Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 16

19.01.2010 (22:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2836×

„Ty si sa otiskol do môjho Edwarda?!“ zvreskla som na neho. Cítila som ešte väčší hnev keď som zbadala že ma vôbec nepočúva. Zrazu Jacob jemne zatrepal hlavou a usmial sa na Edwarda.

„Ahoj.“ Zašepkal Jacob a pomalým krokom sa vybral ku Edwardovi, ktorý na neho vystrašene pozeral.

Sledovala som ako sa pred neho postavil a s úžasom mu hľadel do očí.

„Myslel som že keď budem vlk budeš mi smrdieť, ale mýlil som sa.“

„Nič krajšie som v živote necítil.“ Hovoril zamyslene a pritom na neho stále hladel.

„Máš také krásne oči aj takú dokonalú tvár.“ Pokračoval a priblblo sa usmieval.

„Navyše si moja osudová láska. Navždy je nám súdene zostať spolu.“ Rozplýval sa a pritom rozhadzoval rukami. Edward tam iba stál a zadržiaval smiech. Všimla som si ako Jacob išiel znova niečo povedať, no Edward ho prerušil.

„Už žiadne slová rómeo.“ Zasmial sa Edward a zúfalo na neho pozeral.

„Myslím že si opeknel.“ Pokračoval Jacob naďalej. Mala čo robiť aby som sa po ňom nerozbehla. Toto som mala ja hovoriť Edwardovi. Nie on!

„No je to dosť možné.“ Povedal Edward a s namysleným výrazom si prehrabol vlasy. Debil... pomyslela som si v duchu a unudene si vzdychla.

„No ale k veci Jacob. Nemôžeš sa odo mňa odtisknúť?“ spýtal sa zúfalo Edward a nervózne poklepkával nohou.

„Určite nie.“ zamračil sa Jacob a ruky si založil na hrudi.

„Ale možno je nejaká možnosť... choď do obchodného centra... tam stoj pred nejakým ženským obchodom. Čo ty vieš, možno sa niečo stane.“  Skúsil Edward a jemne sa na mňa usmial.

„Po prvé.“ Začal Jacob a nahnevane na Edwarda pozeral.

„Aj keby som sa neotiskol do teba, nikdy by som nešiel stáť pred ženský obchod. A prečo? To ti myslím že nemusím vysvetľovať.“ Zasyčal a ukazovákom kýval Eďovi pred tvárou.

„A po druhé... otisk je iba jeden.“  Povedal a zamyslene pozeral na zem.

„A po tretie už nie je.“ Doplnil a zlovestne na mňa pozrel.

„No dobre my už asi pôjdeme. Dohodli  sme sa na zmluve tak ju neporušte.“  Ozval sa zrazu ich vodca a rukou naznačil, že odchádzajú. Všetci postupne vychádzali za ním, len Jacob ostal.

„Poď!“ zakričal na neho, no on stále stál a očami kmital z Edwarda na mňa.

„Ja tu zostanem.“ Zahlásil zrazu a ja som počula ako Edward potichu zavrčal a vybral sa ku Jacobovi.

„Tak to asi ťažko.“ Povedal, keď bol pri ňom a tlačil vzpierajúceho sa Jacoba  pred dvere.

„Budem vás sledovať.“  Pohrozil Jacob a hneď na to mu Edward zabuchol dvere pred nosom.

„Myslím, že je čas sa odsťahovať.“ Zakňučal Edward a zosunul sa na zem. Pomalým krokom som išla k nemu a nakoniec si vedľa neho sadla.

„To bude dobré.“ Potľapkala som ho po chrbte a pritom zadržiavala smiech.

„Veď nie som zlý upír. Ľudí nejem, starým pomáham... za čo ma panebože trestáš!?“ skríkol a nahnevane  pozeral na stenu.

„Vieš možno je to kvôli tomu že zabíjaš zvieratá.“ Skonštatovala som a Edward na mňa zhrozene pozrel.

„A čo mám jesť?! Trávu?“ nechápavo na mňa pozrel a prekrútil oči.

„Nie som zajac Bella.“ Zakňučal a hlavu si schoval do rúk.

„Vieš... rada by som ťa utešila.“ Začala som a zamyslene si škrabala hlavu.

„Ale nič pozitívne na tom nevidím.“ Povedala som nakoniec a Edward zaknučal ešte viac.

„Môžeš byť radšej ticho, ako to ešte celé zhoršovať?“ spýtal sa zúfalo a ja som radšej s brblaním odišla do izby a ľahla si do postele. Neviem prečo tak Edward šalie. Veď niektorý ľudia majú horšie problémy ako jedného pritepleného chlapa a zvládli to.

„No čo už môj Eďuško je trošku precitlivený.“ Zamrmlala som si a hlavu si zaborila hlboko do vankúša.

Ráno ma zobudilo vŕzganie parkiet na chodbe. Rýchlo som otvorila oči a posadila sa. Nechápavo som zakrútila hlavou. Niekedy ráno sa zobudím unavenejšia ako večer. Posledný krát som si pretrela oči a vybrala sa do obývačky.

Opatrne som nakukla dnu a zbadala Edwarda ktorý stále sedel na tom istom mieste a neveriacky krútil hlavou.

„Dobré ránko.“ Ozval sa Chvostík a ja som sa na neho prekvapene pozrela. Aspoň jeden človek čo tu mal dobrú náladu.

„Aj tebe.“ Usmiala som sa na neho a pozorne si prezerala jeho pyžamko s dinosaurami.

„Nie je ti na tej dlážke zima?“ spýtal sa Chvostík Edwarda a starostlivo na neho pozeral.

„Mne by totiž omrzol zadok.“ Upozornil ho, no keď zbadal že Eďo si ho nevšíma, iba kývol plecami a vybral do kuchyne.

„Asi ráno vstal ľavou nohou.“ Skonštatoval a sadol si ku stolu. Prekvapene som sa na neho pozrela, keď spod stola vytiahol celý kartón krabíc cini minis.

„Na čo ti to preboha bude?“ spýtala som sa ho a nechápavo som na  neho pozerala.

„No však keď ste hovorili že Jacob jedával na raňajky cini minis... tak ma napadlo, že aj ja by som chcel byť taký nabúchaný.“  Povedal a natešene do seba strčil hrsť tých cereálii.

„No len pozor, aby si sa toho neprejedol a aby to nemalo opačný efekt.“ Zasmiala som sa a Chvostík na mňa nechápavo pozrel.

„No vieš, aby si sa nám nescvrkol.“ Vyprskla som a hneď na to nahodila nevinný výraz keď  Chvostík začal zhrozene gúliť oči. Nepriateľsky hľadel na tú krabicu a nakoniec ju odhodil do koša.

„To aby som začal chodiť do posilňovne.“  Zafučal a unudene si oprel hlavu.

Rýchlo som sa vybrala znova do obývačky za Edwardom.

„Žiješ?“ spýtala som sa ho a zadržiavala smiech.

„On tu celú noc pobehoval okolo domu a pozeral do okien.“ Posťažoval sa a zvraštil obočie.

„Musel som ich zastrieť.“ Povedal zúfalo a znova na mňa pozrel. Chvíľu sme tam len tak sedeli keď ma zrazu napadol plán.

„Edward!“ zvýskla som a sledovala ako na mňa prekvapene hľadí.

„Čo keby si sa mu snažil proste znechutiť?“ povedala som nadšene no on stále nechápal.

„Proste ho od teba odtrhneme ako som to ja urobila s Taniou.“ Pripomenula som mu a on sa zamračil.

„Ani mi to nepripomínaj!“ povedal zúfalo.

„Keby nebolo teba nikdy by som sa nerozišiel s Taniou a hlavne nestretol Jacoba.“ Vyčítal mi a ja som zahanbene sklopila oči.

„No ale zas by si nebol so mnou.“ Skúsila som a sledovala ako sa mu uvoľnila tvár.

„No tak mi vysvetli plán.“ Navrhol a ja som začala vysvetľovať.

Po hodine plánovania sa Edward konečne zdvihol a nadšene zatlieskal rukami.

„Bella veď ty si génius!“ objal ma a jemne pobozkal. Sledovala som ako sa rozbehol ku stolíku a do rúk schytil mobil. Rýchlo tam vyťukal Jacobove číslo a čakal. Po prvom zvonení mu to Jacob zdvihol.

„Ahoj Jake, tu Edward. Nechcel by si prísť ku mne?“ spýtal sa Edward nevinne a žmurkol na mňa.

„No mohli by sme zájsť do kina a asi nebude nikto doma.“ Šepkal a nakoniec sa usmial.

„Dobre čakám ťa.“ Povedal a zložil to.

„Vieš že sa aj trochu bojím že na Jacoba to nebude tak ľahko fungovať?“ spýtal sa a s úsmevom na mňa hľadel.

„Neboj sa. Mne zatiaľ všetko vyšlo.“ Povedala som a zákerne sa usmiala.

-----------------------------------------------------------------------------------------

No tak ako sa vám páčil tento diel? Dúfam že mi tu necháte nejaké komenty.

Ďalší diel

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 16: