Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Transylvánska smršť - 3. kapitola

05.04.2013 (14:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 27× • zobrazeno 4131×

Vladimir:

„Vývoj ide neskutočne dopredu. Tento škuner je naozaj šikovná vecička,“ povedal som obdivne, keď som sa nedokázal vynadívať na množstvo blikajúcich kontroliek na mostíku.

„Škunery nahradili takéto motorové plachetnice,“ povedal Stefan, akoby zjedol všetku múdrosť sveta. V skutočnosti odniekiaľ vylovil manuál k údržbe motora.

„Pozri, je to sedem sťažník? Je. Má predĺžený trup? Má. Vlastne je takmer totožný so škunerom Thomas W. Lawson. V tisícdeväťstotreťom som sa na ňom plavil kolo pobrežia...“ Odrazu sa niekde z provy ozvalo šťavnaté námornícke zahrešenie, čo by ma v podstate nijako nerozptýlilo, ale tento vulgárny prejav sprevádzalo aj niečo ďaleko horšie. Vzduch naplnila sýta vôňa krvi. Stefan sa vyrútil bočnými dverami a ja som prebehol skladom na údržbu lode. Bolo však neskoro.

Bella si k sebe telo námorníka tisla tak intenzívne, že mala prsty zaborené medzi jeho rebrami. Stále sa ešte nenaučila krotiť. Stefan jej miliónkrát vysvetľoval, že čím viac poranení telu spôsobí, tým viac krvi skončí mimo jej úst. Kľačala v červenej kaluži s perami tesne prisatými ku krčnej tepne. Stefan urobil nepatrný pohyb k nej. Ona sa trocha nahrbila, zuby zaryla do rozkmásanej pokožky a s mŕtvym námorníkom cúvla. Zostala za nimi krvavá šmuha. Bolo by hlúpe a vlastne úplne zbytočné teraz jej niečo hovoriť. Sám som mal problém ustáť tento pohľad, vôňu a mľaskavý zvuk, ktorý som teraz vnímal tak intenzívne, ako ešte nikdy. More nás hojdalo zo strany na stranu a mal som pocit, akoby mi našepkávalo, či dokonca vábivo spievalo, aby som prestal potláčať, čo mi je prirodzené. Stefan zlostne udrel do jedného zo sťažňov a ten zapraskal, no našťastie sa nezlomil.

„Hodíme ho do vody, po mostíku rozlejeme nejaký  alkohol a na zábradlí necháme trocha krvi. Budú si myslieť, že sa opil a spadol do mora,“ vykladal môj brat, no ja som nemohol odtrhnúť zrak od Belly. Pustila mužove telo. Duto dopadlo na palubu. Moja myseľ temnela, ako tá najčernejšia hlbina. Isabella sa mi dívala do očí. Vedela to. Za tých pár týždňov ma poznala lepšie, než môj brat. Pochopila, že som jednoducho dostal chuť uhasiť smäd, poddať sa pudom a inštinktom. Kým si ešte Stefan sám pre seba vykladal scenare toho, ako sa zbavíme tela a že sa schováme v podpalubí, ja som si vybral chrápajúceho mladíka v najbližšej kajute. Otočil som sa a v sekunde si vzal to, čo zo mňa robí upíra. Mladík ani nehlesol a ani v podstate nezistil, čo sa deje. Preberie sa až v raji, či v pekle. Hltavo som pil a nebral som ohľady na to, že robím hluk. Keď sa Stefan postavil do rozmlátených dverí, zodvihol som môj kalný pohľad k nemu. To mu už poza chrbát prebehla Isabella. Ak sa chcel aj on zabaviť a nakŕmiť, musel sa poponáhľať. Z pôvodne plánovanej pokojnej plavby sme si urobili poriadny krvavý večierok. Keď som uhasil smäd, prešiel som cez zdemolované kajuty. Stefan si akurát prezliekal zakrvavenú košeľu. Šiel som až k poslednej izbe, kde sa ozývalo priam blažené mrnčanie, akoby priadla veľká šelma. Ťukol som ľahko do dverí, ktoré sa ticho odchýlili. Bella ležala krížom na posteli a vedľa nej bolo niekoľko rozkmásaných tiel. Bol to pohľad, ktorý by človeka navždy zbavil spánku, no mňa to pobavilo. Bola vážne ako neriadená strela a v podstate som nechápal, kde sa to do nej všetko pomestí. Zadívala sa na mňa a rozpustilo sa rozosmiala.

„Toto by sme mali robiť častejšie,“ vypískla a zoskočila z postele. Na tvári mala ešte krvavé fŕkance. Natiahol som ruku a pár kvapiek jej otrel.

„Kedy sa naučíš slušne stolovať,“ povedal som karhavo. Isabella natiahla ruku k mojej tvári a rovnako mi otrela kútik úst, ako ja jej. Keďže mala ruky od krvi, akurát ma zababrala. Začala sa na tom dobre baviť.

„Presne v ten deň, keď aj ty.“ Zatváril som sa namrzene.

„Ty si to začala a preto upraceš tie telá. Kým prídeme k pobrežiu, začali by sa rozkladať a ja neznášam pach hnijúceho mäsa. Naháč ich do mora.“ V tej chvíli s nami loď poriadne nadskočila a z paluby sa ozvalo hurónske zajasanie. Stefan sa ujal kormidla a to bolo viac ako nebezpečné. Bol by som radšej, aby sme loď potopili až pri pobreží a nie okamžite. Nechce sa mi namočiť do slanej vody.

„Idem spacifikovať nového kapitána,“ povedal som Belle a rukou kývol k mŕtvolám, aby začala upratovať. Nestihol som ani dôjsť na mostík a môj brat si už začal nôtiť námornícke pesničky o rume a mŕtvych pirátoch. Vziať mu z rúk kormidlo bolo nemožné, ak sme ho nechceli rozdrviť na triesky a tak som len zaujal pozíciu po jeho pravici.

„Hlavne prestaň vyvádzať,“ napomenul som ho. Bella obratne vynášala mŕtvoly z kajuty a postupne ich hádzala do vody.

„Čo robí?“ opýtal sa Stefan nechápavo, lebo ona vážne nebola typ na opratovanie. Bella strčila hlavu do rozlomených dverí a obdarila nás širokánskym úsmevom.

„Kŕmim rybičky,“ zachrapčala. Stefan pokrútil hlavou tak zvláštnym tanečným spôsobom, až mi to prišlo trocha komické.

 „Si ako Jack Sparrov,“ zatrilkovala Bella. Stefan sa s gracióznosťou Čierneho Korzára otočil na kapitánskej stoličke.

„Kto?“

„Ty si teda zaostalý. Nevidel si Pirátov z Karibiku?“ Oprela sa o pult. „Hovorí ti niečo Johny Deep?“ Nadvihla obočie.

„Nie,“ odvrkol môj brat. Radšej sme ho nechali. Trvalo to možno aj hodinu, kým sme dali dokopy tú spúšť a len čo sme skončili, Bella sa oprela o drevené zábradlie a zahľadela do oceľovomodrej vody.

„Koľko sústredenia,“ poznamenal som.

„Kedy tam budeme?“ opýtala sa tichším hlasom.

„Musíme oboplávať pobrežie, takže tak dva dni,“ povedal som pokojne a hľadel do vody, ako ona, aby som hádam prišiel na to, čo tam vidí.

„Čo budeme jesť?“ Pretočil som oči, keď to povedala. Ona je proste príšerná.

„Môžeš si skočiť rybičku do tej vody a hádam si tam niečo teplokrvné nájdeš,“ povedal som nevrlo a šiel späť ku kapitánovi. Po chvíli prišla aj Isabella, lebo ju už očividne civenie do hlbín omrzelo.

„Mala by som sa začať učiť anglicky, nie?“ Oprela sa o pult. Stefan sa široko usmial a vyskočil na nohy. Prešiel k drevenej skrini o doširoka ju otvoril. Zázračná skrinka ukrývala LCD televízor a slušnú zbierku filmov.

„Jazyk sa najlepšie naučíš z amerických filmov.“ Stefan začal prechádzať jednotlivé tituly a mizol mu z tváre úsmev. Na konci už mal v tvári určitý stupeň zdesenia.

„Vyberieš niečo?“ opýtal som sa nevrlo, lebo mu to naozaj trvalo.

„Jasne! Pozrieme si Zvrhlé mačičky, alebo radšej Nadržané školáčky?“ Pristúpil som k polici s DVD.

„Nič okrem porna tu nie je,“ šepol som trocha zarazene, aj keď ma to vlastne nemalo vôbec prekvapiť. Sme na pašeráckej lodi. Bella sa postavila na špičky a nazerala nám cez ramena.

„Nie, toto pozerať nebude!“ povedal som rozhodne a snažil sa zatvoriť tú zvrhlú skriňu bez toho, aby moja dcérenka zahliadla čo i len jeden oplzlý obal. Bella opovrhujúco pokrútila hlavou.

„Čo ste čakali? Bambiho?“ odstrčila Stefana a strčila do prehrávača prvý disk, čo jej prišiel pod ruku.

„Pozri, ak sa mieni učiť anglicky z pornofilmov, tak to so mnou nerátaj!“ Stefan tresol dvermi na kajute tak, že sa sklenený oblôčik vysypal na drevenú dlážku.

„Čo ho žerie?“ opýtala sa s pobaveným kývnutím ramenom a sústredila sa na úvodné titulky. Sadla si do tureckého sedu na dlážku a pobúchala rukou vedľa sebe v geste, aby som si sadol ku nej. Som asi vážne puritán, ale predstava, že sa s ňou mám dívať na hemžiaci sa ľudský koitus mi neprišla veľmi vhodná. Zdesene som cúvol.

„Mám s tebou pozerať porno? Bella, ty si zvrhlík,“ povedal som káravo a zmizol za svojim bratom. Stefan stál na prove lode a upieral zrak do diaľky.

„Plávame do búrky. Nebude to dobré,“ preniesol sústredene.

„Bojíš sa, že sa utopíme?“ Chcel som to celé trocha odľahčiť, lebo bude naozaj náročné tráviť čas na tak malom mieste ako je táto loď.

„Nie. Bojím sa, že sa namočíme. Na to, že to mala byť pokojná plavba to bude asi nezabudnuteľný výlet.“

„Lick my pussy and fuck me hard,“ ozvalo sa z mostíka a potom hlasný Bellin smiech. Stefan privrel viečka tak pevne, že aj na jeho upírej koži to spôsobilo nariasenie podobné hlbokým vráskam. Zhlboka sa nadýchol. Prisahal by som, že má chudák migrénu.

„Vieš si predstaviť, koľkokrát za deň si musím opakovať, že jej nesmiem odtrhnúť hlavu?“ precedil cez zomknutú čeľusť.

„Viem si predstaviť a som ti naozaj vďačný za to, že si to ešte neurobil. Bella je výhra, aj keď ťa vytáča a sú s ňou trocha problémy. Je nám však lojálna. Aj keď ušla, vždy sa s nami vrátila späť. Nemusela by ju zaujímať naša pomsta, no ona sa rozhodla stáť pri nás. Potrebujeme ju,“ šepol som mu do ucha tak, aby to ona počuť nemohla.

„Mám skôr pocit, že ťa dostala,“ povedal priškrtene. Nechápavo som pokrútil hlavou. „Myslíš, že nevidím to puto medzi vami?“ Prekvapene som ustúpil, lebo bratove oči stmavli v návale hnevu.

„Puto? Samozrejme, že tam je. Som jej stvoriteľ.“ Nechápavo som rozhodil rukami, no Stefan už zlostne zavrčal.

„Stvorili sme mnoho upírov a mnoho z nich sme sami zabili za menšie výčiny, ako tie, ktoré ma za sebou ona. Máš na ňu iné meradlo. Mne samému by si neodpustil to, nad čím pri nej len nonšalantne privieraš oči. Vladimir...“

„Stefan, ty o mne pochybuješ?“ Ublížene som nakrčil čelo.

„O tebe nikdy, braček. Pochybujem o nej a o tom, že sme sa rozhodli správne,“ vyhrkol zo seba.

„Suck me, baby... To sa môže hodiť,“ preniesla Bella a zas sa začala smiať. Stefan nahnevane zavrčal smerom k mostíku.

„Pohovorím si s ňou,“ povedal som zmierlivo. Neznášal som tú situáciu, že stojím medzi nimi dvoma. Obaja sú pre mňa dôležití. Nemohol by som si vybrať len jedného z nich.

„S tým rozhovorom budeš musieť počkať.“ Stefan ma chytil za rukáv a otočil smerom k búrke, do ktorej sme momentálne vplávali. Nebo už splývalo s oceánom a v diaľke začali cez oblohu šľahať blesky. Začali sa okolo nás dvíhať vlny.

„Myslím, že toto bude riadna jazda,“ povedal som trocha zarazene, lebo loď nadskočila tak, že som sa musel chytiť zábradlia. Prebehli sme na mostík a Stefan zaujal miesto pri kormidle. Bella sa na nás nechápavo pozrela a vypla televízor. Zadívala sa na vlniaci sa oceán a pokrútila hlavou.

„Myslíte, že je na čase povedať vám, že neviem plávať?“ opýtala sa lámanou angličtinou. Stefan sa pozrel cez rameno.

„Choď trénovať!“ zavrčal na ňu.

Fráza, ženia sa všetci čerti by presne vystihovala to, čo sa dialo naokolo. Vlny nás hádzali zo strany na stranu a kým sa Stefan snažil udržať kormidlo a nerozlomiť ho, ja som priväzoval plachty, aby ich nedotrhalo. Bella sa zatiaľ žmýkala cez provu až po kormu, ako na detskej kĺzačke. Skúšala si priľnavosť svojich topánok pri aquaplainingu.

„Bella, priviaž hlavnú plachtu,“ zjačal som na ňu. Na moje prekvapenie poslúchla. Vymrštila sa do vzduchu a stiahla prudkým pohybom plachtu dole. Tá sa zachytila o sťažeň a v tej chvíli sa do nej oprel prudký vietor. Než som sa spamätal, loď sa celá naklonila. Bella dopadla na palubu. Bolo neskoro. Vlna, ktorá sa preliala cez bok lode mohla mať hádam aj osem metrov. Zomlelo to túto loď, ako papierovú lodičku na potoku.

„Kurva...“ zreval Stefan a my sme skončili pod vodou. Rýchlo som sa rozhliadol. Stefan vyplával na hladinu. Bella sa držala ako kliešť hlavného sťažňa. Priplával som k nej, zdrapol ju za ruku a mieril k hladine. Isabella chcela niečo povedať. Pľúca sa jej naplnili vodou a preto, keď sme sa vedľa Stefana vynorili, nahodila ho poriadnym prúdom slanej vody. Stefan sa v tej chvíli v zúrivosti napriahol, schmatol Bellu pod krkom a zmizli pod hladinou. 

V ďalšej kapitole sa Bella konečne stretne s Edwardom. Ďakujem, že poviedku čítate a vďaka Vám sa aj umiestnila na krásnom treťom mieste. Neskutočne si to vážim. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Transylvánska smršť - 3. kapitola: