Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Študentka - 3. kapitola

11.07.2012 (18:45) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 2594×

Trpko som sedela s hárkom papiera a perom v ruke. Pohodlne som sa usadila na gauči a trápila si mozog tým, čo tam mám napísať. Vždy, keď sa moja ruka rozbehla po papieri, zahodila som ho do koša.  

Napokon som si povedala, že bude najlepšie, ak si to rovno predstavím. A tak som si predstavila Edwarda – stáleho gentlemena – ako by ma asi mohol požiadať o ruku. Nevedela som si to vôbec predstaviť, netušila som, či by zvolil romantický postup, alebo taký priamejší. Avšak, moja ženskosť sa prejavila a pri predstave jeho bozkov som zvolila romantickú časť. Vlastne som sa rozhodla, že ho prekvapím a zvolím si naozaj peknú posteľnú romantiku... Nech sa zapotí, keď bude v noci piť čaj a čítať, čo som napísala. 

A tak som písala... Minule som sa ho totiž opýtala na to, ako opravuje naše testy či výpisy a vysvetlil mi to jednoducho – že za hodinu to má hotové. Horšie je to, že Harvard si profesorov nárokuje na plný úväzok a musia byť v škole aj vtedy, ak sa niečo rieši, alebo pri nejakej nenápadnej situácii... Toto ma vedelo vždy dostať do varu. A hlavne je tu harvardská etiketa... Bohvie, či Edward nepôjde sedieť do väzenia. Ak aj, čo si potom počneme? 

Vlastne mi Edward ešte nepredstavil svoju rodinu. Vraví, že je sebestačný a že ich má veľmi rád, no hovorí, že aj oni potrebujú svoje súkromie... 

Keď som to mala hotové, s úsmevom som si prezrela tri stránky, ktoré som zapísala. Vložila som si ich do tašky a rozhodla sa, že si zapnem televíziu. Zbožňovala som to leňošenie pred televíziou, keď som mala po povinnostiach. Najradšej som ale voľný čas trávila s Edwardom. Jeho bozky sa nevyrovnajú ani romantickému filmu. 

Práve išla nejaká romantická komédia, ale ja som sa na ňu nedokázala sústrediť. Musela som myslieť na to, čo sa ma chce Edward opýtať. Mala som toľko teórií, no ihneď som ich všetky zavrhla. Možno sa so mnou chcel rozísť, správal sa predsa nejako zvláštne a v poslednej dobe ma nechával samú. Alebo si niekoho našiel a chce mi to teraz povedať, čím sa stále viac dostávame k rozchodu. Začínala som byť nervózna a dosť som sa bála. 

Postavila som sa a prešla k oknu. Skúšala som premýšľať nad tým, aké by to bolo bez neho. Bez zmyslu môjho bytia - žitia. Bez niečoho, čo ma drží na uzde a nad hladinou. Možno je to moja vina, mala som sa správať viac... viac... trpiteľsky? Atraktívnejšie? Myslím, že v tom problém nebude, vrhám sa naňho neustále, no dostaneme sa odtiaľ potiaľ, a potom ma nechá. Ako som povedala, dokázali sme sa prvýkrát bozkávať celú noc, avšak, ďalej to nezašlo. Bolo to vtedy, keď som prišla k nemu kvôli spolužiakom... Fakt celú noc. Snažila som sa dať z neho dole aspoň tričko, ale nedal sa. 

Práve ma niečo napadlo. 

Možno je problém v tom. Ak sa ho neustále dotýkam, myslí si, že naňho priveľmi tlačím. Áno, preto.  

„Bella?“ začula som za sebou sladko. Vykríkla som a vyskočila asi päť metrov. Edward ma okamžite objal a začal upokojovať.  

„Prepáč, volal som, ale asi si mala tiché zvonenie a keďže si mi minule dala kľúč, tak...“ vysvetľoval.  

„Iste, používaj ten kľúč, len si ma vydesil, naozaj vydesil,“ zašepkala som a objatie mu opätovala. Presne preto, že je taký mužný, silný a vlastní úžasný charakter ma celý priťahoval.  

„Naozaj prepáč, ale myslel som, že ťa počkám pokiaľ sa pripravíš,“ odvetil. Usmiala som sa.  

„Áno,“ povedala som, ale ani som sa nepohla. Mierne odstúpil a zapozeral sa na mňa.  

„Si v poriadku?“

„Som, jasné, som v poriadku,“ opakovala som. Toto som pokašľala. „Iba som tak premýšľala, idem sa obliecť.“  

A vtedy som si všimla, čo má Edward na sebe. On mal sako, čo by nebolo zvláštne, ale väčšinou ho nosí neformálne spolu s džínsami, no teraz mal aj nohavice a košeľu...  

„Oslavujeme niečo?“ spýtala som sa.  

„Nie,“ zamrmlal, ale viac nepovedal. A tak som odišla do izby a ďakovala som Bohu za moju mamu a za to, že ma balila aj ona. Zo skrine som vytiahla červené minišaty do polovice stehien. Perfektne pozdvihli moju postavu. Vytiahla som červené topánky na platforme a ponáhľala sa do kúpeľne. Dávala som si veľký pozor, aby som v nich nespadla. Boli naozaj klamné. Na mejkap som sa vykašľala a radšej som si zdvihla vlasy. Akurát som siahla pre lesk a špirálu, to dúfam, bude stačiť. Vôbec som nerátala s tým, že príde tak skoro. 

Keď som bola hotová, prešla som k nemu do obývačky. So záujmom listoval v jednej z mojich kníh. Tuším bola o nejakom upírovi z Transylvánie...  

„Edward,“ povedala som nahlas a odkašľala si. Zhíkol a knihu hodil na gauč. Zamračila som sa.  

„Prepáč, nechcela som,“ zazubila som sa. Pekná zmena. Pred chvíľou on vydesil mňa a teraz ja jeho.  

„Nie, ja len... Naozaj, iba som sa pozeral, ale...“ ospravedlňoval sa. Tak to som vôbec nechápala.  

„Dobre, je to len kniha, to nevadí,“ hlesla som a prišla až tesne k nemu. Jeho chladný dych príjemne ovieval v tom teple a Edwardovi vôbec nebolo horúco, ako som si všimla. Zostal stáť ako paralyzovaný a ja som mala šancu.

Chytila som ho za tvár a naklonila si ju do polohy, akú som chcela. Kvôli opätkom som bola vyššia, čo mi vyhovovalo. A pomaly som ho začala bozkávať na ústa... Tak toho sa nenabažím naozaj nikdy. Asi nevedel, čo má robiť, chcela som, aby sa jeho múr rozpadol a myslela som si, že sa mi to podarilo. Chytil ma totiž za boky a prispôsobil sa môjmu tempu, ba bol ešte náruživejší...  

A potom ma od seba odtiahol.  

„Ideme?“ spýtal sa a očami blúdil po celej obývačke, len nie po mne.  

„Hej,“ zafrflala som a otočila sa k nemu chrbtom. Vzala som si tašku, aspoň tú som si stihla pripraviť, a mierila som k dverám. Trucovito som sa naňho pozerala. On však ostal stáť na mieste.  

Zodvihla som obočie. „Tak najprv už chceš ísť a teraz stojíš na mieste?“  

„Bella,“ vzdychol. „Nie je to tak, ako si myslíš...“

„Ja viem, nič nie je tak, ako si myslím,“ odsekla som. Super, búrka na obzore.  

„Ja ťa nechápem...“ začal.  

„Css. Ty nechápeš mňa? Ja nechápem teba! Vôbec sa nesprávaš, ako normálny partner, Edward. Ja viem, že si môj profesor, ale ak spolu sme, to neznamená, že môžeš v noci chodievať, kam sa ti len zachce a hovoriť mi špinavé výhovorky. Neznamená to, že ma môžeš bozkávať, kde chceš a kedy chceš a prestať iba vtedy, ak sa ti už zažiada konca. Neznamená to, že mi nebudeš hovoriť pravdu, pán profesor! Edward, vo vzťahu platí najmä dôvera, no ty ma ňou nezahŕňaš,“ vrieskala som a hodila kabelku na zem. Bola som už nahnevaná a vybuchla som tak, že sa to nedalo zastaviť.  

Pozeral sa na mňa pohľadom, ktorý jasne naznačoval, že ešte stále tu ja nie som v poriadku.  

„Bože! Chlapi!“ skríkla som a teatrálne sa pozrela na strop.  

„Dnes som ti chcel všetko vysvetliť, Bella! A to, čo som ti hovoril, neboli žiadne výhovorky. Harvard si ma naozaj nárokoval, keďže som vo výberovej rade a premýšľať som tiež musel! Fajn, sama si si to pokazila, ako chceš, Bella! Poviem ti všetko hneď tu a teraz! Vykašlime sa na nejaké reštaurácie a okolky!“ kričal teraz on. Začala sa mi triasť spodná pera, ale od hnevu.  

Čakala som, čo z neho vypadne.  

„Fajn, Bella!“ začal zas. „Tak, dopekla, vezmeš si ma?“ zakričal a vytiahol zamatovú škatuľku zo saka. Nezmohla som sa na pohyb, slovo, či na mihnutie oka.  

„Chodil som po nociach premýšľať o tom, ako to mám zariadiť, aby sa to určití ľudia, myslím, tí vyššie – nedozvedeli. Ak by dekan, alebo... No nič. Rozhodol som sa, že poruším učiteľskú etiketu, svoj názor prednesiem aj pred radou Harvardu a urobím všetko preto, aby sme sa vzali. Dokonca som rozmýšľal nad tým, že si nechám vziať licenciu profesora, ak by to chceli. Bella, a ja to urobím! Nechcem už takto žiť, nad tým som rozjímal,“ hovoril horlivo. Nemo som ho počúvala. „Ale stále si mi neodpovedala na otázku, vezmeš si ma?“ opýtal sa už pokojne.  

Nič. Môj mozog nespolupracoval, stála som tam ako taká bábka.  

„Bella, vezmeš si ma?“ zopakoval svoju otázku. 

A z mojej strany zas nič... 

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Študentka - 3. kapitola :