Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 31. kapitola

19.05.2011 (18:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 23× • zobrazeno 5923×

Bella:

Ak by mi bol niekto pred rokom povedal, že sa zamilujem do upíra a stanem sa pre lásku k nemu človekom, povedala by som, že sa zbláznil. Ak by mi k tomu povedal, že budem ochotná stáť sa upírom, tak by som ho rovno a bez milosti zabila.

Už po druhýkrát si obliekam svadobné šaty. Alice síce trvala na tom, že mi zabezpečí iné, ale ja som chcela tieto. Ženích ich už síce videl, ale mne to nevadilo. Presadila si aspoň iný závoj, topánky a doplnky. Edward až do poslednej chvíle nič netušil. Že sa dnes žení, sa dozvedel ráno. Všetko sme s Alice a Rose zabezpečili bez jeho vedomia a bolo neskutočne ťažké to utajiť. Chcela som, aby pochopil, ako veľmi to chcem.

Keď ma Carlisle viezol ku kostolu, mala som pocit, že sme sa vrátili v čase. Bolo to ako v ten deň, len kvetiny na stromoch už odkvitli. Zastavil pred kaplnkou a ja som vystúpila a zhlboka sa nadýchla.

„Pravou nohou, Isabella,“ šepol Carlisle, keď sa ozval svadobný pochod.

Vykročili sme uličkou. Na konci stál Edward. Bol jednoducho nádherný. Bolo to iné, ako vtedy. Stál úplne uvoľnene s nádherným úsmevom na perách. Uprene mi hľadel do očí a ja som sa nevedela dočkať, až prídeme k nemu.

Za mojim chrbtom sa ozval lomoz, a tak som sa v polovici uličky jemne otočila. Emmett práve zatvoril bránu na kostole a veľmi elegantne ju podoprel stoličkou. Carlisle pretočil oči a môj Edward mal čo robiť, aby nevybuchol do smiechu. Bola som asi jediná, ktorej to prišlo troška nepríjemné.

Postavila som sa oproti mojej láske. Kyticu bielych ruží som podala Alice a pozrela na kňaza. Ten sa rozpačito usmial.

„Zišli sme sa tu znova, aby sme spojili životy týchto dvoch mladých ľudí,“ povedal kňaz a to slovo znova patrične zvýraznil. Potom som už úplne prestala vnímať, čo hovoril. So zatajeným dychom som sledovala Edwardovu tvár. Doslova žiaril a ja som mala pocit, že šťastím zomriem. Tep sa mi prudko zrýchľoval a keď sme prišli k časti, kde bolo treba povedať to krátke slovíčko, v kaplnke nastalo hrobové ticho.

„Edward, beriete si tu prítomnú Isabellu za svoju manželku?“ opýtal sa kňaz a Edward sa nádherne usmial.

„Áno, beriem,“ povedal nahlas a hrdo. Musela som sa na neho usmiať.

„Isabella, beriete si tu prítomného Edwarda za svojho manžela?“ opýtal sa a mala som pocit, že ani chudák nedýcha. Pozrela som na Edwarda. Najprv sa žiarivo usmieval, no v sekunde znervóznel a roztržito presunul váhu z nohy na nohu. Za mojim chrbtom som počula len tiché Alicine šomranie. Znelo to ako povedz áno. Široko som sa usmiala.

„Áno, beriem,“ povedala som nahlas. Kňaz si hlasno vydýchol a Edwardova tvár sa znova rozžiarila. Vymenili sme si prstienky. Upíri nezvyknú byť nervózni, no mala som pocit, že sa môjmu manželovi trasú ruky.

„Môžete si dať prvý manželský bozk,“ povedal kňaz a Edward sa ku mne okamžite nahol. Jemne ma pohladil po prste s prstienkom a dotkol sa mojich pier.

Vždy som si myslela, že manželstvo je kus papiera. Nedokázala som si predstaviť, čím je to iné, ale bolo to iné. Ten bozk chutil úplne inak. Nedal mi ho Edward, môj priateľ. Dal mi ho Edward, môj manžel, ktorý sa so mnou spojil na večnosť. Už nikdy nebudeme ja a on, už na veky sme my. Silu toho záväzku som cítila na perách ako nahorklú príchuť, ale na druhej strane to chutilo božsky. Keď sme sa od seba odtiahli, všetci nám začali tlieskať a blahoželať. Vyšli sme z kostola. Edward sa na mňa zadíval.

„Ďakujem,“ šepol nežne.

„Za čo?“ opýtala som sa s úsmevom.

„Že si neušla,“ vyprskol Jasper za našimi chrbtami. Hodila som po ňom jeden nahnevaný pohľad, a potom som sa pozrela späť na svojho manžela.

„Ďakujem, že si ma urobila šťastným. Vždy som si myslel, že preto kým som, si to nezaslúžim. Vlastne si to myslím stále. Nezaslúžim si ťa. Napriek tomu som sa opovážil vziať si ťa. Za toto ma čaká krutý trest,“ šepol a upieral na mňa svoje nádherné oči.

„Presne tak, Edward. Tvojím trestom bude, že sa ma už celú večnosť nezbavíš,“ povedala som so smiechom.

Určite na svoje vyznanie čakal inú odpoveď, ale ja by som sa dozaista rozplakala. Chytila som ho za ruku a nastúpili sme do auta. Prišli sme domov. Keď sme odchádzali, bola tu minimálna výzdoba a teraz to tu bolo preplnené stužkami a balónikmi. Prekvapene som otvárala oči. V strede stola v obývačke bola obrovská svadobná torta. Esme ma objala a pobozkala.

„Tá torta je pre teba. Dúfam, že ti bude chutiť,“ povedala s patričným úškrnom.

Zrazu sa ozvala jemná hudba. Edward ma objal okolo pása a presunuli sme sa do stredu obývačky. Nábytok bol odprataný tak, aby nezavadzal. Nikdy som nevedela tancovať, no v náručí môjho manžela som sa vznášala. Jemne ma hladil po chrbte a mala som pocit, že nevníma nič naokolo. Aj ja som sa teda sústredila len na jeho zlatistý pohľad a nechala sa okúzliť kolísavými pohybmi.

Edward sa nahol k mojim perám a jemne sa o ne otrel. Bolo to ako pohladenie motýlích krídel. Nedočkavo som sa natiahla na špičky a naše pery spojila trocha silnejšie. Viem, že som sa len pred hodinkou vydala a že by som mala myslieť na svadobnú oslavu, no ja som mala v hlave len svadobnú noc. Môj milovaný manžel síce moje myšlienky nevidí, čo som aj nesmierne rada, ale môj švagor cíti moje pocity, a tak sa len pridusene zasmial. V každom prípade, to Edwarda vyrušilo. Určite si v jeho myšlienkach prečítal, čo by jeho manželka chcela najviac. Usmial sa a jemne sa naklonil k môjmu uchu.

„Musíš to ešte chvíľu vydržať,“ šepol nežne a pobozkal mi ušný lalôčik. Myslím, že som celá sčervenela, lebo mi bolo zrazu príšerne horúco.

Edward si pohotovo pritlačil svoje čelo o moje a príjemne ma chladil. Tóny piesne doznievali, keď som sa v sekunde ocitla v inej náruči. Edward zavrčal, no nebolo mu to nič platné. Tancovať s Emmettom bol zážitok. Je ťažké to k niečomu prirovnať.

Potom som sa striedavo ocitla v náručí Jaspera a potom Carlislea. Edward nemal veľké šance dostať sa ku mne, no aj tak o to vytrvalo bojoval. Začínala som už byť unavená. Na veľa prosenia sa so mnou šla Alice prezliecť. Stiahla zo mňa svadobné šaty a podala mi veľmi erotickú spodnú bielizeň.

„To si neoblečiem,“ šepla som keď som si prezerala tú hodvábnu čipku. Alice si nahnevane zložila ruky v bok.

„Oblečieš, lebo pod tie šaty sa nič iné zobrať nedá. Buď pôjdeš v tomto, alebo na ostro,“ povedala panovačne a na dôvažok si dupla nohou.

„Aké šaty si to mám obliecť?“

„Idem po ne a ty si obleč tú bielizeň,“ šepla a zmizla za dverami. Obliekla som na seba to čipkové nič a ona prišla s nádhernými saténovými šatmi až po zem. Boli svetlomodré. Jednoducho nádhera. Zalapala som po dychu.

„Rýchlo si ich obleč, lebo o chvíľu tu máte auto,“ povedala so záhadným úsmevom.

„Auto? Niekam ideme?“ opýtala som sa prekvapene.

„To je darček odo mňa. Predsa nestrávite svadobnú noc tu v dome?“ pozerela na mňa so zdvihnutým obočím a ja som jej skočila okolo krku.

30. kapitola - 32. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 31. kapitola: