Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 30. kapitola

12.05.2011 (20:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 5441×

30. kapitola

Bella:

Bola som šokovaná, keď som pozrela na Edwarda. Jeho karmínové oči mi vyrazili dych. Rýchlo som však pochopila, že to bolo nutné a vlastne ja som za to mohla. Mala som trocha strach. Napriek tomu, že to bol môj Edward, bála som sa. Bolo to niečo nové. Nebála som sa, že mi ublíži. Mala som skôr rešpekt pred tým, čo musel urobiť, aby prežil.

Prešla som opatrne k nemu a jemne som mu končekmi prstov prešla po pere. Uprene som sledovala jeho reakciu. Bol úplne pokojný a uprene sa mi díval do očí. Cítila som však, že má strach, že ho odmietnem. Pripadalo mi to tak, akoby čakal, že spanikárim. Zhlboka som dýchala, aby sa tak nestalo.

Prisunula som sa ešte bližšie a trocha som sa nadvihla, aby som si uľahčila cestu k jeho perám. Nesklonil ani len hlavu. Čakal, čo urobím a ja som bola vďačná, že na mňa nijako netlačí. Jemne som sa perami otrela o tie jeho. Uprene som sa mu dívala do očí. Tá červená ma desila a zároveň trocha rozpaľovala. Ten nádych nebezpečenstva sálajúci z jeho podstaty ma privádzal do vytrženia.

Edward ma jemne pohladil po chrbte. Začala som sa uvoľňovať a privrela som oči. Mal ma úplne v moci. Dovolila by som mu všetko na svete. Na pár sekúnd som si oslobodila pery a šepla to jediné, čo práve naplnilo celé moje vnútro:

„Milujem ťa.“

Edward sa zachvel a pevnejšie ma zovrel v náručí. Bol naliehavý. Vedela som, že po mne túži. Aj ja som po ňom neskutočne túžila, ale bála som sa. Zatlačil na mňa a ja som zostala ležať pod ním. Doširoka som otvorila oči a pozrela do jeho tváre. Edward sa hneď trocha odtiahol a ospravedlňujúco sa usmial.

„Mal som o teba neskutočný strach. Nikdy by som ti neublížil a tiež to nikomu nedovolím. Si to najcennejšie čo mám a tvoja krv ma nemôže ovládnuť,“ šepol a uprel na mňa svoj pohľad. Pripadalo mi to šialené. Pil ľudskú krv a správal sa ako upír, no mne to bolo jedno. Bakchantka vo mne už dávno nesídlila. Ovládali ma ľudské pocity a túžby. Pohladila som ho po líci. Chytila som ho za košeľu a pritiahla ho bližšie.

„Chcem ťa, Edward,“ pošepla som zadýchane. Edward sa víťazne usmial.

„Vydaj sa za mňa,“ pošepkal a náruživo ma bozkával. Kĺzal mi po hrdle a mala som pocit, že si chuť mojej pokožky dokonalo vychutnáva.

„Áno,“ povedala som rýchlo, aby ma nenapadla nejaká hlúposť. Edward sa rýchlo odtiahol.

„Vezmeš si ma a sľubuješ, že neujdeš od oltára?“ Musela som sa zasmiať. Jeho tvár však zostala vážna.

„Bella, ja to myslím vážne. Sľúb, že neujdeš,“ povedal rozhodne. Posadila som sa.

„Sľubujem,“ povedala som vážne a Edward sa úplne rozžiaril. Hneď som ho objala okolo krku a chcela som pokračovať, no on sa napriamil. Samoľúbo sa usmieval.

„Vezmime sa tento týždeň,“ povedal nadšene. Až teraz mi došlo, že z jeho strany sa celá pozornosť upriamila len na vidinu svadby. Trocha prekvapene som sa na neho pozrela a zodvihla obočie. Vo chvíli akoby sa spamätal.

„Bella, mali by sme počkať s milovaním do svadby. Bude to o to krajšie a...“

„Edward, potrebujem ťa. Chcem aby si sa ma dotýkal. Nechcem myslieť na to, čo mi mohli urobiť. Pomôž mi zabudnúť. Edward...“ šepla som a do očí sa mi začali tlačiť nepochopiteľné slzy. Edward spozornel a rýchlo ma objal. Začal ma chlácholivo hladiť po chrbte a ja som ho pevne objala okolo hrdla.

„Miluj sa so mnou,“ šepla som. Edward nepovedal ani slovo. Jemne sa odtiahol a pozrel mi do očí. Chvíľu sa na mňa díval a potom sa zhlboka nadýchol.

„Veľmi chcem, Bella. Myslím si však, že by bolo lepšie, keby sme ešte chvíľu počkali. Po prvé by som nám rád doprial viac súkromia a nie plný dom upírov, a po druhé by som bol nerád, ak by si si naše prvé milovanie spájala s farbou mojich očí a s tým, čo to spôsobilo.“ Pôsobil veľmi vážne.

„Edward, naše prvé milovanie už prebehlo. Spájam si ho aj tak s tým, že sa zo mňa stal človek a ver, že to nebolo príjemné. Máš však pravdu. Malo by to byť aspoň trocha...“

„Dokonalé,“ šepol náhle a krásne sa usmial.

„Edward, iné to ani byť nemôže, lebo sa milujeme,“ povedala som s úsmevom a sledovala jeho prekrásnu tvár, ktorá sršala emóciami.

„To som si myslel aj predtým a ako to dopadlo? Bolo to dramatické a trpel som, že ťa to bolí. Nechcem na teba v ničom tlačiť. Máš právo sa o všetkom rozhodovať sama. Sama rozhodneš, čo chceš a ja ti to dám.“ Hladil ma po ramene.

„Kedy ma premeníš?“ opýtala som sa možno trocha neuvážene. Nervózne sa napäl. Nesúhlasne zakrútil hlavou.

„Vymyslíme ako oklamať Volturiovcov. Máme dva roky na to, aby sme na nich niečo vymysleli a ty si mohla zostať človekom.“

„Edward, nechcem ťa dostávať do nebezpečenstva. To, čo sa stalo, bolo šialené. Bála som sa o teba. Ľudia sú krehkí a nemôžeš ma stále strážiť. Premýšľala som a rozhodla sa. Je to moje slobodné rozhodnutie a naozaj to chcem.“ Zhlboka som sa nadýchla, aby som mala silu všetko mu povedať.

„Edward, chcem sa stať tvojou manželkou a chcem zažiť ten pocit milovať sa s tebou, kým som človek. Potom chcem, aby si ma vzal do sveta, kde sa neumiera. Chcem byť naveky s tebou. Rozhodla som sa,“ povedala som rázne. Edward sa na mňa díval tak omámene ako niekedy, keď som na neho použila svoju moc ako bakchantka.

„Naozaj to chceš?“ Rýchlo som prikývla. Nahol sa ku mne a nežne ma pobozkal. Zasypával mi celú tvár drobnými bozkami. Bol tak nežný a opatrný. Trocha mi chýbala tá vášeň, ako keď sa nemusel tak ovládať a vlastne som sa tak trocha tešila na to, až nebudem tak krehká. Nežný Edward je úžasný, ale ten vášnivý je vzrušujúci. Keď som si predstavila, čo by so mnou mohol robiť, točila sa mi hlava a znova som bola celá rozpálená. Reakciu môjho tela dokonalo rozoznal. Usmial sa a nahol sa k môjmu uchu.

„Vezmeme sa čo najskôr a ja ti splním každučké želanie.“ Jeho hlas bol zamatový aj drsný zároveň. Ak by to šlo, tak si ho vezmem hneď zajtra. Opatrne som sa mu uložila do náručia a on si so mnou v objatí ľahol na posteľ.

„Nedokážeš si ani predstaviť, aký som šťastný, že ťa mám,“ šepol.

„Dokážem,“ usmiala som sa. Netrvalo to dlho a spala som ako anjel.

Keď som ráno otvorila oči, ležala som v posteli sama. Nestihla som sa ani posadiť a už na dvere niekto zaťukal. Uprela som pohľad tým smerom a vo dverách sa okamžite zjavila strapatá čierna hlava. Alice opatrne vkĺzla do vnútra.

„Edward šiel na lov. Nie, žeby som včera načúvala, ale počula som, že sa vezmete. Chcem mať istotu, že to chceš,“ povedala váhavo.

„Chcem,“ šepla som. Alice sa rozžiarila.

„Vieš, čo? Chcem ťa požiadať, aby si všetko zorganizovala a to čím najskôr. Myslíš, že by sa to dalo urobiť tak, aby o tom nemal Edward ani tušenia?“ Alice vyvalila oči.

„Chceš ho prekvapiť?“ opýtala sa zamyslene.

„Áno.“

29. kapitola - 31. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 30. kapitola: