Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si naša rodina - 8. kapitola

12.09.2012 (07:30) • 9moncici9, VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2414×

Bella:

Ako si to mohol dovoliť? Poslať mi kvety a ešte s takým hlúpym odkazom? A ako, dočerta, vie, kde bývam?

Žlč sa mi hromadila v tele a ja som ten hnev potrebovala niekde odventilovať. Behala som po dome ako zmyslov zbavená a preklínala toho naničhodníka. Nehľadela som na to, že mi je na vracanie. Jediné, čo som v tomto okamihu chcela, bolo rozpučiť mu hlavu holými rukami. Mimovoľne som zašla do izby a vytiahla všetky zbrane na posteľ. Začala som šmirgľovať koly do ostrých špicov. Vrhacie hviezdy som vyberala z púzdier  a zasúvala ich zase naspäť. Pohrala som sa s nunčakmi a nechtiac udrela do steny.

„No super, Esme sa zabije,“ šepla som do ticha. Nikdy som tieto vecičky nepoužívala. Teda, okrem kolov, tie boli totiž nevyhnutné na zabitie upíra. Ale ostatné, aj keď som ich nosila zo sebou, som mala len na tréning.

Bezmocne som sa zvalila na posteľ a oči vyvrátila k stropu.

Nechápala som, kedy sa to všetko mohlo tak veľmi pokaziť. Mala som dokonalý plán... Nie, to je predsa hlúposť. Žiadny plán nie je dokonalý, ani keď veľmi chcete. Vždy sa môže niečo pokaziť a preto je dobré mať zadné dvierka. A ja som ich nemala. Mala som len šťastie, že mi dovolil odísť najskôr z toho klubu a potom, že ma nezabil pri aute. Vzdychla som si a zavrela oči. Už len pár dní a zabijem ho. Už len pár dní, opakovala som si v duchu. Bolo to ako uspávanka. Veľmi, veľmi príjemná uspávanka...

„Tie kvety si to nezaslúžili,“ šepol mi do ucha známy hlas. Pomrvila som sa na posteli a prevalila sa na druhú stranu. Na stehne som zacítila chladnú ruku. Prešla mi po boku a odhrnula zo mňa košieľku. Aj napriek chladu to bolo neskutočne príjemné. Cítila som, ako mi perami prechádza po brušku a na nohách som cítila jeho rifle. Nechcela som otvoriť oči. Chcela som, aby to trvalo večne.

Prstami som mu zašla do vlasov a on zavrčal. Perami mi prechádzal po pokožke, končekom jazyka ma dráždil na krku. Stiahla som jeho hlavu bližšie a žiadala si bozk. Tak veľmi som chcela ochutnať jeho pery.

„Bella, otvor oči,“ žiadal. Pokrútila som hlavu a tvrdohlavo si zahryzla do spodnej pery. Ale nakoniec som ich predsa len otvorila.

Pred sebou som zbadala Edwardovu usmievajúcu sa tvár. Ceril na mňa dva ostré špicáky a čierne oči mu horeli túžbou. Odrazu ma priľahol svojim telom. Nie, doslova ma drtil. Nemohla som dýchať, ale nereagoval na moje protesty. Na okamih som si myslela, že ma chce udusiť vlastný telom. No potom sa nadvihol. Pobozkal ma na krk a zahryzol sa.

Prebudila som sa a vlastný výkrik. Prudko som otvorila oči a celá zadýchaná sa posadila na posteľ. Ruka mi vystrelila ku krku, kde ma ešte pred chvíľou Edward pohrýzol. Ale nič som tam nemala. Vydýchla som si. Bol to len sen. Aj keď veľmi živý. Bola som taká spotená, skoro zo mňa tieklo. Unavene som sa pozrela na hodiny a s hrôzou zistila, že je už poludnie. Prespala som skoro dvanásť hodín, čo sa mi nestávalo. Spomenula som si na stretnutie s Jacobom a z úst mi vyšli nadávky.

Vbehla som do kúpeľne a dala si rýchlu sprchu. Vlasy som si natočila do pravidelných kučier a nechala ich spadnúť na lopatky. V šatníku mi do oka padli práve tie červené šaty, v ktorých som na neho padla. Veď sa mu páčili, alebo nie? Na nohy som si obula vysoké červené lodičky, ktoré mi minulý rok darovala Alice. Opatrne som zbehla dole po schodoch a pristavila sa v kuchyni. V žalúdku mi zaskučalo. Veľmi dobre som vedela, že idem s Jakeom na obed, ale nechcela som, aby počul môj zavíjajúci žalúdok, kým budeme čakať na jedlo.

Rýchlo som do seba napchala keksík a vytiahla z chladničky džús. Naliala som si do pohára, no tesne pred perami som sa zastavila. Položila som pohár späť na linku, vrátila sa k chladničke a vytiahla železník. Jasné, vedela som, že Jake nie je upír. Bolo to len pre istotu. Aby som nedopadla ako v tom sne. Keby náhodou...

Nasadla som do auta a už bol najvyšší čas vyraziť. Hrdlo ma bolelo zo železníka, ale ja som vedela, že je to len pre moje dobro. To moje telo sa rozhodlo protestovať a pri najbližšej zákrute som musela zase všetko vyvrátiť. Opakom ruky som si utrela ústa.

„A predsa budem dnes s Jakeou obedovať. Aj keby mám vo vnútri vybuchnúť,“ s týmito slovami som dupla na plyn. Nevedela som prečo, ale všetko išlo proti Jakeovi.

***

„Prepáč, že meškám. Zaspala som.“ Bolo to hlúpe ospravedlnenie, ale nič lepšie som vymyslieť nedokázala.

Objala som Jakea a nechala, nech ma pobozká na líce. Príjemne ma pošteklila jeho briadka a vďačne som prijala jeho ruku. „To nevadí. Na teba sa oplatilo počkať,“ vzdal mi poklonu a nasal vzduch. V očiach mu hrali iskričky.

„A už vieš, čo budeme jesť dnes?“ zmenila som tému a nechala sa zaviesť dnu. Jake ma posadil k stolu a objednal šampanské. Sledovala som ho so zdvihnutým obočím a čakala na jeho odpoveď. Otočil sa na mňa so širokým úsmevom a ja som musela zadržať triašku. Bože, bol taký dokonalý. Ako mohol niekto taký ešte nemať manželku?

„To je prekvapenie. Dúfam, že mi dneska neutečieš,“ zasmial sa. Aj ja som svoje ústa prinútila do úškrnu.

„Prepáč,“ ospravedlňovala som sa už druhý raz za posledných pár minút. „Nechcela som ti utiecť, len som sa necítila práve najlepšie. Akosi ma ráno bolela hlava a potom...“ Zasekla som sa. Otvorili sa dvere a ľahký vetrík ku mne doniesol sladkú vôňu, ktorú som však už veľmi dobre poznala. Oči mi zastali na mieste v kúte a z úst mi vyšli nadávky.

Bol tam on. Sedel o tri stoly od nás s akousi čiernovláskou. Nevidela som jej do tváre, ale tú jeho som videla perfektne. Biela tvár až žiarila v šere, v ktorom sedeli. Na tvári mal šibalský úsmev a čierne oči mu žiarili túžbou rovnako, ako v mojom sne. Nie. V mojej nočnej more.

Ako ma tu doriti našiel? Nie, toto nemohla byť náhoda. Ani Seattle nie je taký malý, že by sme sa stretli v jednej reštaurácií. Robil to naschvál. Najskôr kvety a teraz toto. O čo mu dočerta išlo? Chcel ma dohnať k šialenstvu? Ak áno, išlo mu to perfektne. 

„Bella? A čo sa stalo potom?“ prerušil moje myšlienky Jake a ja som sa ne neho otočila. Len tak-tak som skryla hnev a usmiala sa.

„Čože?“ opýtala som sa a pripadala si ako ten najväčší hlupák pod slnkom. Edwardova prítomnosť ma úplne vyhodila z rozhovoru.

„No, hovorila si, že ťa včera bolela hlava, tak sa pýtam, čo sa stalo potom. Deje sa niečo?“ spýtal sa ma, ale nedal mi čas odpovedať. Obzrel sa za seba a Edward sa na neho usmiala. Stŕpla som na mieste a priškvarila ho pohľadom. Ja ho zabijem. „Ty ho poznáš?“ otočil sa späť na mňa a kývol hlavou na Edwarda.

„Koho, jeho? Nie, nikdy v živote som ho nevidela. Asi to bude len nejaký okoloidúci, ktorý ťa chce zbaliť,“ hovorila som nenútene a chcela preladiť na ľahšiu notu. Nadvihol obočie a zdalo sa, že chce protestovať, preto som ho predbehla. „Nevidel si, ako sa na teba usmial? A prisahala by som, že ťa hltá pohľadom.“ Poslednú vetu som mu šepla veľmi dôverne. Ale neklamala som. Edwardove oči doslova hltali telo, ktoré však nepatrilo Jakeovi ani jeho čiernovláske, ale mne. Počul nás a potichu zavrčal. Na tvári som cítila jeho pohľad a ledva som sa dokázala nadýchnuť. Pomrvila som sa na stoličke.

„Sľúb mi ale, že s ním neutečieš,“ povedala som Jakeovi. Schuti sa zasmial a prehol hlavu dozadu. Bože, mal taký nádherný smiech. Vzdychla som si a opäť ma napadlo, ako je možné, že ešte nikoho nemá.

„Tak to ti sľubujem. Čestné skautské,“ povedal ešte, otriasajúc sa smiechom a urobil to povestné gesto skautov. Popritom jeho ruka nebadane skončila na mojej. Skoro som sa zbláznila. Mal neskutočne teplú ruku. Nepochybovala som o tom, že ňou roztápal zmrzlinu z mraziaku.

„Si neskutočná. Ako je možné, že si stále sama?“ Bolo to možné? Teraz mi dokonca začal čítať myšlienky?

Usmiala som sa doširoka a sčervenela ako paprička. „Vieš o tom, že presne nad tým som teraz uvažovala ja? Prečo si ty stále sám? A tiež nemôžem nájsť odpoveď.“ Zahryzla som si do spodnej pery.

„Je sám, pretože ženy len využíva. Aj teba chce len na sex,“ začula som Edwarda. A musela som sa veľmi premáhať, aby som udržala úsmev na tvári a neskočila po ňom.

„On nie je ty,“ precedila som pomedzi zuby. Nepríjemne sa zasmial, až mi naskočila husia koža. Zabudla som dokonca aj na svoje krytie. Ale keď som si to uvedomila, bolo mi to už jedno. Edward Cullen zomrie tak či tak. Čo mu pomôže, keď bude vedieť, čo som zač?

„Ja... ešte som nenašiel tú pravú. Ale myslím, že dnes sa to zmení,“ šepol mi Jake a chytil ma za ruku. Musel vidieť, ako reagujem na jeho horúcu dlaň. Nahol sa cez stôl a ja som ďakovala nebesiam, že nie je taký široký. Dotkol sa mi líca a pobozkal ma.

Doslova som sa topila v horúčave. Telo mi horelo, zatiaľ čo moja myseľ začala porovnávať. Edwardov bozk chutil neuveriteľne. A ten chlad sa mi páčil. Nikdy som nič krajšie nezažila. Ale bozk od Jacoba mu skoro konkuroval. Behom jednej stotiny mi dokázal rozpáliť telo, no bolo tu niečo zvláštne, čo som nedokázala pomenovať. V tomto bozku mi chýbala vášeň. Dobre, bolo mi jasné, že na mňa chcel ísť pomaly, aby som sa nezľakla, ale môj život bol plný adrenalínu a Jake mi ponúkal presný opak. A popritom bol taký dokonalý...

Keď sa odtiahol, zalapala som po dychu. Bola som zmätená zo svojho nového zistenia. Došľaka, veď Edward bol upír. Nemilosrdný upír, ktorý baží po mojej krvi. Ako sa mi bozk od neho mohol páčiť viac? Pýtala som sa samej seba v duchu, ale nedokázala som si odpovedať. Tak veľmi som sa chcela pozrieť jeho smerom. Chcela som zistiť, ako sa tvári, či mu vadilo, keď ma Jake pobozkal. Ako záchrana od vyššej mocnosti k nám práve prišiel čašník s jedlom. Jake obrátil svoju pozornosť na neho a ja som sa mohla pokojne pozrieť na Edwarda.

Pokoj ma však veľmi rýchlo opustil, keď som videla tú scenériu. Edwardovi sedela čiernovláska v lone a nehanebne sa na neho lepila. Alebo on na ňu? Z tohto pohľadu to vyzeralo, že obaja upustili zo zábran a oddávali sa rozkoši bozkov. Zničene som sledovala, ako ju drží okolo pása a venuje jej celú svoju pozornosť. Bozkáva ju po krku, na pery a slastne pri tom stoná. Každý ten zvuk ma bolel ako dýka zabodnutá priamo do srdca. Odtrhla som pohľad, ale stále som ich počula. Chcela som utiecť. Bolo mi jedno kam, len som chcela vypadnúť. Nevidieť ich, nepočuť.

Do očí sa mi nahrnuli slzy. Postavila som sa a vzala si kabelku. Lenže Jake ma chytil za ruku. „Kam ideš?“ opýtal sa ma a ja som ledva dokázala udržať normálny hlas.

„Prepudrovať sa.“ Spravila som grimasu a ponáhľala sa na záchod.

Edward:

Pobozkal som svoju spoločníčku na krk a očkom pozrel na Isabellu. Konečne si nás všimla a ja som sa neubránil úsmevu. Tvárila sa ako na poprave. Moje mŕtve srdce zaplesalo radosťou, Konečne vedela, ako som sa cítil, keď ju pobozkal Jake a jej srdce išlo vyskočiť z hrude. Ale ja som jej to mienil oplatiť stonásobne.

Do svojho bozku som vložil všetko a pridal pár stonov. Žena sa pod mojimi skúsenými rukami prehla a tiež si vzdychla. Bolo mi smiešne. Ešte nikdy som nehral vzrušenie. Ale pravda bola, že ma táto mladá tanečnica z baru oproti vôbec nepriťahovala. Práve naopak. Odpudzoval ma už len ten fakt, že jej telo mali predo mnou iný. Chcel som niečo nepoškvrnené. Chcel som Isabellu.

Všimol som si, ako vybehla z miestnosti a mieri na záchod. Ten chlap sa v duchu sťažoval, že mu unikla už druhý krát a to ma pobavilo. Nestrácal som čas. Postavil som svoju tanečnicu na nohy a so slovami, že o chvíľu som späť odišiel za Isabellou.

Nehlučne ako myška som vošiel na ženské toalety a začul jej srdce v jeden z kabínok. Plakala. Ale to nebolo to najhoršie. Mala stiahnutý štít a tak som počul každú jej nadávku na svoj žalúdok. Že v ňom nič neudrží. Nechtiac si spomenula, ako pri ceste sem musela vyvrátiť keksík, ktorý zjedla a teraz to na ňu prišlo zase. Bolo mi jej ľúto. Ale hneď potom som si pripomenul, že ona ma chce vlastne zabiť. A to ma naštvalo.

Vrazil som do jej kabínky a vytiahol ju na nohy. Nevšímal som si jej prekvapený výraz tváre. Prisal som sa jej na pery a ochutnával ich. Dokonca mi ani nevadil ten pach zvratkov. Chcel som, aby sa jej srdce rozbúchalo ako pri bozku toho hajzla. Chcel som, aby sa jej to rovnako páčilo.

Jej myšlienky na mňa kričali, aby som prestal. Bránila sa, ale proti mne to bol len chabí pokus. Tresol som ju o stenu a pritlačil vlastným telom. Jednou rukou som jej ruky spútal nad hlavou a útokom si bral jej pery. Vzdychla a ja som poľavil. Jej brániace sa myšlienky sa stratili ako šibnutím čarovného prútika. Vybozkával som jej pery a pomaly sa presúval nižšie. V jednom mal jej spoločník pravdu, v tých červených šatočkách vyzerala naozaj neodolateľne. Ako hriešnica, ktorú bolo treba potrestať.

Nasal som jej sladkú vôňu a v hrdle sa mi rozhorel plameň. Presunul som sa k jej krku a príjemne zapriadol na volanie jej krvi. Zašla mi do vlasov a pritiahla bližšie. Naozaj chcela, aby som pokračoval. Prešiel som tesákmi po jej krku, aby som ju podráždil, no pritlačil som viac, ako som pôvodne chcel. Z ranky sa jej začala valiť krv. Dostala sa mi na jazyk a skôr, ako som sa mohol zadržať, som sa zahryzol do jej krku a prehltol.

Telom mi prebehol kŕč. Spútal mi končatiny a padol som k zemi. Zdalo sa mi, akoby som sa vrátil späť do minulosti k svojej premene. Zadržiaval som výkriky. Zaťal som zuby a ruky v päsť a skrútil sa v ďalšej vlne. Nad sebou som videl jej dokonalú tvár. Šklblo jej kútikmi úst, no potom sa zhrozil? Nie, to ma určite musel len klamať zrak. Chcela ma predsa zabiť. Ako povedal Jasper, sama si ma vybrala, aby si niečo dokazovala. A teraz mala dokonalú príležitosť.

Zohla sa ku mne, no ja som zavrel oči. Nechcel som sa bezmocne prizerať na vlastnú smrť. Na svojho kata. Začul som, ako sa otvorili dvere a ktosi skríkol. Donútilo ma to otvoriť oči. Bola to moja spoločníčka. Stála ohúrene vo dverách a ničomu nerozumela. Isabella sa nado mnou stále skláňala, no nedržala v ruke kôl, ktorým by mi mohla poľahky prebodnúť hrudnú kôš. Ruka sa jej zastavila vo vzduchu tesne nad mojou tvárou. Chcela ma pohladiť? Nie, zamietol som to rýchlo a v bolestiach zavrčal. Vtedy ruku stiahla. Pozrela sa na mňa s bolestným pohľadom, snáď odrážajúcim môj vlastný, načiahla sa po kabelku a vybehla von.

Päsťou som udrel do podlahy a tá praskla. Mala ma zabiť. Možno by som jej za to aj poďakoval. Aspoň by som sa nemusel teraz umárať v bolesti. A to nie len vo fyzickej, ale aj v psychickej. Cítil som jej zradu. Chcela mi ublížiť. Určite som jej nebol ľahostajný, no ona mi aj tak chcela stále ublížiť. Ba dokonca ma zabiť. Malá mrcha...

„Si v poriadku? Edward, čo ti je?“ pribehla ku mne tanečnica. Zohla sa a vystrašene sa na mňa pozerala. Chcela zavolať sanitku, možno políciu. Ale to som jej nemienil dovoliť. Stiahol som ju k sebe a bez výčitiek sa zahryzol do jej opálenej pokožky pod krkom. Sal som jej čerstvú krv a vychutnával si tú úľavu. Pôsobila ako balzam na bolesť, ktorá ma mučila. Alebo aspoň na tú fyzickú.

O minútu som ju zo seba zhodil a vstal. Bolesť prešla. Vzal som jej telo a prestrčil ho von oknom rovno do kontajnera. Aspoň to bolo pozitívum na tomto dni. Nemusel som sa touto mŕtvolou viac zaoberať. Ale bolo tu ďalšie telo, po ktorom som musel ísť. Musel som ísť sa Isabellou. Ešte som nevedel, čo urobím, vedel som len, že toto tak nenechám. 

Moja zlatá VictoriaCullen má práve problémy s počítačom. Preto pridávam jej kapitolu, tak ako sme boli dohodnuté. Podporte mi ju aspoň krásnymi komentármi, lebo viem, že do každej svojej kapitoly dáva kúsok seba. Dáva do nich svoje srdce a vždy sa s nimi natrápi, aby boli najviac dokonalé. Osobne mám rada túto kapitolu. :) 

Ďakujeme vám za podporu a za komentáre. Veríme, že s touto poviedkou trávite príjemné chvíle. 

9moncici9 a VictoriaCullen

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), VictoriaCullen, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si naša rodina - 8. kapitola: