Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturi alebo Cullen? - 16. a 17. kapitola

24.12.2009 (13:00) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1676×

16.kapitola- ŽiadosŤ

Zaklopal na dvere knižnice a z vnútra sa ozvalo : „Ďalej!“

„Dúfam, že nevyrušujeme.“

„Ale kdeže! Už som Vás čakal.“

„Aro chceme sa Ťa spýtať, či by bolo možné, teda vlastne či by mohla Bella po tomto plese odísť s nami.“

„Bella? Musím sa priznať, že som stým tak trochu rátal, ale prečo? Veď tu môžete ostať obaja.“

„Mohli by sme, ale ja by som veľmi rád zostal so svojou rodinou a keby s nami išla aj Bella, určite by sa všetci veľmi potešili.“

„Takže si to zhrňme. Edward ty mi chceš odvliecť najlepšiu upírku v garde? No teda! Ale ešte je podstatný aj názor Belly, nemyslíš?“

„Áno! Samozrejme, že s tým súhlasím a veľmi chcem ísť s Edwardom. Neber si to tak, že som nevďačná, ale som tu dvadsať rokov, chcelo by to asi zmenu.“

„No keď súhlasíš, nemôžem Ťa tu držať proti tvojej vôli.“

„Môžeme?“ spýtal sa Edward.

„Áno, ale...“ samozrejme nejaké ale...

„Bella nás musí prísť sem-tam navštíviť!“ povedal, tentokrát už s úsmevom na perách. Bez rozmýšľania som Ara objala, začo som si vyslúžila od oboch začudovaný pohľad.

„Ehm... Prepáč, ale som ti strašne, strašne vďačná!“

„No skôr si myslím, že by si mala poďakovať Felixovi, ale veď nemáš začo!“ usmial sa.

„A teraz, keď ma ospravedlníte, mal by som to ísť oznámiť bratom.“ Ešte raz sa na mňa usmial a vyšiel z dverí.

Otočila som sa k Edwardovi a začala som ho bozkávať, čím som ho asi prekvapila.

„Ideme to povedať ostatným?“

„Keď musím... Tak poď!“

17.kapitola- rozlúčka

Ešte sme len vyšli a už sa k nám ako tornádo prihnala Alice.

„Alice! Spomaľ!“

„Bella budeme si musieť švihnúť! Do rána sa musíme zbaliť, teda teba zbaliť, my už zbalený sme.“

„Počkaj Alice.  Ja sa pobalím sama, lebo ako ťa poznám , tak mi zbalíš osminu vecí a zvyšok mi budeš chcieť proti mojej vôli kúpiť.“

„Teraz mi krivdíš.“ Povedala dotknuto a nahodila psie oči.

„Alice, toto nerob. Nedovolím aby si ma balila, nie! To jednoducho nedovolím! Svoje veci mám rada a nerada by som o ne prišla.“

„No taak... Bella, predsa sa nebudeš baliť sama.“

„Budem.“

„Nie. Ja tam budem ako dozor a sľubujem, že sa budem snažiť ničoho nedotknúť.“

„Ale fakt sa snaž, prosím.“

„Sľubujem. Ale už poďme, o chvíľu by sme mali odísť z Volterry.“

„O chvíľu?“ povedala som mierne hysterickým hlasom.

„No... Dohoda s Arom bola, že prídeme týždeň pred plesom a v ráno po plese odídeme. A neviem síce, či si si to všimla, ale už je čas, ktorý sa dá nazvať skorým ránom. Tak ideme?“ na nič nečakala a rozbehla sa do mojej izby. Dobehla som za ňou a už mala v rukách moje tričko.

„Alice!“

„Veď dobre, dobre. Na.“ Povedala sklesnuto, ale podala mi ho.

„Vďaka.“

Chvíľu som si vyberala a triedila veci, keď som sa na ňu už nemohla pozerať a jednoducho som musela niečo povedať.

„Hm... Alice? Chceš byť užitočná však?“ vybehla z izby a o chvíľu sa vrátila aj s cestovnou taškou.

„Ďakujem!“ pár minút na to som už bola zbalená.

„Tak! Hotovo!“ ešte som sa poobzerala, či som na niečo nezabudla, keď so izby vtrhli Jane s Heidi.

„Hej!“ povedala som dotknuto.

„A klopať vás neučili?“

„To áno, no ako sme mali vedieť, či nám nezdrhneš. A vôbec, či sa s nami plánuješ aj rozlúčiť.“
“Nie Jane, ja som tak neskonale šťastná, že od vás vypadnem, že už vás ani nechcem vidieť!“ povedala som smrteľne vážne...

„A vieš, že presne to sme si mysleli?“
“Bella? Vezmem ti tašky, k tým našim, potom k nám príď, aby sme mohli ísť.“

„Dobre, o chvíľu som pri vás.“

„To fakt odchádzaš?“

„No, už to tak vyzerá.“ A začalo sa objímanie. Ako prvá ku mne prišla Jane.

„Bože, tých dvadsať rokov zbehlo tak rýchlo. Že sa u nás niekedy zastavíš na návšteve?“

„Ty kokso... Už si tretia, ktorá sa ma to pýta.“
“Tak prídeš?“

„Určite! Bože, budete mi chýbať.“

„Neboj, aj ty nám, ale veď sa nevidíme naposledy.“
Jane som pustila a objala som Heidi.

„Vieš, že bez teba tu bude nuda?“
“Ježiš! NIE! Dosť! Prestanťe! Rozprávate, ako keby som umierala  mala pred sebou posledné minúty života.“

„Vlastne aj áno.“ Neodpustila si Jane.

„Wow... Som nevedela, že ma tak skoro pošlete do hrobu.“

„Vieš ako som to myslela. Teraz už nebudeš postrach Volterry, ale budeš tá dobrá, ktorá nezdvihne ruku ani proti muche.“

„Somarina!“

„Fajn, tak to  trochu opravím. Budeš tá, ktorá nezabije žiadneho človeka.“
“To je fakt! Teda, budem sa snažiť nezabiť žiadneho človeka, ale nikomu nič nesľubujem.“

„Tak a lúčenie už máme za sebou.“ Povedala som smiechom Heidi.

Ešte raz sme sa všetky tri objali, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere.

„Dúfam, že neruším,“ povedal Felix.

„Maj sa Bella!“ povedali tie dve a vyšli z izby.

„No pochváľ sa, ty veľký lámač ženských sŕdc. Ako to včera dopadlo?“

„A čo by si chcela počuť?“

„Len samé dobré správy, ale pravdivé.“

„Hm... Volá sa Elena, je štít ako ty a Aro chce, aby tu zostala, lebo keď ty odídeš, nebude mať štít.“

„A? Ostáva?“

„Áno!“

„Ježiš! Tak to je úžasné.“

„Prečo?“

„No vidím ti to na očiach, páči sa ti, však?“

„Priznávam, ale len trochu.“
“Mňa neoblafneš, ja Ťa už poznám. Chcem počuť pravdu.“

„Dobre, fajn. Páči sa mi.“

„No a aká je?“

„A čo chceš počuť tentokrát?“

„Tvoj názor, ale pravdivý.“ Chvíľu váhal...

„Ale nenahneváš sa, však?“

„Hlavu ti odtrhnem. Tak už hovor, nie nenahnevám sa.“

„Je úžasná, úplne skvelá a najlepšie na tom je to, že to isté si myslí aj ona o mne.“

„Takže ste spolu?“
“Áno!“

„No teda! Nejak rýchlo si si za mňa našiel náhradu!“ povedala som s hraným smútkom v očiach.

„A môžem ťa ja teraz ešte vôbec objať?“ spýtala som sa ho.

„Ty? Vždy!“ tak som ho teda objala...

„No teda! Gratulujem!“

„Veľa šťastia!

„Aj tebe!“

„Dobre, ale už ma pusti, mala by som už ísť.“

„Jasné, tak teda, Zbohom!“ ďalšia pohrebná reč...

„Ježiši niee... Už aj ty? Veď ja neumieram, nechcem žiadne pohrebné reči.“

„Fajn, tak sa maj.“

„Ahoj, som veľmi rada, že som Ťa spoznala!“

„No jasné, už choď!“

„Ahoj!“

„Pápá...“ k jeho inteligencii sa očividne netreba vyjadrovať...

„Strašne smiešne Felix!“ povedala som mu naposledy, keď som vychádzala z dverí.

Zhrnutie Predošlá  Ďalšia

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturi alebo Cullen? - 16. a 17. kapitola: