Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 29. kapitola


Tam, kde sa neumiera - 29. kapitolaDúfam, že vás táto kapitolka uspokojí. Je dlhšia a dozviete sa v nej, čo sa stalo s Edwardom a či pil ľudskú krv. No na začiatok prezradím, že nepil žiadnu konzervu, ale zabil človeka. Pekné čítanie. Lolalita

29. kapitola

Jasper:

Náraz musel byť neskutočne silný. Edwardovo telo bolo rozpraskané. Nejavil žiadne známky života. Bol ako socha. Vedel som, že ma vníma. Nepoznám upíra, ktorý by ohrozil sám seba pre človeka. Je to proti našej prirodzenosti.

Hovoril som na neho, no nebol schopný ani otvoriť oči. Mal som o svojho brata strach. Keď Alice s Bellou zmizli z dohľadu, zadíval som sa na tú kopu šrotu. Dvaja boli už mŕtvi a jeden umieral. Pozrel som na Edwarda a potom znova na to auto. Existuje jediná vec, ktorá mu teraz môže pomôcť.

Rýchlym pohybom som priskočil k autu a vyrval dvere. Vytiahol som toho zpoza volantu von z auta. Jeho srdce už bilo tak slabo, že bolo isté, že behom pár sekúnd umrie. Krv ma pálila v nose a hrdle. Mal som čo robiť, aby som sa mu nezahryzol do krku. Krv sa mu liala z otvorenej zlomeniny na zápästí. Prestal som radšej dýchať a hodil ho vedľa Edwarda.

„Je to veľmi zlé, Edward,“ povedal som, aby pochopil, že nemám na výber. Musel som mu pomôcť a mal som strach, že keď ho zodvihnem zo zeme, rozsype sa. Vzal som ruku toho chlapa a pritlačil ju Edwardovi k perám. Kvapky krvi stekali po jeho perách. Keď sa po pár sekundách nič nedialo, začal som mať strach, že je Edward vážne mŕtvy. Celé moje vnútro sa bolestne otriaslo. Cítil som sa tak bezmocne.

Uprene som mu hľadel do tváre a čakal čokoľvek, čo by naznačilo, že sa uzdravuje. Prasklina na jeho tvári sa začala pomaly sťahovať. V sekunde Edward prudko otvoril oči a jediným takmer nepostrehnuteľným pohybom si ruku toho muža nenásytne pritlačil k perám. Neukojiteľne hltal tú voňavú tekutinu. Nechcel som riskovať, tak som sa držal trocha stranou a sledoval to. Bolo mi jasné, že neprestane, kým v tom tele zostane čo i len kvapôčka. Po chvíli pustil muža na zem a s hlasným zavrčaním sa pozrel na vrak. Bolo tam ešte dosť tiel na to, aby sa dokonalo napil. To som však nemohol dopustiť. Postavil som sa pred neho. Roztiahol som ruky a uprene mu pozrel do očí.

„Dosť, braček,“ šepol som.

On sa na mňa pozrel presne tým pohľadom, ktorý som v minulosti, za svojho kočovného života, videl už toľkokrát. Potom uprel pohľad k autu. Sústredil som sa na ovplyvnenie jeho pocitov. V mysli som mu dookola opakoval, že nesmie. Edward hlasno zavrčal a nahrbil sa do útočnej polohy. Vymrštil sa do vzduchu a ja som sa rýchlo vytočil. Čítal moje myšlienky a predpokladal to. Odhodil ma na stranu a ja som vrazil do steny. Priskočil k autu a za krk vytiahol jedného živého.

„Edward, to ti Bella neodpustí,“ zreval som. Edward stuhol a udýchane sa na mňa pozrel. Videl som,ako so sebou bojuje. Ak by som ja ochutnal ľudskú krv, nič by ma nezastavilo.

„Nerob to. Ty si to neodpustíš,“ pošepol som. Edward pustil muža na zem a sám spadol na kolená. Skryl si hlavu do dlaní.

„Kde je Bella?“ povedal plačlivo.

„Vzala ju Alice. Je v poriadku,“ povedal som a opatrne pristúpil k nemu. Zodvihol som ho na nohy. Edward sa pozrel na mŕtvolu a bolestne sa zatriasol.

„Nič si nevyčítaj. Umrel by tak či tak. Tebe zachránil život,“ povedal som, aby som ho upokojil. Keby som tu bol sám, tak ich všetkých zabijem. Sú to obyčajné beštie.

Edward sa udýchane oprel o stenu. Cítil som jeho rozpoloženie. Bol mimo. Trpel tým, čo sa stalo. Bál sa o Bellu a teraz tie výčitky svedomia. Neuvedomoval si, že ho vôbec nezabil? Neprežil by to. Rýchlo som hodil tú mŕtvolu späť za volant a toho ďalšieho dozadu. Auto som odtlačil k stĺpu osvetlenia a celou silou som do neho udrel. Prelomil sa na polovicu a spadol krížom cez auto. Schmatol som Edwarda za košeľu a bežal preč. Po chvíli sa môj brat spamätal. Vybehli sme do lesa a zastavili asi až po desiatich kilometroch. Edward sa znova zložil na zem. Takého to som ho ešte nevidel.

„Musíš ešte niečo uloviť. Zvládneš to?“ opýtal som sa ho. Neprítomne prikývol.

„Musel som, Edward. Nemohol som riskovať, že umrieš. Pochop ma...“

„Ja to chápem a ďakujem. Ďakujem, že si mi nedovolil zabiť ďalšieho. Ľudská krv je ako droga. Nedokázal som prestať,“ pošepol.

„Prestal si. Stačilo spomenúť Bellu. Jej meno funguje ako zaklínadlo," zasmial som sa a myslel na to, že bude fajn to z času na čas zneužiť. Edward jemne zavrčal, a potom vyskočil na nohy. Pozrel mi do očí.

„Akú majú farbu?“ opýtal sa náhlivo a veľmi nervózne. Myslel svoje oči. Premeral som si ho.

„Nie je to najhoršie. Kontaktné šošovky to zamaskujú,“ pošepol som. Zalovili sme si. Edward skolil dve pumy. Ja som mu pre dnešok len sekundoval. Nadránom sme sa vrátili domov. Edward opatrne vošiel do obývačky. Emmett sa na  neho pozrel a začal sa rehotať.

„Aj majster tesár sa utne. Edík sa utrhol z reťaze alebo sa pridal k Volturiovcom?“ Okamžite schytal zaucho od Esme. Edward schmatol zrkadlo.

„Do čerta! Toto šošovky nespravia,“ zavrčal. Všetci z toho boli nervózni. Carlislea som rýchlo poinformoval a on sa na Edwarda povzbudivo usmial.

„Nebolo inej cesty. Bella to pochopí. Už bola trikrát hore a stále sa na teba pýta. Má strach. Bojí sa o teba.“ Edward sa na neho zadíval.

„Ušla predo mnou. Teraz ma nebude chcieť ani vidieť.“ Sadol si na pohovku a bezradne sa díval do prázdna. Z hora sa znova ozval splašený tlkot srdca. Edward vyskočil na nohy a nervózne pozrel na Esme.

„Prosím, povedz jej, že som v poriadku a šiel som na lov,“ pošepol. Esme prikývla a vybehla po schodoch. Alice sa postavila k Edwardovi.

„Ona mala len strach z premeny, no teraz sa ďaleko viac bála o teba. Carlisle jej musel dať injekciu na upokojenie. Nenechávaj ju samú. Chce len teba. Pochopí to a napokon, je predsa tma...“ povedala Alice a jemne sa usmiala.

Edward však nesúhlasne zakrútil hlavou. Bela sa ešte prebudila. Šla k nej Alice a chvíľu sa rozprávali. Edward napäto počúval. Cítil som, ako veľmi chce byť pri nej a obdivoval som jeho schopnosť sebazaprenia. Ja by som tú túžbu neuniesol. Keď Bella povedala, že ho chce za každú cenu pri sebe, Edward vybehol po schodoch a zastal pred dverami. Keď Alice vyšla a Bella začala pravidelne dýchať, šiel k nej.

 

Edward:

Vošiel som do izby. Bella spala a pravidelne dýchala. Nahol som sa nad jej telo a pohľadom ju kontroloval. Na tvári mala modrinu a ja som neodolal a ľahko ju pohladil. Pomrvila sa a ja som sa rýchlo ukryl. Nechcel som, aby ma takto videla. Bál som sa jej reakcie a veľmi som sa hanbil.

Nezobudila sa úplne, len ospalo pootvorila oči a hneď ich zas zavrela. Šiel som k nej a zhlboka dýchal tú omamnú a trýznivú vôňu. Keď som si predstavil, v akom bola nebezpečenstve a čo jej mohli urobiť, z hrude sa mi dralo vrčanie. Ako by mohol niekto ublížiť takému anjelovi. Nikdy nikomu nedovolím, aby na ňu čo i len krivo pozrel.

Pil som ľudskú krv a mal som strach, že ma jej vôňa bude ovládať, no nestalo sa tak. Tak veľmi som sa o ňu bál a tak trpko som si uvedomoval fakt, že môj život bez nej by nemal zmysel. Stratiť ju by pre mňa bolo horšie, než horieť v pekle. Nezvládol by som to a o to viac som sa bál toho, že ma znenávidí za to, že som zabil človeka. Ešte párkrát som sa musel schovať, keď sa takmer prebudila.

Sklonil som sa nad ňu a chcel som ju ľahko pobozkať. Jej ruka vyrazila dopredu a schmatla ma za košeľu. Nespozoroval som zmenu v rytme jej srdca, a preto ma to zaskočilo. Zasmial som sa. Ona ma vie vždy prekvapiť. Oklame aj upíra.

„Myslel som, že spíš,“ šepol som.

„Nemohla som sa ťa dočkať. Mne je to tak ľúto,“ rozplakala sa ako dieťa. Otrel som jej slzy. Bolelo ma, keď plakala.

„Neplač. Je to moja vina. Nemal som na teba tlačiť. Je to tvoje rozhodnutie. Musíš mi ale sľúbiť, že už takto neujdeš,“ pošepol som pri jej uchu.

„Po tom, čo sa stalo, nepôjdem ani pred dom.“ Jej hlas sa zlomil.

„Veľmi ťa vydesili?“ opýtal som sa. Len prikývla.

„Čo je s nimi?“ šepla roztrasene.

„Bol to silný náraz. Traja umreli na mieste a ostatných vzali sanitky. Jasper to zinscenoval dokonalo. Narazili do stĺpa a ten sa zlomil a padol na auto. Nemusíš sa báť. Bude to dobré.“

„Ak by si neprišiel, oni by ma...“ Začala vzlykať a ja som ju objal. Moje primitívne pudy tú blízkosť nevydržali. Mal som ju utešovať a ja som okamžite skĺzol k jej perám. Potom som prešiel na krk a zhlboka sa nadýchol vône jej pokožky. Bella zavzdychala a to nemala robiť. Zatúžil som po nej tak intenzívne, že som sa neubránil zavrčaniu. Sám seba som prekvapil a zahanbene som sa odtiahol.

„Ešte,“ šepla. Prekvapene som sa zasmial. Bella začala rukami šermovať okolo seba. Chcela nahmatať lampu. Stiahol som jej ruku k telu a ona nesúhlasne zakrútila hlavou.

„Ty ma vidíš dokonalo, ale ja teba nie,“ šepla a razom zasvietila.

„Nie, Bella,“ šepol som. Celý som stuhol a rýchlo sklopil zrak. Bella ma chcela pobozkať a tak si moju tvár zodvihla k sebe. Zmeravela a prudko sa odtiahla. Z očí sa jej rozliali potoky sĺz a ja som mal chuť v tú chvíľu umrieť.

„Edward...“ šepla šokovane.

„Ja... Mne je to...“ Nevedel som, čo mám povedať. Bella bola nalepená na stene a nechápavo krútila hlavou. Chvela sa na celom tele. Zmučene som sedel a nevedel som, ako jej to vysvetliť. Pohľad jej očí ma ubíjal. Bolo to sklamanie, strach a neistota. Nikdy som nechcel vidieť v jej tvári práve toto.

„Bella, nemal som na výber. Ten náraz...“

„Zabil si človeka?“ vypískla.  Nesúhlasne som zakrútil hlavou, aj keď vlastne povedala pravdu.

„Bol už vlastne mŕtvy a ja som v tvojich očiach možno netvor, ale nešlo to inak. Ja som upír a krv je to, čo nás drží pri živote. Neprebral by som sa, keby Jasper nejednal rýchlo. Nie som na seba hrdý a najviac som sa bál tvojej reakcie. Nechcel som sa ti ani ukázať. Lenže ja nedokážem byť bez teba.“ Hľadel som jej do očí a hľadal v nich aspoň náznak pochopenia.

„Ty si zabil človeka, Edward,“ povedala zvláštnym tónom. „Zo mňa má byť upír? Mám zabíjať?“ šepla.

„Bola chyba, že sme na teba tlačili. Ak to nechceš, tak máme dva roky, aby sme pre Volterru vymysleli výhovorku. Ja ťa milujem a je mi jedno, či zostaneš človekom alebo budeš upírom. Milujem ťa,“ povedal som pokojne, aj keď - ako asi znejú slová milujem ťa z úst upíra s červenými očami. Bella sa na mňa uprene dívala. Chvíľu premýšľala.

„To ja som na vine, že si musel zabiť. Ja mám na svedomí tých mužov. Ak by som nebola ušla a nerobila hlúposti, všetko by bolo v poriadku,“ zavzlykala.

„Nie. Nie si na vine. Nikto nie je. Stalo sa a ak ti mám povedať pravdu, tak mi nezáleží na ničom a nikom. Hlavne, že si v poriadku ty.“ Bella sa na mňa trocha rozpačito usmiala.

Opatrne preliezla po štyroch bližšie ku mne. Stále ma ostražito sledovala. Natiahla ruku a prstami prebehla po mojom líci, až na pery. Opatrne bruškami prstov pohladila moju peru a prisunula sa ešte bližšie. Pripadala mi ako neskúsený krotiteľ šeliem, ktorý stojí v tigrej klietke a prvýkrát v živote sa pokúša pohladiť veľkú mačku. V jej dotyku bol strach, rešpekt, no zároveň aj úplná oddanosť. To ma trocha vydesilo. Cítil som zodpovednosť za túto nádhernú bytosť.

Prisunula sa ešte bližšie a trocha sa nadvihla. Nijak som jej nepomáhal a nesklonil som ani hlavu. Ak ma chce pobozkať a nájde v sebe tú odvahu, tak nech to urobí sama a bez pomoci. Chcem mať istotu, že to chce.

Jej hebké prsty nahradili ešte hebkejšie pery. Neisto ich na mňa pritlačila. Jej oči, ktoré inak sladko priviera v každom bozku, zostali teraz ostražito otvorené a hľadeli mi do očí. Netlačil som na ňu. Jemne som jej prešiel prstami po chrbtici a pootvoril som pery. Najprv to boli rozpačité, vystrašené bozky, ktoré sa pomaly prehlbovali. O chvíľu Bella privrela oči a nechala ma pritiahnuť si ju bližšie. Stále som čakal, že spanikári a že sa odtiahne, no ona sa uvoľnila a medzi bozkami pošepla krátke: Milujem ťa.

 

28. kapitola – 30. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 29. kapitola:

 1
5. Petronela webmaster
16.08.2017 [20:37]

PetronelaBála jsem se, že bude Bella vyvádět daleko víc přestože si takhle Edward vlastně zachránil život, že ano? Ale tak - překvapila mě. Dokonce i to, jak rychle ten fakt skousla a nesnažila se před ním utíkat nebo jenom tak držet bokem, než by se mu vrátil zlatý pohled.

28.07.2012 [22:09]

BadLovelyLucyUf to jsem si oddychla. Krása. Fakt jsi mě zase dostala na kolena. Jen jsem tiše přikyvovala protože mi všechno tak dávalo smysl až to nebylo hezký. Nádherná kapitolka. Náhodou si myslím, že to může být docela vzrůšo, líbat pořádnýho upíra. Emoticon Emoticon

26.08.2011 [2:39]

Any12Jo!!! Jo, jo, jo, jo, jo! JO!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Tak teď už můžu jít konečně spát... Emoticon
To bylo tak strašně nádherné, ten konec... To bylo něco naprosto předokonalého! Jsem strašně ráda, že to Bella pochopila! Že pochopila, že neměl na výběr, a že za to vlastně mohla ona... A tím pádem že jej neobvinila! A že ho pak políbila... To bylo tak strašně krásné... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
A jinak, vymyslela jsi to senzačně. To s tím rozbitým tělem a krví hned na místě. To, že by jinak mohl i zemřít... Emoticon A pak taky to, jak chtěla zabít i ty ostatní... A jak mu v tom Jazz zabránil... To měla vidět Bella, teda tu část, kdy se vzdal lidské krvi kvůli ní... Emoticon Emoticon
DOKONALÉ!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. kikuska
23.07.2011 [20:50]

Som rada, že sa vysvetlili tie Edwardove červené oči. Myslím, že až takú hroznú vec nespravil. Taktiež som rada, že to Bella prekúsala a snáď už to bude len a len lepšie. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. MatikEsmeCullen
18.05.2011 [8:57]

Kraaaasne božske uuuužasne a veľa veľa ďalšieho ... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!