Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 4. kapitola

24.10.2011 (17:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 46× • zobrazeno 5030×

Bella:

Jacob mal krok k explózii a môj manžel kŕčovite zatínal päste.

„Potrebujem si s Bellou niečo vyjasniť a teba do toho nič,“ prskol Jacob jedovato.

„Mojej žene daj pokoj, ty pes!“ V Edwardovi to vrelo.

„Tvojej žene?“ Jacob sa ironicky zasmial a ja som sa teraz modlila, aby mu Jacob neukázal v myšlienkach nič, čo sa medzi nami stalo. Edwardovi to aj tak najskôr došlo, s kým som mu bola neverná. Môj večne dobrý a pokorný manžel šľahal blesky. Besne vrčal a videla som, že je krok od toho, aby sa po Jacobovi vrhol.

„Choď preč, Jacob!“ povedala som direktívne. Jacob sa na mňa trocha namosúrene zadíval.

„To, čo chcem s tebou prebrať, môžeme riešiť aj pred ním, ak chceš.“ Tie slová ma prekvapili. Jacob sa ma najskôr rozhodol zabiť a pochovať. Z môjho výrazu určite pochopil, že to prehnal a okamžite sklopil pohľad.

„Prídem neskôr,“ šepol a otočil sa k odchodu.

„Neprídeš! Dáš jej pokoj! Je ti to jasné?“ Edward doslova syčal. Jacob sa nahrbil a v sekunde stál pred Edwardom. Ten zavrčal a vyštartoval proti Jacobovi, ktorý sa v skoku, za vidna a pred naším domom, zmenil na vlka. Edward ho silno udrel do rebier a on pristál len pár centimetrov od mojich nôh. Edward spozornel a než som stihla čokoľvek povedať, ocitla som sa za chrbtom svojho muža a tlačil ma do dverí domu. Jacob ale nebral ohľad na to, v akej blízkosti dverí je a vyrútil sa znova na Edwarda. Na dverách sa otočil a mňa doslova sotil do chodby. Drevo zapukalo a dvere vypadli zo zárubní. Nemo som hľadela na tú melu vonku a mala som príšerný strach. Vybehla som na priedomie.

„Dosť! Prestaňte!“ Môj krik však nezaberal. Konečne sa ten rýchly pohyb trocha upokojil. Vlk ležal na zemi a Edward ho zvieral okolo hrude.

„Nie! Pusť ho! Neubližuj mu,“ zrevala som ako na hory. Edward sa na mňa neveriacky a ešte stále dosť zúrivo pozrel. Pripadalo mi to, akoby neveril tomu, čo počuje, ale nemohla som dovoliť, aby mu ublížil. Vzpriamil sa a prešiel pár krokov ku mne. Uprene sa mi díval do očí a ja som sa zrazu do tých jeho nedokázala rovnocenne pozrieť. Začala som uhýbať všetkými smermi. Jeho oči by už mali naberať karamelový odtieň, no nedialo sa tak. Boli čierne ako uhlie a ja som vedela, že je to zlosťou.

„Prišiel som sa s tebou porozprávať, ale nečakal som, že tu nájdem jeho.“ Mykol hlavou smerom dozadu, kde sa Jacob už v ľudskej podobe zbieral nahý zo zeme. Na moje prekvapenie sa nahlas smial. Edward sa k nemu pootočil a zasyčal.

„A koho si čakal? Hlupák...“ Jacob sa smial a ja by som mu najradšej vyškriabala oči.

„Ja som ho sem nevolala. Edward, poď dnu a porozprávajme sa.“ Pozrela som sa na neho a aj keď som to na svojho manžela nikdy nemusela využívať, teraz som zapojila do hry všetky ženské zbrane. Sklopila som oči a dlho sa na neho z pod rias zadívala. Urobila som krok k nemu a natiahla ruku, aby som sa dotkla tej jeho. Potrebovala som sa ho chytiť a ucítiť jemnosť jeho pokožky. Bola som bez neho chvíľu a šialene mi chýbal. Olízala som si vrchnú peru. Prstami som sa dotkla jeho ruky, no on tú svoju odtiahol.

„Poď dnu, prosím,“ šepla som. Videla som na svojom mužovi, že váha, no potom sa znova pozrel na Jacoba, ktorý hnevom priam šalel.

„Nie. Chcel som s tebou hovoriť. Naozaj som ti chcel povedať, že to zvládneme, že ti to odpustím a že na to zabudnem, lebo ťa milujem, ale nie je to tak,“ povedal chladným hlasom.

„Ty ma už nemiluješ,“ vypískla som v záchvate paniky, ktorá ma zachvacovala a začala stláčať okolo hrude ako zverák.

„Milujem ťa, ale ty mňa očividne nie. Vždy som si vravel, že ak by sa niečo podobné stalo, alebo by si sa rozhodla ísť svojou ľudskou cestou, nebudem ti stáť v ceste. To som si ale nemyslel, že to bude tak ťažké a že sa zahodíš s ním. On predsa nie je človek, je rovnaký netvor ako ja. Snažil som sa ti dať všetko, ale aj to bolo najskôr málo. Stále ma ovláda obrovská zlosť, a tak sa radšej dnes baviť nebudeme. Nechcem povedať nič, čo by nás potom oboch bolelo.“ Edward sa otočil. Urobil pár normálnych krokov a ja som vybehla cez rozmlátené dvere za ním, no potom sa zmenil v rozmazanú čiaru.

Jacob tam stále stál a usmieval sa. Bez rozmýšľania som sa k nemu rozbehla a ruka mi sama vyletela a udrela som ho po tvári. On akoby si to ani nevšimol. Uškrnul sa. Čakal to.

„Uľavilo sa ti?“ opýtal sa bez náznaku ľútosti alebo smútku nad tým, čo sa stalo.

„Prečo to robíš, Jacob? To, čo sa stalo, bol omyl,“ šepla som s plačom.

„Nie, nebol!“ Jacob ma pevne zovrel v náručí a do tváre sa mi oprel jeho horúci dych. „To nebola chyba. To, čo je v tvojom vnútri sa predralo na povrch. Milovali sme sa a obaja sme to chceli. Prečo si to nepriznáš?“ Zatriasol mnou a nahol sa k bozku, no ja som otočila hlavou, aby sa nedostal k mojim perám.

„Hlúposť. Milovali sme sa, lebo som bola na Edwarda nahnevaná, mala som vypité a ja som už od rozkoše nevedela, čo vyviesť. Mala som všetko a nedokázala som si to vážiť. Ja milujem Edwarda a nič sa na tom nezmení. Nič na tom nezmení ani to dieťa a ani...“ Zarazila som sa, lebo som povedala viac, než bolo treba.

„Dieťa?“ Jacob vyvalil oči. Ja som sa zachvela na celom tele a ustúpila. Uprene sa na mňa díval a ja som vedela, že musím niečo povedať. Nakoniec, má právo to vedieť.

„Čakám dieťa, ale určite si ho nenechám. Chcem byť so svojim manželom, jasné!“ Založila som si ruky na hrudi. Jacob chvíľu vyzeral, že skolabuje. Potom ma nahnevane zdrapol za ruky.

„Nedotkneš sa môjho dieťaťa, je ti to jasné! Nedovolím ti zabiť ho a ani tá tvoja pijavica sa ho nedotkne. Už nás spája viac, než jedna noc. Budeme spojený krvou. Nie je to pre teba dostatočný dôvod, aby si zvážila dať mi šancu? Bella, vezmem si ťa a budeme spolu vychovávať naše dieťa. Zabudneme na pijavice a budeme len my dvaja, potom traja, na celom svete. Milujem ťa a ty to vieš. Dokázal som ti dať dieťa. On by ti ho nikdy nedal.“ Hľadel uprene na mňa a ja som mala v hlave hurikán myšlienok a pocitov. Nevedela som, kde je sever. Moje telo akoby mi nepatrilo. Nesúhlasne som pokývala hlavou a cúvla.

„Odíď. Prosím,“ zaplakala som. Jacob prikývol a rozbehol sa k lesu. Aj on to všetko potreboval najskôr rozdýchať. Prešla som po spadnutých dverách a sadla si do obývačky. Všetko sa na mňa zosypalo. Plakala som a utierala si slzy do trička, keď vonku niečo zašramotilo. S nádejou, že sa hádam vrátil Edward, som vybehla pred dom. Akurát z auta vystupoval Jasper a Emmett s kufrom náradia.

„Prišli sme ti opraviť dvere,“ zaburácal Emmett, akoby o ničom ani nevedel. Obdaril ma úsmevom a na môj údiv ma jednou rukou objal. Tak dobre mi to padlo. V sekunde som sa mu zavesila okolo krku a on zostal prekvapene, bez pohybu stáť. Rozplakala som sa mu na ramene. Pustil kufor s náradím a oboma rukami ma objal.

„No tak. Neboj sa. On ťa miluje. Musí len trocha vychladnúť. Veď ho poznáš. Prebehne sa lesom, vykynoží všetky zákonom chránené pumy a príde ako baránok. Potom bude hrať chvíľu nedostupného a nakoniec si padnete do náručia a budete hlučný ako vždy.“ Poodtiahol ma od seba a zazubil sa. Typický Emmett, u ktorého má všetko jednoduché riešenie. Pousmiala som sa a pozrela na Jaspera. Ten sa tak optimisticky netváril. Možno som dúfala v niečo povzbudivé aj z jeho strany, no od neho prichádzal len pocit úzkosti, čo ma poriadne frustrovalo.

„Jasper, ďakujem, že si prišiel,“ povedala som polohlasom. Vlastne som nevedela, ako sa mám správať. Jasper len prikývol.

S dverami boli raz dva hotoví a potom prišli za mnou do obývačky.

„Vieš, Rose sa pýta, či máš dosť vecí a či ti nemá niečo priniesť,“ povedal Emm rozpačito.

„No, ak mám povedať pravdu, tak by som niečo potrebovala. Nechcem sa v dome veľmi ukazovať, keď sme sa vlastne s Edwardom ani nezhovárali. Nemohla by mi Alice niečo priniesť?“ opýtala som sa smerom k Jasperovi.

„Bella, nemohla. Ona s tebou nechce hovoriť,“ povedal Jasper sucho. Emm do neho silno strčil a ja som zalapala po dychu. Sklopila som oči a cítila sa ako tá najväčšia hriešnica. Mali ma radšej upáliť na hranici alebo mi zavesiť na krk šarlátove písmeno, ale to, že ma zavrhla aj Alice ma bolelo.

„Rose ti donesie, čo budeš potrebovať. Poviem jej, aby ti zavolala,“ šepol Emm a na rozlúčku ma ešte objal.

3. kapitola - 5. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 4. kapitola: