Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 13. kapitola

31.08.2011 (19:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 97× • zobrazeno 10506×

Edward:

Bol to zvláštny pocit. Niečo mi hovorilo, že nemám odchádzať. Začínam byť dosť paranoidný upír. Ten zvláštny pocit ma neopúšťal ani počas lovu. Nedokázal som sa sústrediť. Nedalo mi pokoja ani to, čo povedala Bella. Čo plánuje na nedeľu? Opieral som sa o strom a úplne som odignoroval, že mi Alice nahnala veľkého medveďa. Nechápavo sa predo mnou zastavila.

„Lovíme, Edward,“ prskla. Pozrel som na ňu a pretočil oči.

„Čo ťa žerie, braček?“ Zaškerila sa a pritancovala ku mne.

„Bella. Niečo plánuje na víkend a ja nemám tušenie čo.“ Zhlboka som sa nadýchol.

„Možno viem.“ Hlas mojej sestry sa záhadne zachvel. Určite mala víziu, ale netušil som, čo videla. Schmatol som ju za ruky a pritlačil k stromu.

„Čo si videla?“ naliehal som.

„Nepoviem...“ Začala sa mi vysmievať. Pribehol Jasper a šokovane sledoval to, ako sa snažím z Alice vydolovať jej víziu.

„No, čo asi. Najskôr s tým Bella sekne,“ zavrčal Jasper a odtiahol ma od svojej ženy. S nádejou som sa pozrel na Alice.

„Áno. Rozhodla sa odísť,“ povedala Alice, keď si narovnávala šaty. Myslel som, že nadšením vzlietnem. Vtisol som rozjarený bozk Jasperovi. Zavrčal a odstrčil ma. Mne to bolo úplne jedno. Rozbehol som sa smerom, kde sme nechali autá. Alice ma dobehla.

„Najprv niečo ulov. Potom môžeš oslavovať.“ Bola nekompromisná, a tak som zložil prvé zviera, čo  mi padlo do rany. Medveď by bol lepší než jeleň, ale bol som vo vytŕžení. Myslel som len na Bellu. V hlave som si už plánoval, ako ju privediem Charliemu do Forks. Bude to zo začiatku ťažké, ale možno mi odpustí, keď by som mu priviedol dcéru. Požiadam ju o ruku a vezmem si ju, ak bude súhlasiť. Budem ju milovať každú sekundu večnosti a urobím pre ňu čokoľvek na svete. Moje Bentley ešte nikdy nešlo tak rýchlo. Keď som dorazil do mesta, bol už večer, a tak som šiel rovno do baru.

Na bráne zas strážil ten veľký svalovec. Ako stály zákazník som okolo neho prešiel a strčil mu do ruky pár dolárov, ako to robím vždy. Tentokrát sa zvláštne zachvel, keď som sa na neho pozrel. Upútalo ma to a dlhšie som sa mu zadíval do tváre. Sucho prehltol.

„Nie ste chorý, Bob? Ste bledý,“ povedal som s jemným úsmevom.

„Nie. Som v poriadku,“ precedil cez zuby a otvoril dvere, akoby ma chcel mať čím skôr z krku. Vošiel som do zafajčeného priestoru a automaticky som pohľadom hľadal Bellu alebo Tanyu. Dedy stál opretý o barový pult. Kývol som na pozdrav hlavou. Odkývol.

Pozrel som na pódium, kde sa vlnila Leona. Predral som sa pomedzi tlupu slintajúcich chlapov a dostal sa až k baru. Dedy zatiaľ zmizol. Objednal som si dvojitú whisky a čakal, kým vystúpi Bella. Leona prišla po chvíli k baru. Podišiel som k nej. Prekvapene sa na mňa pozrela.

„Ahoj. Mám ti zatancovať?“ opýtala sa prekvapene.

„Hľadám Bellu,“ povedal som jej do ucha hlasnejšie, aby ma v tom hluku počula. Zakrútila hlavou.

„Bella z baru odišla. Ani sa nerozlúčila.“ V jej myšlienkach som videl, ako veľmi sa jej to dotklo.

„Odišla? Kedy a kam?“ Jemne som ňou zatriasol. Vyvalila oči.

„Vlastne, ani netuším. Myslela som, že sa rozlúči a porozprávame sa. Vlastne som si myslela, že odchádza kvôli tebe. Bolo jasné, že ste sa do seba zamilovali.“ Sklopila oči.

„A Tanya?“ Leona len prikývla. Toto nedávalo zmysel. Začal som tušiť niečo zlé. Okamžite som sa vybral ku kanceláriám. Pred Dedyho pracovňou stáli dve gorili.

„Chcem hovoriť so šéfom,“ povedal som uvoľnene. Pozreli sa na seba.

„Nechce byť rušený,“ povedal dunivým hlasom jeden z nich a uškrnul sa.

„Ja s ním však musím hovoriť,“ povedal som pokojne. Obaja sa na seba uškrnuli. V ich mysliach som vedel, že si ma chcú podať. Jeden sa napriahol. Obratne som sa uhol a pohľadom skontroloval chodbu. Neboli tu ľudia a ani kamery, tak som rýchlo oboch schmatol a buchol ich o seba ako v nemej komédii. Zložili sa na zem. Keď sa preberú, nebudú mať ani tušenie, čo sa stalo. Chcel som už vojsť do kancelárie, keď sa dvere otvorili. Dedy sa prekvapene pozrel na tie dve gorili na zemi a potom mne do tváre.

„Teda, mladý muž. Ak by ste sa rozhodol zmeniť profesiu, tak vás zamestnám. Možno dostanete viac, než tam, kde robíte.“ Uškrnul sa, ale začalo mu vŕtať v hlave, čo chcem. Nebol to žiaden hlupák, rýchlo mu to došlo. Sucho prehltol a urobil krok dozadu. Začínal som byť zúrivý.

„Hľadám Isabellu,“ šepol som a urobil krok k nemu.

„Dala výpoveď a odišla. Čo od nej chcete, pán Cullen?“ Bol nervózny. Vedel, že medzi mnou a Bellou je niečo viac. Nebol slepý a trpel to len preto, že odo mňa za každý večer dostal poriadny balík. Detailne som sledoval jeho myseľ.

„Opýtam sa ešte raz. Kde je Isabella?“ povedal som rázne a zreteľne. Zaťal som päsť a prešiel dverami na jeho kancelárii. Zavrel som za sebou. Dedy ustúpil až k svojmu stolu. Uvoľnene si sadol za stôl. Siahol do prvej zásuvky. Vybral svoj revolver a položil si ho na kolená, aby som ho nevidel. Nemohol tušiť, že o všetkom viem a rovnako nemohol tušiť, že som nepriestrelný. Rovnako uvoľnene ako on som si sadol do kresla oproti.

„Ak sa Belle niečo stalo a ak mi okamžite nepoviete, kde je, tá zbraň vám bude nanič. Nemáte predstavu, Dedy, s kým sa zahrávate,“ povedal som hlbším hlasom a pomedzi slová sa mi dralo vrčanie. Začala ma ovládať zúrivosť. Zaťal som päsť a udrel po stole. Z ťažkého dreveného stola odletelo pár triesok. Dedy razom pochopil, že je zle. Rýchlym pohybom vytiahol pištoľ a namieril na mňa. Povýšenecky sa zasmial.

„Už som povedal, že odišla.“ V jeho hlave sa konečne začalo vybavovať, čo sa stalo a ja som začal šialene zúriť. Chvel som sa na celom tele a mal som chuť hodiť svoje sebaovládanie za hlavu. Najradšej by som mu rozdrvil všetky kosti v tele. Vyskočil som na nohy a skôr, ako si to jeho pomalé oči všimli, som prevrhol stôl a pritlačil ho k stene. Zbraň mu vypadla na zem a lapal po vzduchu. Stlačil som ruku okolo jeho krku, tak, aby sa nemohol nadýchnuť. Keď začal modrať, tlak som povolil.

„Komu si ju predal, ty sviňa?“ zavrčal som mu do ucha.

„De.. Demeter... Demeterovi,“ vykašľal.

„Demeter. Kto to, dočerta, je?“ vyštekol som.

„Všetci ho tak volajú. Viac neviem. Má pod palcom obchod a všetkých riadi. Dievčatá mu posielam do Anglicka a on si ich tam potom triedi.“ Sypal to zo seba rýchlosťou blesku. Veľký boss sa bojí o svoj život. Mal som chuť odtrhnúť mu hlavu.

„Kde ju teraz nájdem?“

„Naložia ich na loď v kontajneri. Viac vážne neviem. Dostal som svoje prachy a to je všetko. Tá malá má vysokú cenu. Je panna,“ vybľabotal. Pustil som ho a on padol na zem. Rýchlo skočil po zbrani a vypálil. Mohol som ho zastaviť, ale nestál som o to. Guľka ma ani neškrabla. Dedy prekvapene kmital pohľadom medzi svojou zbraňou a mnou. Vytrhol som mu pištoľ z ruky.

„Ak sa niečo Belle stane, budeš ľutovať, že som ťa nezabil už teraz.“ Pustil som na zem jeho zbraň. Dostatočne som mu ju v ruke vylepšil. Tá už nevystrelí.

Keď som vyšiel pred bar, hneď som volal Alice a všetko jej povedal. Niečo už vedela. Obrovskou rýchlosťou som šiel priamo do prístavu. Loď, ktorú som hľadal, bola už dávno preč. V tomto čase už najskôr kotvila.

Nezostávalo nič iné, než zistiť o tom Demeterovi všetko, čo sa dá, a najbližším lietadlom odletieť do Anglicka.

12. kapitola - 14. kapitola

Viem, že kapitolka je trocha nudnejšia a že ste najskôr Dedymu priali smrť, ale príde čas aj na to. Ďakujem, že poviedku čítate.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 13. kapitola: