Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 17

26.01.2010 (21:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2869×

„Vieš, že sa aj trochu bojím, že na Jacoba to nebude tak ľahko fungovať?“ spýtal sa a s úsmevom na mňa hľadel.

„Neboj sa. Mne zatiaľ všetko vyšlo.“ Povedala som a zákerne sa usmiala.

Celý deň som potichu sedela a sledovala Edwarda, ktorý nervózne prešľapoval z nohy na nohu a stále si niečo mrmlal. Keď už asi po piaty krát zamrnčal, nahnevane som sa zdvihla zo stoličky a škaredo na neho pozrela.

„Vieš, že znervózňuješ aj mňa?“ spýtala som sa ho ironicky a sledovala ako prevrátil oči a konečne si sadol. Znudene som si oprela hlavu o stôl a pohľadom prepaľovala Edwarda.

Ten sa na tej stoličke stále hmýril a prstami klepkal po stole.  Keď zbadal môj pohľad, prestal. Nahodil výraz ako - ja nič, ja neviniatko a hľadel na špičky svojich bôt. Konečne bol ticho. Potichu som začala ďakovať bohu, že konečne ukľudnil Edwarda. Niekedy som rozmýšľala nad tím, aké by to bolo, keby mohol spať. Nič by nehovoril, neotravoval  a hlavne by som mohla robiť veci, o ktorých by on nevedel. Bola to proste nádherná predstava, ale hlavne nereálna.

Z rozmýšľania ma vyrušil Chvostík, ktorý zrazu prišiel do obývačky.

„Bella?“ zašepkal, keď bol pri mne a nenápadne na mňa hľadel.

„Čo?“ vyhŕkla som celá nadšená z toho, že sa dnes aspoň s niekým porozprávam.

„Ja neviem, že či dnes večer budem môcť zaspať.“ Posťažoval sa a unavene hľadel na stenu. Nechápavo som na neho pozrela. Čo preboha chce? Aby som mu spievala uspávanku?!

„Raz zaspíš... a keď nie, tak odpadneš nedostatkom spánku.“ Povzbudila som ho a on si iba vzdychol.

„Ale videl som jeden horor a teraz sa hrozne bojím a to je iba svetlo.“ Zafňukal a zúfalo na mňa hľadel.

„Aký horor?“ spýtala som sa ho.

„Stiahni ma do pekla.“ Priznal sa a ja som sa zamračila.

„Tebe už aj predali lístok?“ spýtala som sa prekvapene. Síce Chvostík má 14 rokov, ale výzorovo tak nevyzerá a to nehovorím o správaní. Chvostík iba prikývol na súhlas.

„Vieš, vždy v noci počujem nejaké zvuky a proste sa bojím.“ Povedal a ja som sa zasmiala.

„Chvostík? Bojíš sa upírov?“ spýtala som sa ho a zadržiavala smiech.

„Strašne.“ Priznal sa a ja som ihneď vybuchla. Aspoň mám dôkaz, že jemu to povedať nemôžeme, lebo sa pociká od strachu.

„A nemusíš sa báť.“ Doplnila som a sledovala ho.

„Ty si sa nikdy nebála?“ spýtal sa neveriacky a ja som prevrátila oči.

„Ale bála. Napríklad minule som bola na paranormálnych aktivitách a v noci som nevedela zaspať. Celú noc som ležala a asi o 3 ráno som videla, ako sa otvárajú dvere. A zrazu do izby vošla mama s Mikulášom.“ Priznala som sa a pri tej spomienke sa usmiala. Keď som sa pozrela na Chvostíka, zasmiala som sa. Mal vypúlené oči a so zaujatím ma sledoval.

„Mamy s Mikulášmi strašia deti?“ spýtal sa neveriacky a ja som prikývla na súhlas.

„Je to neuveriteľné... oni sú totiž veľmi zákerné. Čakajú, keď zaspíš a potom ťa vystrašia.“ Vysvetľovala som mu a on krútil hlavou.

„Mali by sa hanbiť.“ Skonštatoval a zrazu na mňa nadšene pozrel.

„To poviem chalanom v škole. Tí budú prekvapený.“ Zvýskol a ja som vypleštila oči.

„To ste tam všetci takí blbí?“ spýtala som sa a sledovala jeho nechápavý výraz.

„Nie, prečo?“ spýtal sa a ja som iba kývla rukou nech to nechá tak. Pretože jemu niečo vysvetľovať je naozaj ťažké. Na to treba hlavne veľa času. Nechápem, do akej školy on chodí. Jediné, čo ma napadá, je problémová trieda pre extra hlúpe prípady.

Všimla som si ako Edward zrazu skamenel a zhlboka sa nadýchol a potom znova vydýchol.

Prečo to urobil som pochopila až keď niekto zaklopal na dvere.

Edward na mňa nerozhodne pozrel ako keby chcel utiecť. Jemne som strčila do Chvostíka a naznačila mu nech ide do svojej izby.

„Neboj sa, ak pôjdeš podľa plánu, všetko vyjde.“ Ukľudnila som ho a on si uľavene vydýchol. Sledovala som ako zbehol ku dverám a pomaly Jacobovi otvoril.

„Ahoj.“ Zamrmlal nezaujato, no keď zbadal môj pohľad, tak sa na neho usmial a objal ho. Jacob tam chvíľu prekvapene stál, no potom mu objatie s radosťou opätoval.

„Takže ideme do kina?“ spýtal sa a Edward prikývol.

„Pamätáš? Tam sme sa prvýkrát stretli. Už vtedy som vedel, že budeme spolu.“ Povedal zasnene a stále na neho uprene hľadel.

„No mňa by to ani vo sne nenapadlo.“ Zamrmlal Eďo a naznačil Jacobovi nech ide k jeho autu. Ten sa pomaly vybral von z dverí.

„Budem stále blízko teba sledovať ako ti to ide.“ Pripomenula som mu. Prikývol na súhlas a usmial sa.

Celý čas som išla autom za Edwardom. Snažila som sa byť dosť ďaleko od nich aby si ma nevšimol Jacob. Keď sme tam konečne dorazili, počkala som, dokým vystúpia z auta. Prišlo mi až zle, keď som zbadala ako sa Jacob na Eďa lepí a celý čas sa smeje a najhoršie bolo, že Edward už nevyzeral taký nešťastný z toho, akú úlohu dostal. Niekedy som si fakt myslela že Eďuško je trochu dosť priteplený.

Unudene som sa za nimi ťahala. Bola som si na sto percent istá, že aj keby som išla pred nimi, tak by si ma Jacob nevšimol, keďže bol plno zaujatí Edom.

Za rohom som sledovala ako si kupujú lístky a keď zašli, kúpila som si taký istý, ale do rady za nimi.

Zahanbene som vošla do sály a so sklopenou hlavou išla na svoje miesto. Zachytila som pohľad Edwarda, ktorý sa na mňa usmial.

Zasadla som na svoje miesto, z ktorého som mala presný výhľad na nich dvoch. Práve sa na niečom dohadovali, keď už konečne začal film. Smiala som sa, keď sa Edward začal už po piatich minútach netrpezlivo vrtieť. Jacob na neho nechápavo pozeral, keď začal Edward skučať. No vlastne sa na neho pozerali všetci blízko sediaci. Edward sa zatváril bolestivo.

„Ja sa asi pocikám! Nemôžete dať pauzu?!“ zakričal Edward a ja som vyprskla od smiechu.

„Tak bež na záchod.“ Poradila mu jedna babka, ktorá sedela pod ním.

„Ale ja nechcem zmeškať  tento film.“ Bránil sa a babka začala neveriacky krútiť hlavou.

„Tá dnešná mládež nič nevydrží.“ Sťažovala sa druhej babke vedľa nej.

„Môžete si to hovoriť aspoň pre seba, vy stará krachňa?“ zvreskol Edward a celá sála sa na neho otočila. Jacob si sklopil hlavu do rúk a neveriacky na neho pozeral.

Sledovala som ako Edward schmatol do rúk nejaký pohár jeho spolusediaceho a colu vylial na zem.

Hneď nato si nohavice stiahol na zem a tváril sa že tam čúra.

„Nič nie je lepší pocit.“ Vzdychol a znova sa usmial na tú babičku pod ním, ktorá vyzerala že nemá ďaleko od infarktu.

„Mohol by si si konečne sadnúť na tú svoju prdel a sledovať film.“ Ozval sa jeden chlap a nahnevane na Eďu pozeral. Ten iba zdvihol ruky a naznačil že sa vzdáva.

„Nikto tu nemá zmysel pre humor.“ Posťažoval sa Jacobovi, ktorý sedel skrčený na sedadle.

Asi desať minút bol Edward ticho, no potom sa aj tak ozval.

„Bože, to je ale nuda. To som mohol zostať aj doma.“ Skonštatoval Edward unudene.

„No, to by bol dobrý nápad.“ Povedal ten chlap a zhnusene sa na Edwarda pozeral.

„Ale ja som to už videl. Na konci sa zistí, že ona nie je jeho dcéra.“ Zasmial sa a zrazu celé kino stíchlo.

Keby som nevedela, že Edward je upír, tak by som sa aj bála o jeho život.

„Hups... vy ste to asi nevideli čo?“ spýtal sa nevinne a sadol si naspať do kresla.

„Tak toto je trošku trápne.“ Povedal Jacobovi, ktorý na neho neveriacky pozrel.

„Tak ty myslíš?“  spýtal sa ho a Edward ho jemne pobozkal na líce, no on sa odtiahol a sledoval, že či to náhodou niekto nezbadal. Edward sa na mňa natešene pozrel.

Celú ďalšiu časť tých ľudí nechal vydýchnuť a potom v ďalšej polovici filmu si začal znova niečo brblať a nakoniec si vyzul topánky a vyložil si ich nad hlavu tej starej pani, ktorá na neho zhrozene pozrela.

„Nebojte sa... pred týždňom som sa sprchoval.“ Ukľudnil ju Edward. Ona si iba vzdychla a ďalej sledovala film. Dokonca ignorovala to, že jej Edward hádzal pukance do vlasov. Sledovala som ako celý film jej tam strká jeden za druhým a pritom sa smeje.

Keď už bol film na konci a tá babka sa začala baliť, tak ju Edward chytil za rameno.

„Baby, ešte musím zachrániť Williho.“ Povedal a z vlasov jej vylovil jeden chips. Videla som ako celá sčervenela.

„Tebe už asi nikto dlho nedal na zadok čo?!“ zvreskla a Edward sa zvodne usmial.

„Baby, inokedy by som si dal povedať, ale teraz tu mám frajera.“ Ukázal na Jacoba, ktorý bežal von zo sály.

„Možno inokedy.“ Žmurkol na ňu a pohár, ktorý pred tím ukradol tomu susedovi zobral a vrátil mu ho.

„Vyliali by ste to prosím?“ spýtal sa nevinne a so smiechom odišiel zo sály, kde všetci stáli s otvorenými ústami.

--------------------------------------------------------------------------------------------------

Ako sa vám páčil tento diel? Prosím o komenty. Čím ich bude viac, tím skorej tu bude nový diel.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 17: