Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zabudnutie - 6. kapitola

12.07.2010 (20:45) • Mellanie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1314×

„Bella, to som ja,“ prehovorila ku mne znova, ale keď videla, že nereagujem, prestala ma objímať a vzdialila sa. Narovnala sa a ja som si snažila spomenúť, kto to je.

Snažila som sa, naozaj som sa snažila, ale nešlo to. Moja hlava so mnou nespolupracovala, nechcela mi ukázať, kto je tá nádherná blondína s tvárou anjela vedľa mňa.

„No, takže nevieš kto som? Naozaj si na mňa nepamätáš? Na mňa? Na Emmetta? Na Alice? Jaspera? Carlislea? Esme? Ani na Edwarda si nespomenieš?“ dávala mi jednu otázku za druhou a mňa pri každom tom mene bodalo v srdci. Vedela som, že pre mňa sú dôležití, ale ja ich nepoznám, alebo si na to aspoň nepamätám.

Edward? To je pekné meno, ale kto je za ním?

V hlave mi hučalo, ale nakoniec sa mi podarilo upriamiť pozornosť na blondínu.

„Prepáč, ale ako sa voláš?“ spýtala som sa jej, lebo mi už prišlo blbé, aby som o nej stále hovorila ako o blondíne, aj keď ňou bola.

Hodila po mne zúfalý pohľad, bolo vidieť, že ju niečo trápi, ale nakoniec zašepkala: „Rosalie, moje meno je Rosalie Cullen.“

Cullen? To priezvisko mi bolo naozaj povedomé. Ale nespomenula som si.

Chcela som sa Rosalie ešte spýtať, že čo ju trápi, ale nešlo to, pretože začala hrať hudba.

Celým kostolom sa rozoznel svadobný pochod, ktorý vychádzal zo starého organu.

Otvorili sa dvere a do kostola vstúpila Jessica. Vyzerala ako to dievča z mojich spomienok, len som si teraz všimla, že akosi pribrala v oblasti brucha. Pribrala? To bola blbosť, s tou jej povahou namyslenej krásky nemohla pribrať.

A vtom mi to došlo. Veď ona je tehotná! Bol to síce šok, ale teraz to pre mňa nebolo až také dôležité...

Stále som premýšľala nad krásou mena Edward. Vyvolávalo to vo mne akési neznáme pocity a pri tom to bolo iba meno.

Jessica prechádzala uličkou v rytme hudby, zatiaľ čo pred oltárom na ňu čakal Mike, ktorý vyzeral naozaj komicky. Ako keby tam ani nechcel byť. Predsa len bol taký mladý a ženiť sa a starať sa o dieťa. Naozaj som ho ľutovala.

Svadobný pochod doznel a kňaz začal na úvod niečo trepať o božskej láske, ktorá týchto dvoch spája a preto teraz stoja tu, pred oltárom a idú spečatiť ten nádherný cit.

Vedela som si to živo predstaviť. Niekto si tu robil party. Určite tam doniesli alkohol. Jessica sa ujala situácie a začala si niečo s Mikeom, ten bol určite nadšený, a tak spolu skončili niekde v posteli. Akosi pod vplyvom alkoholu zabudli na ochranu a dieťatko je na svete. Oh, láska robí zázraky.

Svadba pokračovala tradične ďalej tým, že povedali áno na manželský sľub. Vymenili si prstienky. Kňaz ich prehlásil za muža a ženu a oni sa pobozkali.

Nevedela som si vysvetliť prečo, ale zdalo sa mi, že mi niekto chýba. Pozerala som sa na Mikea a Jessiku a premýšľala o tom, ako im to spolu vyjde.

Celý ten čas som na sebe cítila pohľad Rosalie, ale neodvážila som sa na ňu pozrieť. Niečo mi vravelo, že sa stalo niečo zlé, a že za to môžem ja.

Mike spolu s Jessicou Newtonovou vychádzali z kostola a do cesty im hádzali ryžu. Aké milé...

Konečne som vyšla z kostola aj ja. Pogratulovala som novomanželom s tým, že už budem musieť ísť a vyšla som za roh kostola.

Potrebovala som si utriediť myšlienky a prísť na to, čo sa deje. To, čo som tam však uvidela mi vyrazilo dych. Stál tam Marek, v celej svojej kráse a ležérne sa opieral o svoju motorku.

„Dúfam, že si si nemyslela, že mi môžeš odísť,“ prihovoril sa mi tým svojím slizkým hlasom, ale s podtónom výsmechu.

„Prosím, daj mi pokoj. Ja už nechcem tancovať. A nechcem byť tvoja bábka,“ snažila som sa, aby mi dal pokoj, ale asi to nepomohlo, keďže sa na mňa pobavene usmial.

„Nevidím jediný dôvod, prečo by som ťa mal nechať ísť.“ Rozbehol sa ku mne a v priebehu niekoľkých sekúnd ma zvieral vo svojom náručí. Chcela som kričať o pomoc, ale zapchal mi ústa. Snažila som sa brániť, ale bol príliš silný.

A vtedy sa zrazu pred nami zjavila Rose. A aj keď  bola nesmierne krásna, jej zlaté vlasy viali do všetkých strán, jej zlaté oči svietili čistou nenávisťou a hnevom.

„Pusti ju,“ povedala smerom k Markovi tichým, ale o to výhražnejším hlasom.

On bol úplne ohúrený jej krásou a možno sa aj trochu zľakol, pretože ma okamžite pustil. Ja som ustúpila o niekoľko krokov a dúfala, že sa to čo najskôr skončí.

„Ale, ale mačička. Aká si ty krásna. Nechcela by si ísť so mnou? Mal by som pre teba nejakú prácičku,“ začal k nej hovoriť milým hláskom presvedčovania, ktorý pred tým použil na mňa.

Rosalie však nebola taká hlúpa ako ja. Niekoľkými krokmi sa dostala k nemu a vylepila mu takú facku, že sa tri krát otočil a tuším, že mu aj pukla sánka. Otvorila som ústa, lebo nebolo možné, aby žena ako Rose dokázala vyvinúť takú silu.

„Varujem ťa. Nepribližuj sa viac ani ku mne, ani k Belle. Rozumel si?“ On len prikývol a už ho nebolo. Rosalie sa potom otočila ku mne.

„Čo od teba chcel? Poznáš ho? A čo si robila po tej nehode? Kde si vlastne bola? A vieš si predstaviť, čo ten tvoj odchod spravil s celou mojou rodinou?“ ku koncu hovorila už šeptom a aj keď vzlykala, neplakala. Spustila sa k zemi a mne jej bolo strašne ľúto.

Muselo sa jej stať niečo hrozné. Musela veľmi trpieť. Prisadla som si k nej a objala ju okolo pliec. Neviem, čo to do mňa vošlo, ale chcela som ju utešiť a akosi som cítila, že mi nie je cudzia.

Pozrela sa na mňa s nádejou v očiach.

„Ty mi povieš, čo sa stalo s tebou a potom ti ja zase pripomeniem tvoj život. Súhlasíš?“ Prikývla som na jej dohodu a začala s rozprávaním, ale bola som hrozne zvedavá, o čom bude príbeh Cullenovcov.

5. kapitola BellaCullenSwan Mellanie 7. kapitola

Autor: Mellanie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zabudnutie - 6. kapitola: