Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce od Edwarda 12. kapitola

06.02.2012 (22:00) • MatikEsmeCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 1686×

Bella:

Slnko ma hrialo do tváre a ja som si ho naplno užívala. Zažiť slnko v tomto upršanom mestečku bol priam zázrak. Otvorila som oči a opatrne som sa rozhliadla po dokonale okrúhlej lúke plnej kvetov, akoby sa mi mala rozplynúť pred očami.

Až po malom skúmaní lúky som si uvedomila, že tu niečo nesedí. Opierala som sa o niekoho a ten niekto mal ruky omotané okolo môjho pasu. Natočila som hlavu, aby som sa mu mohla pozrieť do oči.

Neboli zelené, ako som čakala, ale prenikavo zlaté. Uväznili ma vo svojom zajatí a nechceli ma pustiť. Zrazu sa začali ku mne približovať a ja som ucítila na svojich perách tie jeho. Vôbec mi to nevadilo. Dokonca som sa k nemu pritisla ešte viac.

„Bellulinkáááá“! ozvalo sa zrazu za mnou a niečo skočilo vedľa mňa. Otvorila som oči a zbadala som Emmetta, ktorý ležal vedľa mňa. Nebola som na lúke, ale v posteli u Cullenovcov.

Bol to len sen a ja som ho nechápala. Prečo som ho bozkávala a nepovedala dosť?

„Emmett, nechaj ma,“ zamrmlala som a otočila som sa na druhú stranu. Perinu som si vytiahla až po uši a zavrela oči. Dúfala som, že sa mi čo najskôr podarí zaspať.

Cítila som, ako mi perina zmizla z tela a ako ma niekto zobral na ruky. Lenže moja mysleľ bola v takom oslepení spánkom, že som sa k tej osobe len viac pritisla a snažila sa spať ďalej.

„Ááááááááááááá,“ začala som kričať z plného hrdla, keď som sa zrazu ocitla vo vani plnej studenej vody. Kde sa tu zobrala voda? Kde sa tu zobrala ľadová voda?

Prudko som otvorila oči a všimla som si, že som vo svojej kúpeľni a vo vani. Nad ňou sa podozrivo usmieval.

Bez rozmýšľania som sa natiahla a celou silou som na Emmetta šplechla vodu. Nečakal to, tak skončil celý mokrý.

Netrvalo dlho a zišla sa tu celá rodinka Cullenovcov. Po tom, ako naňho naziapala a ako od všetkých získal pohlavky, si všimli aj mňa ako sa celá trasiem v studenej vode.

Pristúpil ku mne Jasper a zabalil ma do huňatej deky. Potom ma odniesol do postele a zababušil do deky.

„Ďakujem,“ poďakovala som mu a on sa na mňa len jemne usmial, otočil sa a odišiel. Bola som mu za to vďačná, lebo sama som nebola schopná pohybu.

„Tu máš čaj. Zohrej sa, ale máš na to len desať minút. Potom si obleč toto a prídi na raňajky. Potom si vyberieš s kým pôjdeš a vyrazíme.“ Žmurkla na mňa Alice a chystala sa k odchodu, ale ja som ju musela zastaviť.

„Chystáme sa niekde?“ musela som sa jej spýtať.

„Bella. Dnes idem znovu do školy.“ Usmiala sa a potom ma nechala samú.

Do školy? To už? Ale ja, ja... ja nemôžem ísť do školy. Bola som tam len raz a aj to som hneď dva týždne vymeškala. Čo keď sa mi tam budú smiať?

Telom sa mi rozliala nervozita a ja som si priala znovu počuť tu upokojujúci melódiu klavíra, ktorú včera vykúzlil Edward.

Bol to nesmierny balzam na uši a myšlienky. Najskôr som si len užívala tu krásnu hudbu, ale potom som si začala uvedomovať jednu skutočnosť. Som v dome, kde je doma Edward a ja len hosť a aj napriek tomu mu kradnem jeho rodinu. Som to ja, kto sa zabáva s jeho bratmi, užíva si relaxu s jeho sestrami, a on je kvôli mne zavretý v izbe.

Hlavou mi znela melódia včerajšej pesničky, ktorú hral asi päkrát. Bola nesmierne krásna. Zo všetkých, čo asi hral, bola táto najkrajšia. Samozrejme, že krásne boli všetky. Zaposlúchala som sa do melódie v mojej hlave, pred očami som mala Edwarda sediaceho za klavírom. Prezerala som si jeho svalnaté paže, ktoré boli až po lakte zakryté bielou košeľou. Videla som jeho dokonalé prsty ako hladili klávesy - ako to najkrehkejšie stvorenie.

„Bella? Už si hotová,“ zakričala na mňa Alice a prebrala ma tak z tranzu.

„Hneď to bude,“ zakričala som jej spať, pričom som si obliekala bledomodré obtiahnuté rifle. Na to som si obliekla modré tričko, ktoré našťastie bolo úplne bez výstrihu. Nechcela som, aby niekto videl moju jazvu. S mikinou v jednej ruke a prázdnou šálkou v druhej som sa vybrala dole schodmi.

Hodila som do seba bezchybné raňajky od Esme a s taškou cez plece som sa vybrala pred dom, kde všetci čakali.

„Tak, Bellík. Čím chceš ísť,“ spýtal sa ma Emmett a pokynul hlavou k striebornému Volvu a k nablískanej červenej motorke.

„Mám si vybrať čím chcem ísť?“ opýtala som sa neveriaco, ale pohľad som z tej motorky nepustila.

„Jasné. Keby nie, nepýtam sa.“ Postavil sa mi Emmett do cesty a prstom si ťukal do čela, ako že mi šiši.

„No dobre. Môžem na tej motorke?“ Nadšenie z môjho hlasu bolo badateľné.

„Dobre, Bella. Nasadaj,“ zavelil Emmett a sadol si na motorku. S úsmevom som si sadla za neho a rukami som sa ho pevne chytila.

„Zoberieme to skratkou, nech sme tam skôr.“ Otočil sa na mňa, ale na odpoveď nečakal. Vybral sa smerom do lesa neuveriteľnou rýchlosťou. Len som sa k nemu ešte viac pritisla a užívala si cestu. Emmett sa hravo vyhýbal stromom, ale kopce nemíňal. Skákali sme, rútili sa lesom neuveriteľnou rýchlosťou, ale mne sa to páčilo.

„Záverečná,“ húkol Emmett, keď zaparkoval na parkovisku pred školou. Z lesa vyšiel rovno na areál školy.

„Wou. To bolo super.“ Usmiala som sa na neho. Keby nemal uši, tak sa mu úsmev obtočí okolo hlavy.

Chvíľku na to prišli na parkovisko aj ostatní. S otázkou sa na mňa otočili, ale môj úsmev im prezradil, že sa mi to neskutočne páčilo.

„Edward,“ rozliehal sa parkoviskom prenikavý hlas. Otočila som sa naň a zbadala som nejakú nafúkanú babenku ako si to mieri k nám. Bez zaváhania pristúpila k Edwardovi a s plným nasadením sa vrhla na jeho pery.

11. kapitola :) 13. kapitola

Ďakujem za komentáre pri minulej kapitole. Veľmi ma potešili. Teraz Vám musím povedať jednú nemilú skutočnosť. Idem na lyžiarsky zájazd, takže nebudem doma a nebudem sa môcť venovať písaniu, takže ďalšia kapitola nebude asi nijako skoro. Dúfam, že sa Vám aspoň táto páčila a neopustíte moju poviedku aj po tom čakaní. Ďakujem. :D

Autor: MatikEsmeCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce od Edwarda 12. kapitola: