Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce a myseľ - 17. kapitola

05.08.2012 (21:00) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1980×

Edward:

Jacob na mňa zaútočil a ja som si to, pravdupovediac, užíval. Chcel som tomu psiskovi natrhnúť hubu, za to, čo mi povedal. Vedel som, že on to neberie len ako bitku, aby sme si vybili zlosť, on to berie ako súboj na život a na smrť. Pred pár dňami by som povedal, že mi je to jedno, nech ma zabije, ale dnes nie. Už som svojej rodine ublížil dosť a k tomu sa nenechám zabiť takýmto zasranom. On ešte uvidí s kým sa zahráva.

Jacob do mňa vrazil a ja som padol na chrbát. Síce je to len sopliak, ale silu mal, to som musel uznať. Obehol som ho a chcel mu vyliezť na chrbát, zlomiť mu rebrá, a tak ho paralyzovať, ale on sa okamžite otočil a zaútočil na môj krk. Kopol som mu do hrude a tým som mu možno na pár sekúnd vyrazil dych.

Znova som sa pokúšal dostať sa k nemu zozadu, ale znova ma odrazil. Chcel som mu čítať myšlienky, ale on nemyslel na nič konkrétne, nevedel, čo spraví, robil to automaticky. Sústredil sa len na to, že sa mi chce pomstiť. Ležal som na zemi, pretože som cítil obrovskú bolesť za krkom. Chytil som si ho a ucítil som malú ranu, ktorá sa hojila. V tej sekunde som si všimol Jacoba, ako sa ku mne rozbehol. Rýchlo som vyskočil na strom, do ktorého on narazil. Chcel som sa zasmiať, ale jeho silou ten strom začal praskať a padať k zemi, a tak som preskočil na druhý, s ktorým mal Jacob rovnaký plán. Vedel som, že som na pokraji svojich síl, že už nedokážem ďalej bojovať.

„Jacob!“ začul som myšlienky ďalšieho vlka. Cítil som sa na tom strome ponížene, akoby som sa ho bál, ale ja som si potreboval oddýchnuť.

„Jacob, prestaň! Nezabúdaj na dohodu! Ak zabiješ ty, tak im nebudeme môcť brániť v tom, aby sa pomstili!“ kričal naňho Sam.

„Seriem ti na dohodu, Sam! On mi povedal, že Bella je upír a za to zaplatí!“ povedal mu Jacob a znova udrel do stromu, na ktorom som sedel. Spadol som dolu odhodlaný brániť sa, ale Sam mal s Jacobom iné plány.

„A dosť!“ zakričal Sam a vrazil do Jacoba.

„Nebudeš ohrozovať celú svorku, Jacob!“ vyštekol naňho Sam. Jacob sa poddal, ale videl som na ňom, že to ešte neskončilo.

„Nič sa nestalo, dohoda platí,“ odpovedal som Samovi na jeho nevyslovenú otázku.

„Za to ešte zaplatíš, pijavica!“ oslovil ma Jacob a odpoveďou mu bolo Samove zúrivé vrčanie.

„Padaj domov, Jacob!“ rozkázal mu a Jacob v momente zmizol. Sam sa na mňa ešte raz pozrel a stratil sa za Jacobom medzi stromami. Ja som sa tiež vybral domov, ale jediné čo ma zaujímalo bolo to, ako to, že som sa mu nemohol ubrániť.

Bella:

Za dva dni sme sa ani nezastavili, takže sme už boli poriadne blízko. Jasper vravel, že sme na západe Montany. Vraj nám cesta do Forks bude trvať len pár minút, nanajvýš hodinu, preto sme si dali prestávku na lov. Ja som išla sama, pretože som nemala na nikoho náladu.

Bála som sa znovu sa vrátiť do Forks. Pre všetkých som mŕtva, takže keby ma tam niekto uvidel, musela by som toho veľa vysvetľovať. Nechcela som to povedať nikomu a hlavne nie Nathanielovi, ale za tú cestu som si spomenula na niečo zo svojho ľudského života. Vždy som si pamätala na svoju matku, na otca, ako som sa k nemu presťahovala, ale tam akoby niečo nefungovalo a pamäť sa mi zastavila. Nevedela som si spomenúť, čo sa stalo potom. Samozrejme som to teraz už vedela, ale mohla som im veriť? Mohla som veriť tomu, že som chodila s Edwardom, alebo že ma Alice premenila? Za tú cestu som nedostala odpovede na svoje otázky, ale spomenula som si na niečo úžasné. Na môj prvý deň na strednej škole vo Forks. Samozrejme, že to bola len matná spomienka, pretože som bola človek, ale videla som svojich kamarátov, s ktorými som sa v ten deň spoznala, pár učiteľov, ktorí ma vyučovali a... Edwarda. Videla som, ako som s ním sedela na nejakej hodine, teda myslím, ale z tejto spomienky som sa nedozvedela, či som sa do neho zamilovala. Skôr som si myslela, že ma nenávidí.

Neviem, ale radšej som to nechala tak a ostala som šťastná aspoň z toho mála, čo som si vybavila. Rozmýšľala som nad tým, či to nie je tým, že sa vraciam do Forks a možno sa mi vybaví aj niečo iné. Chcela som niečo zabiť, pretože môj krk doslova vrel od smädu, ale neviem... Môže byť upír nervózny? Pokiaľ áno, tak je to môj prípad. Nemôžem ani loviť z toho, ako sa bojím zajtrajška. Takýto dátum stanovil Jasper, aj keď neviem, prečo tak neskoro, keď nám cesta tam bude trvať chvíľu.

Bála som sa toho, že sa chystám zabiť Edwarda. Nemôžem to urobiť. To som vedela od prvej sekundy čo to Aro vyslovil, ale nevedela som, ako ho zachrániť. Vedela som len to, že potrebujem, aby mi Nathaniel dôveroval, ale čo ďalej? Najprv som si myslela, že to bude jednoduché. Nejako zamestnám tých troch, utečiem im a varujem Cullenovcov, takže budeme mať početnú prevahu, ale teraz som vedela, že to nebude také ľahké. Nathaniel ma strážil ako oko v hlave a nepustil ma z dozoru, až dnes, a to len preto, že som na tom trvala. Akoby niečo tušil a vedel, že dnes nemôžem utiecť, pretože by ma ešte ľahko dobehli. Muselo to byť bližšie, aby nemali šancu zareagovať a dobehnúť ma.

Tento lov bol až do Forks náš posledný. Vedela som, že Nath niečo o mne tuší, pretože som skoro nič nevedela. Vždy sa bavil len s Jasperom a mne povedal, že sa všetko dozviem vo vhodný čas. Dokázala som pochopiť, že my nedôveruje, pretože som bola s Edwardom dobrá kamarátka a kvôli nemu som ho aj opustila, ale ako môže tak dôverovať Alice a Jasperovi? Chápem, že sa už poznajú dlho, ale aj tak je to ich brat. Ani ja nie som na sto percent presvedčená, že mu nepomôžu. Aj keď od nich sa dá čakať čokoľvek. So mnou sa skoro vôbec nebavili, teda so mnou sa nebaví nikto. Bola som odstrčená a oni ma potrebovali len na to, aby Edward nevedel, že prichádzajú. Niekedy som aj rozmýšľala, že môj štít nepoužijem a rýchlo sa postavím na Edwardovu stranu, ale aj tak by to bolo traja proti trom. Musím sa dostať ku Cullenovcom skôr, aby sa vedeli ubrániť, ale bála som sa toho, že by ma mohla prezradiť Alice. Možno už teraz vidí môj plán, ktorý ešte aj tak nemám. A tak to musí ostať. Rozhodnem sa až pred Forksom, aby Alice nič nevidela.

Otočila som sa, rozhodnutá nájsť Natha a ostatných, pretože už bolo fakt divné, že by som lovila tak dlho. Chytila som sa svojho vriaceho krku. Aj keby som chcela, nemohla som loviť. Dnes som proste nemala náladu zabíjať. A ani zajtra. Zakrútila som hlavou a začala hneď myslieť na niečo iné, aby mi pre istotu nič nenapadlo. Rozbehla som sa na miesto, kde sme sa mali stretnúť, ale na moje prekvapenie tu ešte nikto nebol. Poobzerala som sa okolo seba, ale po nikom ani zmienka. Ako mohli loviť tak dlho? Alice s Jasperom sú vždy zasýtení za okamih a stačí im toho málo. Tak ako to, že tu ešte nie sú? Vážne som sa zľakla, že ma tu nechali, pretože som sa im zdala podozrivá a to by mi vážne nepomohlo v mojom pláne, ale hneď ma upokojilo to, že som medzi stromami zbadala Nathaniela.

„Bella? Vďakabohu, že si tu,“ povedal Nath a objal ma. Ja som ho odstrčila a zmätene som si ho obzerala.

„Čo sa stalo?“ opýtala som sa ho vydesene.

„Alice a Jasper zmizli. Asi na to nemali a nechali v tom iba nás dvoch, Bella.“

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce a myseľ - 17. kapitola: