Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Väzeň číslo 1968 - 4. kapitola

17.09.2011 (14:45) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2008×

Predchádzajúca kapitola:

„Ja mám návštevu?" spýtala som sa prekvapene.

„Aj ja sa čudujem," odpovedal a zavrel ma v návštevnej miestnosti. Otočila som sa a zamrzla na mieste. Tak toto som vôbec nečakala!

4. kapitola

„Charlie?!" vykríkla som šťastne a chcela ho ísť objať, ale chladne zakrútil hlavou na znak, že sa ho nemám ani dotknúť. Dotknuto som ostala stáť a hľadela do jeho tváre.

„Nevolaj ma tak. Už nie som tvoj otec a kvôli tomu som sem aj prišiel!" povedal. Na to, že som jeho dcéra sa ku mne správa hrozne.

„Prišiel som sem s tým, že chcem, aby si si zmenila priezvisko. Nechceme, aby si sa volala Swanová!"

Chytila som si hrudník. Bolesť, ktorú som pocítila, sa nedala porovnať s tou, ktorú som cítila po tých jeho zraňujúcich slovách. Srdce mi divo búšilo a hrudník sa mi natoľko stiahol, že  som ani nevedela poriadne dýchať.

„Otec. Prosím, neubližuj mi," vzlykla som. Na jeho tvári neboli žiadne pocity, iba tvrdá maska. O to viac mi to ubližovalo. Postavil sa a otočil, že ide preč.

„Otec," vzlykla som. Nahnevane sa ku mne otočil.

„Nevolaj ma otec!" zakričal na mňa a vylepil mi facku. Chytila som si tvár a vzlykla. Otočil sa odišiel. Zvalila som sa na zem a začala kričať.

Prišiel ku mne Joe a chytil ma za zápästie.

„No tak, Bella, nerob problémy!" vravel Joe. Nechcela som sa postaviť a naďalej som plakala.

„Jasper, potrebujem tvoju pomoc v návštevnej miestnosti!" povedal do vysielačky. Do riti! Vzlykla som a začala ešte viac plakať.

O chvíľu sa otvorili dvere a pocítila som Jasperovu silu. To musel cítiť veľa bolesti, pretože sa mi už po druhýkrát roztrhlo srdce.

Zdvihol ma a viedol z tejto miestnosti na celu.

Otvoril celu a vložil ma dnu.

„Prvýkrát ti ďakujem, Jasper, za to, že si použil tvoju schopnosť," poďakovala som mu. Celý sa napol.

„Prosím?!" spýtal sa nervózne. Odstúpila som od neho a utrela si oči.

„To nič, Jasper," vzlykla som. Síce som Edwarda nemilovala, ale mala som rada túto rodinu a Alice, ktorá bola ako moja sestra, ktorú som nikdy nemala.

„Bella..." zamrzol.

„Práve pred tebou!" usmiala som sa a zatočila.

„Chceš niečo vidieť?!" spýtala som sa no nečakala na odpoveď. Vyzliekla som si tričko a otočila mu chrbtom.

„To tetovanie na chrbte anjela a démona ako sa bijú... Je moje najobľúbenejšie," šepla som. Totálne vykoľajený si ma prezeral.

„Čo tu robíš?... Čo sa s tebou stalo?" pýtal sa šokovane. Vzdychla som, obliekla si tričko a hodila sa na posteľ.

„Fú. To si asi veľmi ľahko zistíš, ale tá stará Bella je zakopaná!" zasmiala som sa.

„Bella..." šepol. Zrazu sa otočil, zavrel celu a odišiel. Tak Cullenovci to teraz asi budú rozdýchavať.

Okamžite som pocítila, že sa Jasper vzdialil. Dostavil sa na mňa pocit samoty, bolesti, straty...

Znova mi vyhŕkli slzy a ja som si stále neuvedomila, ako sa ma mohli... vlastnej dcéry, vzdať. Renée... matka, ktorú nadovšetko milujem, a ktorá mi chýba.

Charlie... otec, starostlivý, milý, ktorého tiež nadovšetko ľúbim.

Postavila som sa a išla k telefónnej búdke u nás v areáli. Vytočila som René číslo a čakala.

„Prosím," ozval sa mamin hlas.

„Mami," šepla som. Započula som zhíknutie a potom ticho.

„Mami, viem, že ma počuješ. Len ti chcem jedno povedať. Vášho mena sa vzdám, keď to chcete. Ale vás sa vzdať nemôžem! Nie! Pretože som vaša dcéra a ty ma musíš milovať akokoľvek som niekomu ublížila. Akéhokoľvek hriechu som sa napáchala, pretože, mami... ja ťa ľúbim. Si moja matka... mami, prosím, povedz niečo..." prosila som ju. Rozplakala som sa a počula som, že aj mama.

„Nechaj Renée na pokoji. Ubližuješ jej i nám!" ozval sa Phil a zavesil.

Nazúrene som sa rozbehla do svojej izby, zobrala nožík, ktorý som ukrývala pod posteľou. Chytila som ho a prerezala si žily.

Keď tak nad tým premýšľam, moja vízia, ktorú som vnútila Alice, sa vyplnila.

Pozrela som sa na ruku, z ktorej mi tiekla krv. Hádam umriem.

Zavrela som oči a nadýchla sa. K smrti som mala len kúsok. Priam som cítila to volanie a voľnosť, po ktorej som tak túžila.

Svetlo bolo priam na dosah... stačilo len načiahnuť ruku a prejsť...