Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 15. kapitola

19.03.2011 (14:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 5534×

Bella:

Celú noc sme sa Edwardom rozprávali a túlili sa k sebe. To, čo prevádzala Rose s Emmettov vedľa v izbe, by sa dalo pokojne nahlásiť na polícii ako výtržnosť. Ráno som zišla do kuchyne. Esme študovala kuchársku knižku.

„Smiem si niečo zobrať z chladničky?“ opýtala som sa neisto.

„Bella, si tu doma. Môžeš si zobrať čokoľvek, čo budeš chcieť,“ povedala milo a otvorila chladničku. Bola tam zásoba jedla, akoby tu bývalo desať ľudí. Vzala som si jablko a sadla si za stôl. Schuti som sa zahryzla. Esme si vypisovala receptúry.

„Smiem vedieť, čo robíš?“ opýtala som sa so záujmom. Esme sa rozžiarili oči.

„Keď budeš človekom, budem musieť variť. Hľadám dobré recepty. Ak by som to nechala na Edwarda, tak nám umrieš od hladu. Budeme mať zodpovednosť,“ šepla s úsmevom. Skoro som sa s tým jablkom zadusila.

„Esme, to vážne nemusíš. Ja sa o seba dokážem postarať,“ pošepla som.

„Bella, nekaz mi radosť. Ja sa v tom vyžívam. Zbožňujem varenie a pečenie. Vždy som chcela niekomu upiecť tortu a aby mi ju pochválil.“ Postavila sa a vzala ďalšiu knihu. Po chvíli sa k nám pridal Carlisle.

„Pôjdeme na lúku do lesa a precvičíme si techniku boja. Len pre prípad,“ povedal Carlisle. Nahla som sa k nemu.

„Carlisle, nemusíte zabíjať svojich. Ak by sa nedali prehovoriť, ja sa o nich postarám,“ šepla som tak, aby to nezačul Edward.

„Nebudeme zbytočne riskovať ani tvoj život a ani náš. Pre prípad, že zaútočia, pomôžeš nám svojou aurou,“ odpovedal Carlisle rovnako ticho.

Prikývla som. Dnes bolo pod mrakom a dosť tmavo, a tak sme sa na lúku vybrali ešte pred obedom. Rozostavili sme sa. Bola som rada, že uvidím upírí tréning. Začal Carlisle s Jasperom. Jasper bol skúsený a ovládal bojovú techniku. Carlisla zložil hneď v druhom kole. Potom kývol na Alice. Pripadalo mi to komické. Boli ako Dávid a Goliáš. Alice využila svoj dar naplno. Mala navrch, ale potom vyhrala sila. Jasper ju odhodil niekoľko metrov od seba a potom ju priľahol a schmatol ju za krk. Nežne ju pobozkal a rozosmial sa. Rose sa pred neho postavila, ako nejaký pomstiteľ. Urobila pár výpadov a skončila v ihličí. Emmett jej potom svedomito vyťahoval z vlasov kúsky vetvičiek a zelené ostré ihličie. Jasper sa postavil predo mňa a kývol rukou. Obišla som Edwarda, no on ma hneď ochraniteľsky strčil späť, za svoj chrbát. Jaspera to zjavne pobavilo. Pozrela som na neho so zdvihnutým obočím.

„Edward, som bakchantka,“ šepla som. Tanečným krokom som sa postavila pred Jaspera. Nežne som sa usmiala. Napriamila som sa a čakala na útok.

„Žiadne ohlupovanie aurou,“ zavrčal Jasper.

Len som sa usmiala a s roztiahnutými rukami som urobila jemný úklon. Rozbehol sa ku mne. Keď som už na tvári ucítila závan, ktorý vyvolal jeho rýchly pohyb, baletným skokom som sa vymrštila do výšky. Jasper preletel popod mňa a prudko sa otočil. Dopadla som na obe nohy a cez rameno som sa naň pozrela. Hlasno zavrčal. Edward stál ako obarený. Videla som na ňom, že by najradšej vbehol medzi nás. Carlisle stál pri ňom a krotil ho. Jasper urobil ďalší výpad. Obratne som sa vyhla jeho ramenám. Bol tak predvídateľný. Pripadalo mi to, akoby sme tancovali. Čo výpad, to môj úskok. Neútočila som. Na to som nebola cvičená. Učili ma vyhnúť sa zraneniu a využiť ich slabosť proti nim. Jaspera som si rýchlo odhadla.

„Prečo nebojuješ?“ štekol môj protivník.

„Ty už bojuješ?“ opýtala som sa pobavene. Vedela som, že vníma moje pocity. Moja bezstarostnosť ho rozzúrila. Jeho výpady boli tvrdšie a rýchlejšie, ale o to viac chaotické. Strácal kontrolu a pritom práve o ňom som si myslela, že bude rozvážny bojovník. Vyštartoval po mne rukou a čakal, že sa znova uhnem. Ja som ho chytila za zápästie a pretočila ho chrbtom k sebe. V sekunde som mu sedela na chrbte a zovrela jeho hlavu. Stačilo silnejšie trhnúť a bol by koniec. Okamžite zostal nehybne stáť. Na Emmettovej tvári hral pobavený úsmev. Opatrne som z Jaspera zliezla a postavila sa pred neho.

„Ak by som odrážala útoky, zbytočne sa unavím. Je to technika vyvíjaná celé stáročia. Sme slabšie a rýchlo sa unavíme, a preto sa musíme šetriť. Si obratný a silný, ale stále veľmi popudlivý a nerozvážny.“ Usmiala som sa. Jasper nebol malicherný. Podal mi ruku.

„Už chápem, prečo sa bakchantky tak ťažko zabíjajú.“ Trpkosť v jeho hlase ma pobavila. Zmierlivo som k nemu tiež natiahla ruku a teatrálne sme si nimi potriasli.

„Keď budem človekom, držte ho odo mňa ďalej,“ šepla som smerom k Edwardovi.

„Ja si počkám, až budeš upír a potom sa teš,“ štekol. Zostala som stáť ako obarená. Jasper sa ospravedlňujúco usmial. Edward znechutene zavrčal a stiahol ma k sebe. Som ochotná stať sa človekom, ale o upíroch reč nebola. Zaskočilo ma to, no tvárila som sa, že som nič nepočula. Tréning trval ešte hodinu. Keď sa proti Emmettovi postavil môj Edward, bola som napätá. Emmov spôsob boja na mňa pôsobil ako splašený buldozér. Bolo to zaujímavé. Musím uznať, že bol silný, ale Edward poznal každý jeho krok dopredu. Keď sme sa vrátili domov, Rose si oprašovala šaty pred dverami a bedákala nad rozcuchanými vlasmi. Jedno musím uznať. Sú to najzvláštnejší upíri, čo som kedy videla. Idú sa biť za bakchantku. Sú ochotní položiť svoje životy za bytosť ako som ja, a to len preto, že ma Edward miluje. Zo zamyslenia ma vyrušil Carlisle.

„Nemaj strach. Aro je rozvážny a sme priatelia. Verím, že sa bude snažiť riešiť túto situáciu diplomaticky. Neobťažoval by sa sem, ak by nás chcel zabiť,“ povedal milo a pohladil ma po chrbte.

Usmiala som sa. Všetci vošli do domu, len ja s Edwardom sme zostali vonku. Chytil ma za ruku a vykročil k lesu. Šli sme mlčky niekoľko minút. Potom sa zastavil a pozrel mi do očí.

„Nechcem, aby si bojovala. Mám o teba strach,“ šepol.

„Storočie som sa o seba starala sama a nebol to problém. Bojovala som s desiatkami upírov,“ povedala som pobavene. Jeho starosť o mňa bola prehnaná.

„Bella, bol by som najradšej, ak by si sa stala človekom ešte pred tým, než sem prídu. Aro už potom nebude môcť namietať a ak by sme aj prehrali, ako človeka ťa nenájdu,“ pošepol. Nechápavo som na neho pozrela. Niekedy nechápem jeho myšlienkové pochody.

„Čo? Mám sa stať človekom? Nechápeš, že vám chcem pomôcť? Veď ide o mňa. Sľúbila som, že si ťa vezmem a že budem s tebou. Ty o nič neprichádzaš. Ty sa ničoho nevzdávaš. To ja...“ Radšej som zmĺkla, aby som nepovedala niečo, čo ma bude mrzieť. Bolo však neskoro. Jeho tvár sa zamračila.

„Vedel som to. Vedel som, že pochybuješ. Príliš sme na teba tlačili,“ šepol. Prekvapene som na neho pozrela.

„Edward, nie je to tak. Ja len chcem byť pri tom. Nemienim sa skrývať a utekať. Už nie.“

„Nepoznáš Ara. Je malicherný. Ja jeho myseľ poznám. Je ako počasie. Čo ak...“

„Ak bude chcieť smrť bakchantky?“ opýtala som sa tvrdo. Edward urobil krok dozadu. Vyzeral, akoby do neho vstúpila bolesť z celého sveta. Hľadela som na neho a hlavou mi vírili myšlienky. Dobre, že mi nevidí do hlavy. Nemôžem si dovoliť, aby nestál pri mne.

„Milujem ťa,“ šepol. Zhlboka som sa nadýchla. Presne to som teraz potrebovala počuť. Podišla som k nemu a objala ho okolo hrdla. Pritiahla som si ho k bozku a on naše pery spojil. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla do jeho pľúc. Moja aura v sekunde naplnila každučkú bunku jeho tela. Zviezol sa na kolená, akoby ho udrelo baranidlo. Nemohla som riskovať, že sa rozhodne nesprávne. Teraz ho budem potrebovať po svojom boku. Nebola som nadšená z toho, čo som urobila, ale nesmie skaziť môj plán. Chcem sa stať človekom, ale taraz som hlavne bakchantka a nemôžem si nechať újsť prítomnosť samotného Ara. Edward ma pochopí. Miluje ma a verím, že mi odpustí, keď urobím to, čo mám v pláne.

14. kapitola - 16. kapitola

Zaujímalo by ma, čo si myslíte, že chce Bella s Arom. Aký ma plán? Ďakujem. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 15. kapitola: