) Těším se na další :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. lelus
27.09.2012 [9:34]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Jazz mal pravdu nieje až taký zlýEmoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.09.2012 [9:29]

GCullenNeviem prečo, ale na túto kapitolu som veľmi čakala. Teda, aby som bola presná, nie konkrétne na túto, preto, že by som vedela o čom bude, ale na ďalšiu kapitolu tejto poviedky.
Viem, je to strašne sformulovaná veta, ale dúfam, že si ju pochopila. Emoticon
Chcela som tým naznačiť, že som si tvoju poviedku obľúbila.

Takže, aby som ti vysvetlila to, že som mala pocit, že ma chceš odradiť. Sama si sa vyjadrila svojimi slovami, že nechceš nikoho nútiť, ked som napísala, že sa mi možno nebude páčiť ten koniec, ktorý plánuješ. (Aj keď nemám ani potuchy, aký vlastne bude. Len si naznačila, že to nebude HE. Emoticon )
A tým, že mi tu nechávaš pod poviedkou odkazy, ma len provokuješ k tomu, aby som sa opäť vyjadrila. Pokojne mi ich ale nechávaj ďalej. Zdvíha mi ego, keď sa moje meno objaví pod kapitolou. Aj keď by sa mi viac páčilo, keby tam bolo vždy venovanie, ako len nejaký odkaz pre mňa. Muehehe... Emoticon

Ok, a teraz ku kapitole.
Mám pocit, že sa nám Edward mení,,,??? Sú to city, čo nám ukazuje? Je to jeho pravá tvár??? Vždy bol takýto, len sa to bál ukázať??? Alebo je to len chvíľkové pomätenie zmyslov???
Som z neho naozaj na vážkach a uvažujem o ňom. Teda... Kto by o ňom neuvažoval, že? Emoticon
Ale k veci. Buď sa mení, alebo sa len otvára. Toto je dilema, ktorá ma momentálne trápi.
A ďalej. Bude takýto aj po tom, čo sa Isabella dostane z choroby, alebo sa opäť vráti do tej svoje masky? No, teda dúfam, že to je maska. Emoticon

Vidím, že nepriamo spájaš páriky, ktoré k sebe patria. Možno poukázať na to, že sa Alice a Jasper po jednom dni milujú, je trúfalosť, ale je to tvoja poviedka.
A ak je raz niečo osudom dané, nedokážeme to zmeniť ani my. Emoticon

K Isabelle sa v tejto kapitole príliš vyjadriť nemôžem. Keby ju chúďatko neprežila celú v horúčke, možno by bolo o čom písať, ale takto je možné zamerať sa len na Edwarda. A o ňom by sa toho dalo napísať. Hajajáj... Emoticon

Ok, na zaver ti len musím povedať, že sa ti tento dielik veľmi vydaril. Neviem, kam tým všetkým mieriš a dokonca si netrúfam ani o tom polemizovať, aj keď by som chcela, ale ono to proste nejde. Emoticon
Nech uvažujem, ako uvažujem, pokračovanie nedokážem odhadnúť. A preto je to zaujímavé. Si nepredvídateľná a prekvapuješ. A to ma fascinuje. Muehehe... Emoticon (Milujem, používať Edov slovník.)

Takže ešte raz. Kapitola bola skvelá a ja sa teším na pokračovanie. Dúfam, že bude čoskoro.

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.09.2012 [3:15]

Ivka77Heh na aké príjemné nočné počítaníčko som natrafila úplne náhodou. Hneď sa mi bude lepšie spať. Emoticon
Veľmi pekná kapitolka. Najprv musím úprimne poľutovať Rose. Chudinka si s tým Edwardom naozaj užije. Už by si ju mohol prísť vziať Emmett na bielom koni. Emoticon Asi predbieham.
Som rada, že sa Alice dala dokopy s Jasperom. A čo kuchyňa spojila, nech už autor nerozdeľuje. Tak len dúfam, že to nemáš v pláne. Emoticon Emoticon
Mala by som Bellu asi trošku poľutovať, ale mňa jej choroba docela potešila. Aspoň sme si užli trošku viac Edwarda a jeho myšlienok. Aj keď je na môj vkus až moc panovačný (ale hold iná doba), aj tak ho milujem. Keby sa takto natlačil na mňa ako sa tlačil na ňu. Som zdravá za desať sekúnd. Len tá simulantka Emoticon No dobre asi je naozaj chorá. Som docela zvedavá na jej precitnutie. Ani si netrúfam odhadnúť, ako sa zachová a nakoľko ho vlastne teraz vníma. Takže sa už teraz neviem dočkať ďalšej kapitolky. Takže šup šup. Dlho nás nenaťahuj. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. martty555
26.09.2012 [23:42]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. 1ajjka1
26.09.2012 [23:41]

nádhera Emoticon Emoticon Emoticon chúďa Bella, nech sa rýchlo uzdraví Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!