Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 5. kapitola

28.10.2011 (14:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 40× • zobrazeno 4633×

Bella:

Nerobím nič iné, než sa trýznim a ujedám tým, čo sa už stalo a nedá sa zobrať späť. Je na čase buchnúť po stole, napadlo mi, no tá bojovná nálada sa rýchlo stratila, keď sa na mojom mobile objavila Edwardova fotka. Volal mi. Zhlboka som sa nadýchla.

„Ahoj,“ pošepla som.

„Bella, to som ja, Rose. Vraj potrebuješ nejaké veci. Môj názor je, že by si sa mala pekne vrátiť, ale ak nechceš, tak ti prinesiem, čo budeš potrebovať,“ povedala rýchlo. Prekvapilo ma to. Najprv som sa nezmohla na slovo.

„Ďakujem, Rose. Edward je doma?“

„Áno. Trucuje v izbe,“ povedala poriadne nahlas.

„Tichšie, Rose,“ šepla som.

„Prečo mám byť tichšie? Nech vie, čo si myslím.“ Znela zanovito. Edward určite vedel, čo si myslí, nemusela to vravieť nahlas, no ona to chcela povedať mne. Zrazu som si nebola istá, či by nebolo lepšie, aby mi to povedal medzi štyrmi očami. Nestihla som jej to navrhnúť a už zo seba slová doslova chrlila.

„Bella, dieťa je dar a požehnanie. My upíri deti mať nemôžeme, ale ty si človek. Edward je hlupák. Obaja viete, že sa milujete a ty si spravila chybu, ale tá chyba bola na niečo dobrá. Budeš mať dieťatko. Čo na tom, že je toho psiska. To je predsa jedno...“

„Rose, prestaň s tým. Ja si to dieťa aj tak nenechám,“ šepla som takmer nepočuteľne, no Rose hlasno vypískla.

„To nemyslíš váž...“ Zrazu sa ozval v slúchadle hluk.

„Rose! Rose?“ kričala som do mobilu.

„To nemyslíš vážne?“ ozval sa rozhorčený hlas môjho manžela a ja som v sekunde zabudla, ako sa rozpráva.

„Edward, ja, ja...“

„Čo ty? Čo ťa to napadlo?“ prskol.

„Edward, ja to dieťa nechcem. S Jacobom to bola chyba a nemalo sa to nikdy stať. Ja nechcem jeho dieťa,“ šepla som.

„Ale už sa to stalo a to dieťa za to nemôže. Nemôžeš si ho nechať vziať len preto, že to tebe nevyhovuje.“ Edward bol rozčúlený. Nikdy na mňa nekričal. Nikdy v živote nezvýšil hlas a odrazu po mne reve, že musím držať slúchadlo ďalej od ucha.

„Edward, milujem ťa. Si môj manžel a ja urobím všetko, aby to bolo medzi nami dobré. Teda, ak mi dáš šancu to napraviť.“ Chvíľu bolo ticho.

„Hneď som pri tebe a pozhovárame sa.“ Okamžite na to zložil. Zhlboka som dýchala a rozmýšľala som, či by som ten krik zvládla bez sĺz, keby bol tu. Šla som sa rýchlo prezliecť a čakala ho v izbe. Otvorila som okno ako kedysi a sedela na posteli. Už tu mal byť a ja som začínala byť nervózna.

Ozval sa zvonček pri dverách a ja som zbehla dole. Už podľa siluety mi došlo, že je to Edward. Nechápala som, prečo neprišiel oknom. Otvorila som a on okamžite vošiel. Bez slova prešiel do obývačky a posadil sa. Vyzeral príšerne, aj keď povedať to o ňom je rúhanie. Oči mal temné a prázdne. Nervózne žmolil lem saka. Po chvíli sa na mňa pozrel.

„Bella, rozmýšľal som. Tvrdíš, že ma miluješ a aj napriek tomu si...“

„To bol omyl, chyba, daj mi, prosím, šancu,“ skočila som mu do reči a rozmýšľala som, či by nebolo príliš teatrálne, aby som pred ním padla na kolená.

„Bella, ja ťa milujem, ale to čo sa stalo sa už neodstane. To dieťa je Jacobovo. On sa ho nevzdá a ani teba nie. Ak by si si ho dala zobrať, zlomilo by ťa to. Poznám ťa a nechcem byť pôvodcom tvojho nešťastia. Nechcem, aby si to robila preto, že si myslíš, že potom by som ti odpustil.“ Edward sa na mňa pozrel chladnými očami. „Bella, nechcem robiť unáhlené rozhodnutia, ale nevidím spôsob, ako by som mohol byť s tebou. Budeš sa guľatiť a vždy, keď na teba pozriem, budem vidieť jeho a to, čo sa stalo.“ Pomaly sa postavil a pozrel mi do očí.

„Nie, Edward. Ja bez teba nedokážem žiť,“ šepla som.

„Bella, čokoľvek budeš potrebovať, budem tu a ak nie ja, tak moja rodina. Chcem na chvíľu odísť a usporiadať si myšlienky. Urob to isté. Dieťa potrebuje otca.“ Vyvalila som oči a zalapala po vzduchu.

„To mi chceš povedať, že mám dať šancu Jacobovi? Bojoval si o mňa a odrazu mu ma prenecháš?“ Nerozumela som Edwardovým myšlienkovým pochodom.

„Bojoval som o teba, lebo som vedel, že miluješ mňa. Vedel som, že máš rada aj jeho, ale netušil som, že tak veľmi. Neverím, že by si s ním spala, ak by si k nemu nič necítila. Ja mu ťa neprenechávam. Ty si sa tak rozhodla.“

Pomalým krokom odišiel. Nebola som schopná nič povedať. Keď mi konečne došiel význam jeho slov, bola už noc. Edward ma opustil.

Edward:

Nechať Bellu samú bolo ťažké. To, ako sa cítim, sa nedá slovami opísať. Stred môjho vesmíru ma zradil. Netvrdím, že som to čakal, ale vždy som vedel, že pre ňu nie som dosť dobrý, ale ten pes tiež nie. Ak by to bol nejaký obyčajný muž a Bella by ho milovala, ale takto? Neviem, čo mám robiť. Chvíľu som premýšľal aj nad tým, či by som sa dokázal s láskou starať o dieťa toho bastarda, ale neviem. Neviem, či by som to dokázal. Bellu milujem a to, čo sa stalo na tom nič nemení.

Veľmi ju to mrzí a ja to cítim. Mala by dostať šancu rozmyslieť si, po čom túži. V žiadnom prípade nechcem, aby išla na potrat preto, že si myslí, že takto sa ku mne bude môcť vrátiť. Ak by svoje dieťa zabila, umrela by aj ona. Jej krehká duša by umrela.

Jacob mi v svojej mysli ukázal, že o ňu bude bojovať. Nikdy jej nebol ľahostajný. Mali by dostať šancu kvôli ich dieťaťu. Urobím dobre, keď im dám čas a na chvíľu odídem. Niekedy sa všetko vyrieši samo a ja budem dúfať, že to je tá situácia.

Najviac ma trápi, že netuším, kde som urobil v našom vzťahu chybu. Prečo potrebovala náruč iného? Možno som to všetko preháňal a príliš ju ochraňoval. Viem, že jej to liezlo na nervy.

Vrátil som sa domov ako kôpka nešťastia. Všetci si od tejto situácie držali odstup. Ich názory som však dokonalo poznal. Rose nevedela pochopiť, čo riešim. Jej Bellino tehotenstvo pripadalo ako zázrak. Alice sa však príšerne hnevala. To ja som sa mal hnevať, ona na to nemala nárok, ale ja som sa nehneval. Bol som sklamaný a bolo mi nesmierne ťažko, ale hnev som cítil len voči tomu psovi.

Alice sa postavila do dverí svojej izby a tým ma vyrušila z premýšľania.

„Kde si bol? Bol si za ňou?“ opýtala sa trocha nevrlo. Pretočil som oči.

„Mala by si byť Belle oporou a nie...“

„Belle? Dočerta, ty si fakt chorý. A čo ty? Kedy začneš myslieť na seba? Dal si jej všetko na svete a ona ťa podviedla. Myslela som, že toho nie je schopná. Mýlila som sa. Sklamala ma. Ty potrebuješ podporu a nie ona!“ Alice doslova kričala.

4. kapitola - 6. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 5. kapitola: