Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 3. kapitola

23.10.2011 (11:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 43× • zobrazeno 4688×

Bella:

Musela som zaspať na tej zemi. Keď som otvorila oči, bola som v posteli. Bola som oblečená a mala som na nohách aj lodičky. Keď ma ukladá Edward, vyzuje ma a vyzlečie, čiže mi bolo jasné, že to nebol on alebo len nemal chuť sa ma viac dotýkať.

Začala som znova plakať. Bol už deň. Párkrát som šepla priestorom jeho meno, no nič. Prezliekla som sa a zišla dole po schodoch. Carlisle a Esme sedeli v obývačke. Esme sa na mňa pozrela. Bola chladná. Bolo mi jasné, že o tom už vie. Podišla som bližšie a celá roztrpčená a zahanbená som pozrela na Carlislea.

„Kde je Edward,“ šepla som. Carlisle sa na mňa smutne pozrel.

„Potrebuje byť chvíľu sám, Bella.“ Sklopila som pohľad.

„Kedy sa vráti?“ opýtala som sa. Esme sa nervózne zachvela a prudko sa postavila.

„Dúfam, že sa vráti,“ povedala namrzene a išla do kuchyne. Hanbila som sa a oči mi znova zalievali slzy.

„Bella, choď do izby. Ľahni si a trocha sa upokoj. Edward si to nechá prejsť hlavou a potom príde a porozprávate sa. Zamávalo to ním. To sa dalo čakať, ale on je veľmi rozumný a miluje ťa.“ Súcitne sa na mňa pozrel.

„Nebudem si klamať. Prečo by sa mal vrátiť ku mne. Vráti sa k vám a ja tu prekážam.“ Otočila som sa a vyšla do izby.

Chvíľu som hľadela na pootvorený šatník. Automaticky, akoby som ani nepremýšľala, som vzala kufor. Položila som ho na posteľ a prešla po šatníku. Množstvo vecí, ktoré tu boli, mi ani nepatrili. Sama som ich nekúpila. Začala som do kufra skladať len tie veci, s ktorými som prišla a ktoré som si kúpila sama. Nebolo toho ani do polovice. Na vrch som položila ešte tenisky a svadobný album. Rozhliadla som sa po izbe a opatrne s kufrom v ruke som zišla zo schodov.

„Ja idem k otcovi. Pochybujem, že by ma tu Edward chcel a ja nechcem nikoho svojou prítomnosťou rozrušovať. Tiež musím rozmýšľať,“ povedala som Carlislovi. Na to vybehla Esme z kuchyne.

„Nemusíš odchádzať, Bella. Nie je to dobrý nápad. Keď sa vráti a nenájde ťa tu, bude ešte viac skleslý.“ Pozrela mi do očí.

„Esme, to, čo som urobila, ma trápi. Bola to chyba. Je však neskoro plakať nad tým. Edward potrebuje čas a ja tiež.“ Esme sa na mňa chvíľu dívala a potom sa ku mne nahla a pobozkala ma na líce.

„Vždy si moja dcéra. Príď kedy chceš.“ Vyšla som von a nasadla do auta.

Zamrzelo ma, že tu nebola Alice. Určite si o mne myslí, že som netvor. Ťažko som si povzdychla. Alice nemohla vedieť o tom, čo sa stalo medzi mnou a Jacobom. Ona meničov nevidí a rovnako tak nevidí moje tehotenstvo. Až teraz som si uvedomila, ako dobre by mi padla priateľka. Na to však môžem zabudnúť. Ublížila som jej bratovi.

Išla som k Charliemu. Keď ma zbadal vo dverách, najprv ma radostne objal, no potom, keď si všimol kufor, zneistel.

„Čo to je?“ opýtal sa.

„Kufor. Nejaký čas tu zostanem,“ povedala som s trochu neistým úsmevom.

„Dobre. Ja len či sa niečo nestalo.“ Môj otec mal dar, že dokázal nenápadne vytiahnuť z človeka aj to, čo povedať nechcel.

„Vlastne stalo.“ Sklopila som pohľad, nechala kufor na chodbe a šla do obývačky. Sadla som si do kresla.

„Otec, ja som niečo vyviedla. Pár dní tu zostanem,“ šepla som.

„Povieš mi aj čo si urobila?“

„Ak ti to poviem, znenávidíš ma,“ zaplakala som. Charlie vyvalil oči a potom si sadol oproti mne.

„Skús to a ja ti sľubujem, že ťa neznenávidím,“ povedal pokojne a povzbudivo.

„Dobre. V prvom rade ti chcem povedať, že to, čo som urobila, bolo strašné a tá najväčšia chyba na svete.“ Nervózne som sa ošila. Charlie sa na mňa uprene pozrel.

„Podviedla si ho?“ opýtal sa a mne tým vyrazil dych. Vyvalila som oči.

„Ja... Áno.“ Zahanbene som sklopila pohľad.

„Prečo si mu to povedala?“ Charlieho otázka ma šokovala. Otvorila som ústa. Uprene na mňa pozrel.

„Ak k tomu druhému mužovi nič necítiš, tak si to Edwardovi nemala hovoriť. Takto si ublížila všetkým a tak by hrýzlo svedomie len teba. Po čase by to prestalo a mohlo to byť v poriadku,“ povedal na vysvetlenie a ja som len šokovane civela na svojho otca.

„Vieš, ja som s tým mužom otehotnela.“ Už keď som sa rozhodla povedať pravdu, tak celú. Otec sa zachvel.

„Ako vieš, že to nie je Edwardovo dieťa?“ Priam vyskočil.

„Nemôže byť Edwardovo. Edward deti mať nemôže a vedela som to, keď som si ho brala.“ Mala som pocit, že viac Charliemu vysvetľovať nemusím. To, čo som povedala, ho zjavne zaskočilo. Sadol si späť do kresla.

„Ako na to Edward zareagoval?“ Charlie ani nedýchal.

„Odišiel z domu. Ani sme sa o tom neporozprávali. Esmé hovorila, že nemusím odísť, ale cítim sa ako tá najväčšia špina na svete.“ Z očí mi zas začali padať slzy.

„To, čo si spravila, nie je dobré. Je to odporné a poviem ti pravdu, že ak by to urobil Edward tebe, tak ho zastrelím. Na druhej strane, nie si prvá a ani posledná. Bude to pre váš vzťah a manželstvo obrovská skúška. Neopovážim sa ani hádať, ako sa k tomu Edward postaví, no viem, že ťa neskutočne miluje. Otrasie to jeho dôverou, ale hádam to ustojí. Čo plánuješ? Necháš si to?“ opýtal sa.

„Popravde som nad tým ešte neuvažovala. Myslím však, že nedokážem zabiť dieťa. Ak by na tom Edward trval, tak by som to bola ochotná urobiť. Chcem zachrániť naše manželstvo. Budem sa plaziť po štyroch, aby mi odpustil.“ Charlie zakrútil hlavou.

„Urobila si chybu, ale ponižovať sa nemusíš. Kto je vôbec ten chlap, čo si s ním...“

„To ti vážne nemienim povedať,“ pošepla som smutne. Charlie chápavo prikývol.

Na druhý deň som sa zobudila a zbehla do kuchyne. Bol už takmer obed. Zaspala som neskoro, lebo ma trápili nočné mory. Charlie ma musel v noci niekoľkokrát chlácholiť - ako dievčatko. Môj otec bol v práci. Urobila som si kávu a oprela sa o linku, keď sa ozval zvonček pri dverách. V župane a bosá som šla potvoriť a zalapala som po dychu.

„Jacob, čo tu robíš?“ vyvalila som oči.

„Ahoj, Bella. Charlie povedal Billimu, že si doma. Vraj si na čas odišla od Edwarda. Prišiel som sa opýtať, či si v poriadku a nič nepotrebuješ.“ Rozpačito sa na mňa díval.

„Mal si zavolať,“ odprskla som.

„Nezodvihla by si to. Povieš mi, čo sa stalo?“ Oprel sa o zárubňu.

„Do toho ťa nič.“

„Mám pocit, že viem, o čo ide.“ Nadvihol obočie.

„Daj mi pokoj, Jacob!“ prskla som znova. Chcela som dvere zabuchnúť, no Jacob strčil nohu do dverí.

„Nedám. Chcem vedieť, čo sa stalo. Porozprávajme sa.“

„Ja sa s tebou nechcem rozprávať, Jacob. Jasné!“ Tlačila som celou silou dvere, no nemala som šancu.

„Bella, chcem len, aby si vedela, že...“

„Nepočul si, že máš odísť,“ ozval sa hlas môjho manžela spoza Jacobovho chrbta. Jacobov výraz sa zmenil na besný a prudko sa otočil. Edward tam stál ako socha. Čeľusť mal kŕčovito napätú. Hrdelne vrčal a ja som razom zbledla.

2. kapitola - 4. kapitola

Keďže je táto kapitolka kratšia, tak vám ďalšiu pridám už zajtra. Zanechajte mi komentík. Ďakujem. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 3. kapitola: