Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 31

11.11.2010 (20:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2896×

Spolu sme odkráčali až k autu a ja som si sadla a čakala, dokým nastúpi aj on. Poslednýkrát som sa ohliadla na dom, keď som počula, ako naštartoval motor.

Cítila som, ako sa mi do očí hrnú slzy. Bola som nešťastná. Nešťastná z toho, že Edwarda už nikdy neuvidím a on nakoniec zostane so Sam. Bola som sebecká, ale chcela som ho mať iba pre seba. Veď ho premenili pre mňa. Mal byť vždy pri mne, keď som ho potrebovala. Mal byť pri mne nielen ako môj kamarát alebo brat. Ale ako niekto, koho by som mohla ľúbiť a konečne vedieť, že je všetko dobré. Už veľakrát som rozmýšľala, aké by to bolo, keby som v minulosti neurobila toľko chýb. A možno aj práve tým som ho odradila. Zistil, že so mnou nechce byť.

Všetko to bola moja vina. Všetko dobré, čo bolo v mojom živote, som od seba odohnala.

„Bella, nemusíme to robiť,“ vyrušil ma Chvostík a ja som na neho prekvapene pozrela. Na tvári mal starostlivý výraz a ja som v ňom videla neistotu. Prudko som zatrepala hlavou.

„Nie,“ šepla som potichu. „Už tu nemám prečo byť,“ doplnila som.

Chvostík kývol a jemne dupol na plyn.

Potichu som si povzdychla a poslednýkrát pozrela na dom. Prekvapene som sa otočila.

„Stoj!“ prikázala som a on poslúchol. Opatrne som otvorila dvere a vystúpila von. Edward ku mne pomaly prichádzal a vystrašene na mňa pozeral, akoby sa bál, že zmiznem.

„Bella,“ zašepkal zlomene, keď bol pri mne a bolestne privrel oči. „Prosím, neodchádzaj.“

Prekvapene som na neho pozrela. Znova otvoril oči a pozrel na mňa. Zdvihol jednu ruku a jemne ma pohladil po líci.

„Prečo?“ spýtala som sa jednoducho a všimla si, ako sa pousmial.

„Pretože ťa milujem,“ povedal jednoducho a pritom krásne. Cítila som úľavu a šťastie, keď to vyslovil.

Edward mi rukou podvihol hlavu tak, aby som mu pozerala do očí. Jemne som zaklipkala očami, aby som zakryla slzy, ktoré mi začali stekať po tvári.

„Otázka je, či mi ty dokážeš odpustiť,“ napäto čakal, čo odpoviem. Hľadela som do jeho krásnych zlatých očí, ktoré boli plné neistoty a strachu. Musela som sa pousmiať. Akoby som mu mohla povedať nie? Neodpovedala som mu. Iba som sa opatrne načiahla a jemne ho pobozkala. Počula som, ako si vydýchol a ruku mi zaplietol do vlasov a pritiahol si ma bližšie k sebe. Bozkával ma tak ako ešte nikdy. Konečne som cítila, že to chce on. Jemne mi láskal pery a po chvíli sa odtiahol.

„A čo Sam?“ spýtala som sa a zbadala, ako prevrátil oči.

„Dá sa povedať, že to čakala,“ mykol plecami a zasmial sa. Chytil ma za ruku a spoločne sme sa vydali späť k domu, keď som si na niečo spomenula.

„Počkaj chvíľu,“ povedala som sa rozbehla sa späť ku Chvostíkovi, ktorý sedel v aute. Pomaly mi otvoril okienko a chabo sa na mňa usmial.

„Je mi to ľúto,“ zašepkala som a on iba mávol rukou.

„Bella, vy k sebe proste patríte a, narovinu, keby ste neboli spolu, tak načo sme sa potom tak natrápili a teda hlavne ja?“ povedal a spoločne sme sa zasmiali. Neveriacky som zakrútila hlavou. Koľko sme si toho spolu zažili.

„Máš predstavu, kam pôjdeš?“ spýtala som sa a sledovala, ako sa zamyslel.

„Pochodím celú Európu a budem ti posielať pohľadnice,“ oznámil mi a pousmial sa.

„Tak zbohom, Bella,“ zašepkal poslednýkrát a podal mi moje veci.

„Zbohom,“ povedala som a sledovala, ako jeho auto mizne v zákrute. Otočila som sa a prišla k Edwardovi.

„Ten chlap mi bude chýbať,“ zamrmlal a ja som prikývla. Aj mne.

Keď sme prišli do domu, s prekvapením som pozrela na Edwarda. Nikto tam nebol.

„Už odišli... hneď po tvojom odchode,“ odpovedal mi na moju nevyslovenú otázku. „A volali Carlise a Esme, že prídu. Len by som teraz s tebou chcel byť osamote a dohnať všetko,“ oznámi mi a s lišiackym výrazom sa ku mne zakrádal.

„A čo také?“ spýtala som sa nechápavo a zadržiavala smiech, aby som nepokazila hru.

Edward mykol plecami.

„Monopoly?“ spýtal sa s pozdvihnutým obočím a ja som si odfrkla.

„S tebou teda bude zábava,“ zasmiala som sa. Edward si sadol vedľa mňa a zamyslene hľadel na zem.

„Bella? Videla si niekedy ostrov Esme?“ spýtal sa odrazu a ja som zakrútila hlavou. „Lebo ešte dnes tam ideme,“ povedal a ja som sa zasmiala, no keď som zbadala, že to myslí vážne, prestala som. Edward sa na mňa s pozdvihnutým obočím díval a z vrecka vytiahol letenky.

...

„Ešte je to ďaleko?“ spýtala som sa otrávene, keď sme išli na malom motorovom člne po mori a mne sa tá cesta zdala nekonečná.

„Nie,“ odpovedal. Sadla som si vedľa neho a sledovala more, keď som zbadala malý ostrov, ktorý sa začal vynárať z hmly.

„Wau,“ zašepkala som a Edward sa na mňa šťastne usmial.

„Keď budeš dobrá, tak ti taký tiež kúpim,“ povedal a na tvári si držal vážny výraz.

Už z pobrežia bolo vidno dom, ktorý bol postavený na pláži. Bolo to tu krásne. A ešte krajšia bola predstava, že tu s Edwardom budem sama.

Edward vzal do ruky tašku a spoločne sme vošli dnu. Bolo to moderné a zároveň útulne zariadené. Hneď som vybehla na horné poschodie a vkročila do jednej izby.

„Edward, táto je naša!“ zakričala som a počula, ako sa zdola zasmial.

„Pre teba všetko,“ zašepkal zrazu vedľa mňa a ja som sa s ľaknutím otočila. Ruky som mu položila na ramená a za krkom spojila tak, aby som sa od neho mohla odtiahnuť.

„A čo máš teraz na pláne?“ spýtala som sa provokatívne a vyčarila najkrajší úsmev, aký som vedela.

„Hádaj,“ zašepkal a nedočkavo na mňa hľadel. Vášnivo som ho pobozkala a následne sa odtiahla.

„Uhádla si,“ zamrmlal s úsmevom, vzal ma do rúk a ľahol si na posteľ. Jemne som sa nad neho prevrátila.

Roztrasene som mu položila ruky na jeho hruď a on mi daroval krásny úsmev. Oplatila som mu ho a zadívala som sa mu do očí. Za posledné roky sa toho stalo veľa. Najhoršie je, keď po niekom veľmi túžite, no on vám vaše city neopätuje. Sledovať, ako on je šťastný, zatiaľ čo vy trpíte. Toto všetko som prežila, no neľutujem to. Pretože práve kvôli tomu sa všetko zmenilo na lepšie a ja pozerám do očí mužovi, ktorého nadovšetko milujem.

Koniec

Chcem poďakovať tým, čo túto poviedku čítali a aj komentovali. Dúfam, že sa Vám páčila a že ste pri nej niekedy tŕpli a niekedy sa zasmiali, lebo to bol môj cieľ. Tak ešte raz ďakujem a dúfam, že sa Vám aj moje ostatné poviedky budú páčiť.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 31: