Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturi alebo Cullen? - 15. kapitola

23.12.2009 (09:30) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1707×

15. kapitola - Ples

Niekto mi zaklopal na dvere... Otvorila som ich a užasnuto vydýchla. Ak som si niekedy myslela, že vyzeral božsky, tak teraz predo mnou stál samotný Boh! Premeriavala som si ho od hlavy až po päty a až oneskorene mi došlo, že on sa rovnako užasnuto pozerá na mňa.

„Vyzeráš skvele!“

„Ďakujem!“ usmiala som sa.

„Aj ty!“ musela som to povedať... Bola to pravda.

Chytili sme sa za ruky a keď som sa chystala vyjsť, tak ma stiahol na seba a pobozkal ma. Boli by sme sa bozkávali dlhšie, keby okolo nás neprechádzali Cullenovci, na čele s Alice, ktorá Edwarda poťukala na rameno. On to však ignoroval, tak si odkašľala.

„Ak si vy dvaja nešvihnete, nestihnete to a za to sa vám Aro nepoďakuje, hlavne tebe nie Bella!“ dopovedala, potiahla Edwarda, tým pádom aj mňa, a už sme utekali do Veľkej Sály. Keď sme vošli, nemohla som uveriť vlastným očiam, pre istotu som zažmurkala. Vyzeralo to tam úchvatne.

Po bokoch boli dlhé stoly, na ktorých boli poháre plné červenej tekutiny, (pozn. autorky: prepáčte za ten opis, ale nič lepšie mi nezišlo na um J)

Keď som sa nadýchla, tak sa vo vzduchu miešalo toľko skvelých vôní, že to bolo skoro až neúnosné. Edward ma viedol k jedinému stolu, kde to až tak úžasne nevoňalo. Chystala som sa namietať, keď od jedného stola vzal pohár a položil ho na ten ich. Žmurkol na mňa a šibalsky sa usmial, neveriacky som pokrútila hlavou.

Sadli sme si, keď začal prichádzať zvyšok gardy. Felix sa na mňa a potom skĺzol pohľadom po mne a Edwardovi, na naše prepletené ruky. V jeho očiach som zazrela smútok, no hneď na to sa usmial. Keď sa všetci usadili, tak vošli Aro Marcus a Caius. Okamžite ich všetci začali vnímať.

„Som veľmi rád, že vás tu vidím takto pokope. Mnohý z vás sa stretli po mnohých rokoch...“ pozrel na mňa.

„Niektorý vytvorili nové vzťahy, iný možno staro-nové...“ zase pozrel na mňa. Začínala som toho mať dosť.

„Mnohý z vás, sa ale nepoznajú, takže budú mať možnosť sa spoznať. Dúfam, že si z od nás odnesiete veľa príjemných zážitkov. Možno sa niektorý z vás rozhodnú zostať nejaký čas vo Voltterre, iný sa možno rozhodnú z našich radov vystúpiť, každopádne dúfam, že na nás nezanevriete a budete na nás spomínať v dobrom aspoň ďalších 3000 rokov. Všetkým ďakujem, že prišli a týmto chcem otvoriť ples na počesť 3000-ceho výročia prekypujúcej Vollterry, a zároveň si na túto udalosť pripiť!“ keď to dopovedal, v jeden okamih sa zdvihli všetky poháre a všetci so smiechom povedali...

„Na zdravie!“ po prípitku začala hrať hudba a veľa pá rov sa začalo zdvíhať.

„Smiem prosiť?“ chytil ma za ruku a vyšli sme na “parket“.

Netancovali sme dlho, keď ma pobozkal a za ruku ma chytila iná ruka, ktorá, ale nepatrila Edwardovi. Edward si išiel sadnúť a ja som začala tancovať tentokrát s Felixom.

„Môžem si dovoliť byť trúfalý slečna?“

„Odkiaľ sa vzala toľká slušnosť?“

„Ale no tak!“

„Môžete, ale nezabúdajte na tú slušnosť pane.“ Povedala som so smiechom.

„Vyzeráš skvele!“
“To bolo trúfalé.“ Povedala som naoko nahnevane.

„Ale ďakujem.“

Ešte sme chvíľu tancovali, keď som mu povedala to čo som mu povedala pred mnohými rokmi prvýkrát.

„Dobrý deň! Ako sa máte?“ pochopil...

„Načo to vykanie? Pokojne si tykajme. Ja som Felix.“

„Ako chcet... chceš. Ja som Bella.“ Obaja sme sa tlmene zasmiali.

„Dúfam, že budeš tu u nás šťastná.“ Povedala a zamyslel sa.

„Vlastne, mal by som pozmeniť čas. Takže... Dúfam, že si tu u nás bola šťastná.“ Chcela som niečo povedať, no prerušil ma.

„Ešte som nedohovoril. A, že som ti to tu u nás veľmi neznepríjemnil. To by som veľmi nerád. A taktiež dúfam, že na Volterru nezabudneš a prídeš nás raz od času navštíviť.“

„To by sa nedalo. Jasné, že sa zastavím.“ Skončila pesnička a my sme zastali. Objala som ho.

„Ďakujem!“ zašepkala som.

„Aj nabudúce.“

„Mimochodom Felix, neviem či si si všimol. Ale tá bruneta ide na tebe oči nechať.“ Povedala som so smiechom, začo som si zaslúžila stúpenie na nohu.

„AUU!!!“

„Nerob sa!“

„Utekaj!“

„Nápodobne...“ otočil sa a odkráčal smerom k nej.

Prišiel ku mne Edward a začal ma ťahať vonku.

„Čo to robíš?“

„Ideme za Arom!“

„A načo?“

„Tvoj otec je už mŕtvy, tak za tvojho druhého otca považujem Ara, a keďže chceme odísť, tak si Ťa musím vypýtať.“ Nechápavo som naňho pozerala.

„Nechaj sa prekvapiť! Bohužiaľ, alebo možno chvalabohu, som stará škola.“ Povedal a mne sa to začalo vyjasňovať.

Zhrnutie Predošlá Ďalšia

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturi alebo Cullen? - 15. kapitola: