Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 28. kapitola

Anna


Tam, kde sa neumiera - 28. kapitolaNeviem, ako sa vám bude páčiť táto kapitolka, tak mi to, prosím, napíšte. Čo sa stalo s Edwardom? Bude v poriadku alebo nie? Myslím, že upír neumrie, pokiaľ mu neoddelia hlavu, ale čo ak... Pekné čítanie. Lolalita

28. kapitola

Bella:

„Edward, Edward, Edward...“ vrieskala som a triasla ním. Nereagoval. Ležal na tej chladnej zemi a ja som bezradne kľačala pri ňom. Nevnímala som nič okolo len to, že moja láska neotvára oči. V jednom okamihu ma zo zeme zodvihli chladné ruky.

„Bella, upokoj sa!“ povedala Alice rázne. Nad Edwardom sa už skláňal Jasper. Pokúšala som sa Alice vyšmyknúť, ale pevne ma zovrela a ťahala preč. Vrieskala som a kopala okolo seba.

„Pusť ma! Čo je s ním? Nemôže predsa zomrieť,“ kričala som.

„Jasper sa o neho postará. Upokoj sa!“ Alice ma ťahala na koniec ulice. Po pár metroch som jej už nebola schopná vzdorovať. Posadila ma do Edwardovho auta a zapla mi pás. Zrazu som nemala silu ani na jediný pohyb. Oprela som si hlavu o opierku a dole lícami mi stekali horúce slzy beznádeje. Vzlykala som a nič okolo som nebola schopná vnímať. Zastavili sme až pred domom Cullenovcov. Alice vybehla do domu.

Paralyzovane som sedela a pozerala pred seba. Po chvíli sa moje dvere otvorili a Carlisle sa cezo mňa nahol. Rýchlym pohybom mi rozopol pás a vzal ma do náručia. Nepovedal ani slovo. Ja som sa rezignovane poddala. Pripadala som sama sebe ako handrová bábika. Moje telo ovládla apatia a vyčerpanie. Carlisle ma uložil do postele.

„Bella, ako sa cítiš?“ šepol, keď ma rýchlymi pohybmi kontroloval.

„Kde je Edward?“ zavzlykala som.

„Jasper sa o neho postará. Pýtam sa, ako sa cítiš?“ zopakoval otázku.

„Chcem Edwarda,“ zaplakala som. Carlisle sa na mňa bezradne pozrel.

„Pichnem ťa do ruky. Nezľakni sa,“ šepol. V sekunde mal v ruke ampulku a už som len zacítila jemne pichnutie v lakťovej jamke. Sykla som a zmetene zaklipkala očami.

„Chcem Edwarda...“ šepla som a oči sa mi samé zavreli.

 

Otvorila som oči. Cítila som sa, akoby som spala celý mesiac. Bol už biely deň. Začala som si pomaly vybavovať udalosti včerajška a ozvala sa ostrá bolesť v mojom vnútri.

„Edward!“ zvreskla som na celú izbu. Dvere sa otvorili a opatrným krokom vošla Esme. Okamžite ku mne priskočila a chlácholivo ma pohladila po chrbte.

„Ľahni si, zlatko. Ešte by si si mala trocha pospať.“ Snažila sa pôsobiť uvoľnene, ale mala som pocit, že je veľmi nervózna.

„Čo je s Edwardom? Neotváral oči a nereagoval. Povedz mi, že je v poriadku. Umriem, ak sa mu niečo stalo,“ vzlykala som a páliace oči mi znova zaliali slané slzy. Esme sa zhlboka nadýchla.

„Neboj sa. On má tvrdú palicu. Jasper ho vzal na lov,“ povedala akoby nič. Prekvapene som na ňu vyvalila oči.

„Je v poriadku? Videla si ho?“ Esme sa na chvíľu zamyslela.

„Videla som ho a je v poriadku,“ šepla, ale nemala som pocit, že jej môžem veriť. Chce ma najskôr len upokojiť.

„Esme. Prosím, neklam mi. Pozri mi do očí a povedz, že je v poriadku,“ zaprosila som. Esme sa usmiala.

„Prisahám, že je v poriadku. Bol tu, ale spala si. S Jasperom šli na lov. Tá rana bola prisilná. Ani upíri nie sú úplne nerozbitný. Musí loviť, aby sa všetko scelilo. Upírovi pomôže krv a tak šli na dlhší lov.“ Znova sa usmiala. Nebol to však ten uvoľnený úsmev, ale skôr trocha rozpačitý kŕč. Cítila som sa ako troska. Mala som pocit, že nedokážem sama ani sedieť. Uložila som sa do postele a zavrela oči. Zdalo sa mi, že som nespala, no keď som znova oči otvorila, bolo už šero. Zozbierala som všetky sily a postavila sa na nohy. Urobila som pár neistých krokov a do izby vbehla Alice.

„Ahoj. Si v poriadku? Ako sa cítiš?“ Roztiahla som ruky a rýchlo ju objala.

„Ďakujem, Alice,“ šepla som oddane a ona sa zasmiala. Zovrela ma v objatí a vrátila na posteľ.

„Zoznámenie so svetom ľudí nedopadlo najlepšie. Mrzí ma to, ale nemala si utekať. Čo ťa to napadlo?“

„Bolo to hlúpe. Teraz to už viem a keby sa to dalo vziať naspäť, tak neváham. Bála som sa. Tak veľmi som sa bála.“ Sklopila som pohľad a zahanbene som sa dívala na svoje ruky.

„Prečo si nič nepovedala. O sebe predsa rozhoduješ sama. Mala si to povedať. Všetci by sme to chápali.“ Chytila ma za bradu a donútila ma na seba pozrieť.

„Ja viem. Nechcela som nikoho sklamať a hlavne som nechcela ublížiť Edwardovi.“ Spustila som ramená.

„Keď ťa tu nenašiel, skoro dostal infarkt,“ zasmiala sa. „To som už volala Carlisleovi, kde ťa nájde,“ povedala a pohladila ma po vlasoch. Spomenula som si na včerajšok a ťažko som si vzdychla.

„Edward prišiel v poslednej chvíli. Ľudia sú niekedy ďaleko horší než upíri. My zabíjame pre potravu, oni pre zábavu,“ šepla horko a ja som sa na ňu ubolene pozrela.

„Videla si Edwarda?“ Alice sa prisunula bližšie.

„Je v poriadku. Teda, bude,“ povedala dosť čudným tónom.

„Akože, bude? Esme povedala, že šiel s Jasperom na lov, lebo potrebuje viac krvi, aby sa všetko zhojilo.“ Alice len prikývla. Zamyslela som sa.

„Vydesilo ma to. Nehýbal sa a neodpovedal. Radšej by som umrela ja, než by sa mu malo niečo stať. Nedokážem si predstaviť život bez neho,“ šepla som.

„Tak prečo si utekala?“ Alice sa po tejto vete zarazila a ospravedlňujúco sa usmiala. „Prepáč,“ pošepla.

„Máš pravdu. Som hlúpa hus. Nemala som nikam chodiť. Je mi to tak ľúto. Som nemožná. Chcem ho mať pri sebe. Nezáleží na tom, či sa ma dokáže dotknúť, chcem ho tu mať,“ povedala som odhodlane.

„To mu zaručene pozdvihne ego. Idem ti priniesť niečo na jedenie. Musíš byť hladná,“ povedala s úsmevom.

„Nechcem nič jesť. Keď príde, nech ma zobudí. Musím sa mu ospravedlniť.“

Neviem, čo mi to Carlisle pichol, ale bola som slabá a malátna a bola som tomu aj rada. Nedokážem si predstaviť, aké náročné by bolo čakanie na Edwarda. Niekoľkokrát som sa v noci prebudila. Mala som pocit, že je pri mne, no keď som otvorila oči, bol preč. Ľahla som si na chrbát a pokúšala sa upokojiť. Znova ma premáhala únava. Na tvári som pocítila ľahký vánok. Prudko som otvorila oči a rukou vyštartovala dopredu. Bola tma, ale jasne som videla siluetu. Schmatla som ho za košeľu a stiahla k sebe. Tlmene sa zasmial.

„Myslel som, že spíš,“ šepol nežne a mne sa srdce rozbúchalo ako zvon. Bola som šťastím bez seba.

„Nemohla som sa ťa dočkať. Mne je to tak ľúto.“ Rozplakala som sa ako dieťa. Edward ma pohotovo objal a začal mi otierať slzy.

„Neplač. Je to moja vina. Nemal som na teba tlačiť. Je to tvoje rozhodnutie. Musíš mi ale sľúbiť, že už takto neujdeš,“ pošepol mi do ucha a mňa ten chladný dych úplne odzbrojil.

„Po tom, čo sa stalo, nepôjdem ani pred dom,“ šepla som.

„Veľmi ťa vydesili?“ opýtal sa ubolene. Prikývla som.

„Čo je s nimi?“ opýtala som sa po chvíli.

„Bol to silný náraz. Dvaja umreli na mieste a ostatných vzali sanitky. Jasper to zinscenoval dokonalo. Narazili do stĺpa a ten sa zlomil a padol na auto. Nemusíš sa báť. Bude to dobré.“

„Ak by si neprišiel, oni by ma...“ Nedokázala som udržať vzlyky a slzy. Edward ma k sebe silno privinul a nežne ma pobozkal na líce. Čakala som, že sa ako vždy odtiahne, no on pokračoval k mojim perám. Nežne ma bozkával a po chvíli z pier skĺzol na krk. Dotkol sa nosom mojej pokožky a zhlboka sa nadýchol. Potom pritlačil pery na môj krk a jemne ho ochutnával. Neubránila som sa vzdychu. Zaklonila som hlavu a on pokračoval. Prešiel k mojej čeľusti a potom až k uchu a zapriadol ako kocúr. Myslela som, že explodujem. Udýchane sa odtiahol.

„Ešte,“ šepla som a on sa zasmial. Začala som hmatať okolo seba, aby som nahmatala nočnú lampu, no stiahol mi ruku. Nesúhlasne som zakrútila hlavou.

„Ty ma vidíš dokonalo, ale ja teba nie,“ šepla som a natiahla som sa k lampe.

„Nie, Bella,“ šepol a ja som zasvietila. Celý stuhol a sklopil zrak. S úsmevom som ho chytila za bradu a chcela som ho pobozkať. Zmeravela som a prudko sa odtiahla. Moje srdce začalo šialene biť a žily mi pulzovali. Oči ma šialene zapálili pod návalom ďalších sĺz.

„Edward...“ šepla som šokovane. Uprel na mňa svoje karmínovo červené oči a ja som sucho prehltla.

 

27. kapitola – 29. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 28. kapitola:

 1
6. Petronela webmaster
16.08.2017 [20:23]

PetronelaTen konec jsem nečekala, ale spíš než fakt, že má Edward rudé oči mě překvapil fakt, že se dokázal tak dobře ovládat v Bellině přítomnosti - to ho ta lidská krev tak nasytila, že na naši malou Bellu nemá už chuť?

28.07.2012 [21:55]

BadLovelyLucyNo do háje. Co? Ty mě chceš asi odrovnat! Emoticon Ale super!!! Emoticon

4. Kačka
07.11.2011 [22:17]

aja achych achych ty mi teda dáváš zabrat Emoticon Emoticon Emoticon

26.08.2011 [2:05]

Any12Panebože!!! Takto se nikdy neuberu ke spánku! A to už na to ani nevidím!!!
Ježišmarja, to je tak dokonalé! Přemýšlela jsem, co se děje, když jsi to v tom perexu tak naznačila... A když byl tak dlouho pryč, tak jsem si jen myslela, že loví... A i když se mi reakce rodiny moc nelíbily, nikdy bych nečekala, že musí lovit lidi! Emoticon Emoticon Emoticon Ale je to dokonalé! To proto si mohl dovolit víc, než obvykle... Snad Bella pochopí, že za to nemůže, a že je to kvůli ní... Emoticon Emoticon
Úžasné!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. kikuska
23.07.2011 [20:38]

Tak toto je už na mňa moc. Emoticon Emoticon Emoticon Chytá ma kolaps. TY KOKOS. Ja som bola šťastím celá bez seba, že sú spolu a v poriadku, že už to Edward skvelo zvláda a ono sa stane toto... Mňa táto poviedka raz zabije.

Ale bolo to veľmi pekné. Ako vždy. Emoticon Emoticon Emoticon

1. MatikEsmeCullen
18.05.2011 [8:38]

Coooo ??? Len dufam ze o dobre dopadne ... Mam velke stastie ze akurat papkam cokoladu, inak by som skoncila niekde na zemi ..... No ale je to kraaaasne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!