Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 21. kapitola

18.12.2011 (18:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 67× • zobrazeno 5843×

Bella:

Carlisle mal v nemocnici naliehavý prípad. Zostali sme teda v jeho kancelárii čakať. S Edwardom som neprehovorila celú cestu. Nevedela som, čo mám povedať a chcela som sa vyhnúť tomu, že budem vyvádzať. Jednoducho som vedela, že by sa to skončilo hádkou. Sedela som teda v Carlislovom kresle a Edward si prezeral knihy v poličke. To ticho bolo hrozné. V aute aspoň hrala hudba. V hlave som si skúšala poskladať nejakú zmysluplnú vetu, ktorou by som nijako nezvírila hladinu. Po rozume mi ale stále behal len ten telefonát. Nevydržala som to.

„Prečo s niekým rozoberáš to, že si sa so mnou nerozviedol?“ opýtala som sa a hneď, ako to z mojich úst vybehlo, som mala chuť zahryznúť si do jazyka. Edward sa na mňa tvrdo pozrel.

„To sa o tom nesmiem s nikým zhovárať? Ty si podala tú žiadosť. Je pochopiteľné, že som sa o tom s niekým bavil,“ povedal mrzuto.

„A s kým si sa to bavil?“ Už keď som s tým začala, tak chcem vedieť, kto to bol.

„Bella, je to moja kamarátka. Stačí ti to?“ opýtal sa už značne nahnevane.

„Dobre. Stačí. Ak mi to nechceš povedať, tak dobre. Povieš mi teda aspoň, kde si bol tie posledné dni, čo si nebol v meste?“ Môj tón znel tiež už dosť podráždene. Edward sa na mňa zadíval. Bolo mi jasné, že sa teraz poriadne pohádame. Tak to bolo aj pred tým. Hádali sme sa často. Nakričali sme na seba, ale potom to väčšinou skončilo búrlivým udobrením v posteli. To však v tomto prípade určite nehrozí.

Dvere sa otvorili a vošiel Carlisle.

„Prepáčte mi, že čakáte. Bolo to dôležité,“ povedal s nosom v papieroch a až potom sa na nás pozrel. Zarazil sa.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa. Edward zakrútil hlavou, že nie a ja som sa nezmohla na žiadnu reakciu. Určite počul, že sa hádame a trocha ma aj hnevalo, že tu na nás hrá divadlo. Zhodila som zo seba kabátik a automaticky som nastavila ruku. Odoberie mi krv, zmeria tlak a pôjdeme na ambulanciu, ako vždy. Carlisle sa snažil uvoľniť napätú situáciu a neustále niečo hovoril. Urobil potrebné medicínske úkony. Prešli sme do ambulancie. Edward zostal pred dverami.

„Bella, rád by som odobral plodovú vodu. Pod ultrazvukom napichnem kožu v týchto miestach.“ Ukázal na miesto na mojom brušku. „Ihlou prejdem cez maternicu a obaly a naberiem trocha na vyšetrenie. Vďaka tomu budeme mať jasný obraz o zdraví dieťaťa, stave výživy a aj dúfam o tom, čo dieťa potrebuje, aby si konečne začala prospievať aj ty.“ Vyvalila som oči.

„Je to nebezpečné?“ opýtala som sa.

„Všetko so sebou nesie trocha rizika, ale prínos by bol dosť veľký,“ povedal s jemným povzbudivým úsmevom.

„Tak to urob,“ povedala som a uložila sa na chrbát. Chvíľu trvalo, než sa pripravil. Keď som zbadala tú ihlu, prišlo mi zle. Zaťala som zuby a nechala do seba vpichnúť to obrovské čudo. Kožou to prešlo hladko a potom som ucítila tupý tlak. Bolelo to a tlačilo. To nepohodlie zaregistrovalo nejako aj dieťa. Pohlo sa tak prudko, že mi to vyrazilo dych. Skríkla som a bolestne sa stočila. Nebrala som ohľad na to, že mám v sebe ihlu. Carlisle ma rýchlo narovnával a v stotine sekundy sa cezo mňa skláňal aj Edward.

„Čo to robíš!“ prskol na Carlislea, ktorý tú ihlu vytiahol a pritlačil mi na to miesto hrubý tampón.

„Nechápem to,“ povedal Carlisle značne šokovane. „Nepodarilo sa mi ani úplne dostať cez maternicu.“ Zapálil lampu pri vyšetrovacom stole a začal si prezerať hrot ihly.

„Je ohnutá,“ vydýchol prekvapene. Dieťa sa stále bolestivo točilo a ja som mala oči plné sĺz. Nemohla som ani dýchať, ako to bolelo. Carlisle mi rýchlo niečo vpichol do žily a ja som sa konečne uvoľnila. Dieťa sa ďalej točilo, ale už to toľko nebolelo. Cítila som sa omámene. Nechali ma ležať na stole s nohami v strmeňoch a oni dvaja sa o niečom roztržito naťahovali. Intenzita ich hlasov sa stupňovala, až bolo jasné, že ide o hádku. Po chvíli už na seba revali. Teda Edward kričal.

„Čo sa stalo?“ vyjachtala som zo seba a posadila sa. Pritlačila som si krvácajúci vpich na bruchu a hľadela na Carlisla. On len bezradne spustil ramená.

„Bella, ženy v rezervácii niečo podobné nezažívajú. Ich tehotenstvo je väčšinou bezproblémové. Už skôr mi to napadlo, ale nechcel som nijako predbiehať. Vieš, napadlo mi, že možno to dieťa nebude Jacobovo. Bella, možno...“

„Možno čo?“ zvreskla som. „Už fakt neviem, čo to tu na mňa skúšate. Podviedla som Edwarda, ale nie som žiadna fľandra. To dieťa je Jacobovo.“ Otočila som sa k Edwardovi. „Načo si sa vracal? Prečo si sa so mnou nerozviedol. Aj tak mi neveríš a nemiluješ ma. Čo sa mi teraz snažíte nahovoriť. Ide vám len o to, aby som dala dieťa preč, ale ja sa ho nevzdám. Nezáleží ti na mne.“ Schmatla som nohavice zo stoličky a rýchlo ich na seba vytiahla. Edward ma chytil za ruku.

„Bella, upokoj sa. Nikto ti nechce ublížiť a ani dieťatku. Sadni si a Carlisle ti všetko vysvetlí,“ povedal môj manžel a nepochopiteľne sa pokúšal zovrieť ma v náručí. To ma vytočilo. Najprv sa hádame a teraz ma skúša objať. Prudko som ho odstrčila. Nech si objíma tú ženu, s ktorou telefonoval. Siahla som do jeho vrecka a vzala kľúče od auta. Nahnevane som otvorila dvere, no Edward ma stiahol späť.

„Bella, nevyvádzaj,“ zvreskol po mne. Silno som ho udrela do hrude. Ruka ma zabolela.

„Nedotýkaj sa ma! Dajte mi pokoj!“ Odstrčila som Edwardove ruky. Skúsil to teda Carlisle, ale ja som sa už hnala chodbou a Edward krok za mnou. Sadla som do auta na miesto šoféra a zamkla. Edward sa oprel o bok auta.

„Bella, otvor. Neblázni. Chcem s tebou len hovoriť.“ Vedela som, že pre neho nebude problém to auto otvoriť, ale neurobil to. Naštartovala som a rozišla sa po ceste. Zamierila som rovno do rezervácie. Len tam som mohla byť sama so svojimi myšlienkami.

Šla som tam, kam som chodila vždy, keď sme sa pohádali. Zaparkovala som pred Jacobovým domom. Vybehol z dielne a šokovane na mňa pozrel. Práve vybehla z domu aj April a ja som sa rozbehla rovno k nej. Skočila som jej okolo krku. Ako som vyletela z auta, samozrejme som ho nezabrzdila, tak mal Jacob čo robiť, aby ho zastavil. Nahol sa do dverí a zatiahol ručnú brzdu. Ja som sa na neho dívala cez slzy a rameno jeho družky. April ma vzala dnu a usadila ma na pohovku. Hlasno som vzlykala.

„Čo sa stalo, Bella. Bella...“ April sa domáhala odpovede, ale ja som nebola schopná niečo súvislé povedať. Jacob si ku mne kľakol.

„Nechaj ju vyplakať sa,“ povedal April.

„Musí nám povedať, čo sa stalo. Čo ak jej ublížil?“

„Ten by jej nikdy neublížil,“ štekol Jacob mrzuto. Na to som zodvihla hlavu a pustila sa do ešte väčšieho plaču.

„Boli sme v nemocnici,“ zavzlykala som. Jacob spozornel. Rýchlo mi cípom svojej kockovanej košele utrel slzy. Mala som rada Jacobovu vôňu, no teraz mi to zodvihlo žalúdok. Znechutene som sa odtiahla.

„Jacob, smrdíš, ako mokrý pes,“ šepla som a snažila sa upokojiť, aby som im mohla vysvetliť, čo sa stalo. Jacob k sebe privoňal a mykol ramenami.

„Carlisle mi chcel odobrať plodovú vodu,“ šepla som. April ma rýchlo pohladila.

„Bolelo to?“ šepla starostlivo.

„Bolelo? Bolo to šialené. Tá ihla bola hrubá ako ceruzka a keď ju do mňa strčil, niečo sa stalo. Zachrupčalo to a dieťa sa začalo hrozne hýbať. Carlisle to zo mňa vytiahol. Ihla bola ohnutá. Začali ma obviňovať, že to nie je normálne a že to dieťa...“ Začala som zas plakať.

„Kto ťa začal obviňovať?“ pýtal sa Jacob napäto.

„No, Edward a Carlisle. Oni sa potom hádali a ja...“ Zas som prepukla v plač.

„Bella, poporiadku. Čo sa vlastne stalo? Z čoho ťa obvinili?“ Jacob sa chvel.

„Ženy z rezervácie majú bezproblémové tehotenstvá a sú naopak silnejšie. Carlisle povedal, že nad tým uvažoval už skôr a že to dieťa najskôr nie je tvoje,“ zaplakala som. Jacob vyskočil na nohy.

„Ja toho idiota zabijem,“ vyprskol. April tiež vyskočila do stoja.

„Jacob!“ zvreskla. „Počúvaš, čo povedala? Netvrdia, že spala s niekým iným, ale že by to dieťa mohlo byť upír,“ povedala April a Jacob na ňu vyvalil oči a mne prišlo zrazu hrozne nevoľno. Toto mi vážne ani nenapadlo. Neustále počúvam, že upíri deti mať nemôžu a zrazu si môj svokor myslí, že dieťa, ktoré ma tak ničí, je Edwardovo. Ja som si to v tej chvíli neuvedomila. Myslela som, že si myslia, že som spala ešte s niekým iným. Lapala som po dychu.

„Bella, vráť sa domov a pozhováraj sa so svojím manželom,“ povedala April milo. Ja som sa vydesene pozrela do jej tváre.

„Nie, ty to nechápeš. Ak to dieťa nie je Jacobovo, ale jeho, vezmú mi ho. Nedopustia, aby sa narodilo. Doteraz mi do toho Edward nemohol hovoriť, ale teraz si to bude nárokovať.“

20. kapitola - 22. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 21. kapitola: